V spolupráci s oddelením mestského rozvoja Ministerstva dopravy a výstavby SR môže potom mesto začať tvoriť projekt revitalizácie vybraného územia, priblížila I. Konrad. „Ak sú brownfieldy v rukách štátu, mal by nám ich prednostne ponúknuť, aby sme mohli plochy využiť pre verejné funkcie mesta. Predstavujú územnú rezervu rozvoja Bratislavy,“ konštatuje hlavná architektka.
Najznámejším brownfieldom je bývalý nákladný prístav v Bratislave, kde postavili Euroveu s verejnými priestormi, k ďalším patria zóna Chalupkova za novou budovou Slovenského národného divadla či železničná Filiálka, menuje I. Konrad.
Štúdia podľa nej priebežne identifikovala 390 takýchto areálov, ku ktorým patria nielen bývalé výrobné závody, ale aj priestory po občianskej vybavenosti, doprave, armáde či zanedbaná zeleň.
„Tieto plochy nie sú využívané v súlade s pôvodnou funkciou. Treba ju zmeniť a priniesť do Bratislavy nové impulzy,“ myslí si hlavná architektka Bratislavy. Dodáva, že ak majú atraktívnu polohu, malo by byť úlohou samosprávy, aby do procesu aktívne vstúpila a nečakala navonkajšie podnety zo súkromného sektora.
Brownfieldy sú v husto zastavanom území hlavného mesta Rakúska jedinými plochami na rozvoj, pripomína. „Či už je to letisko v Asperne, kde vzniká nová štvrť prevažne s funkciou bývania alebo v minulosti zrekonštruované plynárenské nádrže Gasometer,“ poukazuje I. Konrad na dianie vo Viedni.
Tamojšie vedenie mesta pristupuje k formovaniu budúcnosti týchto území cestou participatívnej politiky, do rozvoja nového bloku alebo štvrte vstupujú okrem odbornej verejnosti všetci aktéri v území, hľadá inšpiráciu hlavná architektka Bratislavy.
