Vo svojom prvom blogu som sa venoval pravdepodobnému vývoju cien nehnuteľností a analýze základných vplyvov na tento trh. Tak ako som spomínal, myslím si, že hlavným faktorom, ovplyvňujúcim dopyt po nehnuteľnostiach je práve zostatok v peňaženke po odrátaní splátky hypotéky, alebo inými slovami dostupnosť bývania.
Najviac nás totiž zaujíma, či si po kúpe bytu budeme môcť zachovať aspoň nejakú subjektívnu hranicu požadovaného životného štandardu. A nezaujíma to len kupujúceho, ale práve zostatok po zaplatení splátky je základným vstupom pre výpočet bonity klienta v banke a teda rozhodnutia, či vôbec tento klient dostane hypotéku a vytvorí dopyt po novom bývaní.
Skúsme sa dnes pozrieť na situáciu podľa regiónov a podľa počtu žiadateľov o hypotéku. Nasledujúce dva grafy znázorňujú zostatok v peňaženke po odrátaní 70 metrov štvorcových bývania s priemernou cenou v regióne a aktuálnymi priemernými ročnými percentuálnymi nákladmi na hypotéku podľa oficiálnych údajov NBS od čistej priemernej mzdy v hospodárstve podľa regiónov.
V prípade jednotlivca sa jednoznačne najhoršie žije v Bratislave. Problémom je tu najmä najhorší pomer priemernej mzdy ku cenám nehnuteľností. Kým totiž priemerný plat v bratislavskom kraji je približne o 50 % vyšší ako v ostatných regiónoch, ceny nehnuteľností sú tu viac ako dvojnásobné v porovnaní s ostatkom Slovenska.
Jednotlivec tak v Bratislave musí buď zarábať nadpriemerne, aby mohol bývať na hypotéku alebo žiadať o hypotéku vo dvojici. Vtedy je situácia úplne iná a ku zostatku sa pripočíta celý priemerný bratislavský plat, čo posunie dvojicu do najlepšej situácie v porovnaní s regiónmi.
V prešovskom regióne komplikuje situáciu najmä najnižší priemerný príjem, ale aj skreslené štatistiky cien nehnuteľností, keďže do tohto regiónu spadá aj Poprad, kde sú ceny tatranských rezidencií omnoho vyššie. Aj napriek tomu situácia v tomto regióne tu nepredpovedá nejaký závažnejší rast cien v najbližšom období.
V praxi najčastejšie žiada o hypotéku dvojica, keďže napríklad v Bratislave jednotlivec nemá s priemerným platom k tomu ani príležitosť. Dopyt po bývaní sa tak v pomere k počtu obyvateľov bude aj naďalej tvoriť najmä v bratislavskom regióne, ale zle na tom nie je ani trenčiansky, či žilinský kraj. Aj napriek tomu, že sú Košice druhým najväčším mestom na Slovensku, podľa analýzy by ani v tomto regióne nemali ceny v najbližšom období nejako výraznejšie poskočiť. Rovnako na tom pravdepodobne bude banskobystrický a nitriansky región.
Táto jednoduchá analýza zároveň napovedá, že trh podnájmov v Bratislave bude aj naďalej prosperovať a na podnájomníkov núdza nebude a to najmä u jednotlivcov, či už rezidentov alebo nerezidentov. Žiaľ im v Bratislave nič iné neostáva, len nájsť si aspoň priemerne zarábajúceho partnera.
