Aktualizovaná koncepcia rozvoja verejných prístavov Bratislava, Komárno a Štúrovo na Dunaji počíta v dlhodobom období rokov 2011 až 2016 s celkovými odhadovanými nákladmi okolo 483 mil. eur. Informuje agentúra SITA.
Prístav v Bratislave je pri svojich 205 hektároch podľa odhadov vyťažený na menej než 20 % a v Komárne na 10 %. V rokoch 2000 až 2009 dosahovali medziročný nárast výkonov 2,25 %, pričom výraznejší rast možno podľa koncepcie očakávať až po dokončení vodnej cesty Rýn - Mohan - Dunaj od roku 2016 v rámci projektu TEN-T.
Relatívne pomalý rast nákladnej lodnej dopravy do roku 2015 by mal kopírovať zvyšovanie ekonomiky o 3 až 5 % ročne. Podľa ministerstva dopravy, ktoré materiál vypracovalo, výška skutočných nákladov bude významnou mierou závisieť od úspechu rokovania s nájomcami pozemkov, vlastníkmi infraštruktúry, ako aj s mestskými zastupiteľstvami.
Vplyv na to budú mať tiež rozhodnutia o prevádzkovaných službách a využívaných prístavných a logistických technológiách. Koncepcia prešla pripomienkovým konaním, vláda sa ňou má zaoberať na niektorom z budúcich zasadnutí. Správcom verejných prístavov je štátna spoločnosť Verejné prístavy, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorá bola založená v januári 2008.
Spoločnosť Verejné prístavy nemôže v súčasnosti plniť úlohy stanovené zákonom o jej založení kvôli súčasnému nastaveniu vlastníckych vzťahov. "Táto skutočnosť je úzko spojená s neštandardnými majetkovo-právnymi vzťahmi - pozemky vo vlastníctve štátu sú dlhodobo prenajaté na 25 až 50 rokov súkromným subjektom," uviedol rezort dopravy.
Tie vlastnia v prístavoch prevažnú časť infraštruktúry a superštruktúry, napríklad sklady, haly, sila a iné budovy či zariadenia. To, že správca prístavu nedisponuje potrebnou infraštruktúrou, podľa ministerstva dopravy popiera deklarovaný štatút prístavov ako verejných.
Ďalším obmedzením je zaradenie pozemkov do kategórie prioritného investičného majetku pre ich polohu v ohraničenom územnom obvode prístavov. Obmedzuje to možností financovania prípadných investícií, lebo takýto majetok nemôže byť založený napríklad ako záruka na úver. Štát má v spoločnosti Verejné prístavy 100-percentný podiel, pri vstupe investora môže klesnúť minimálne na 67 %.
Jeden konkrétny zámer výstavby nového prístavu už existuje. Spoločnosť Freight Village, za ktorou stojí realitno-developerská spoločnosť Iuris, pripravuje štúdiu výstavby 130-hektárového prístavu a zároveň logistického centra pri južnom okraji areálu Slovnaftu. Celkové náklady by mali dosiahnuť niekoľko sto miliónov eur. Iuris pripravuje projekt tak, aby doň neskôr mohol vstúpiť štát alebo súkromný investor.
Namiesto mrakodrapov ošarpaný prístav. Prečítajte si, prečo sa prístavu z centra Bratislavy nechce.
Foto - Maňo Štrauch
