Skratka BPO stále vyvoláva otázniky na tvári mnohých ľudí z realitnej brandže. Ako by si business process outsourcing prekladali ako „biznis pre ostatných“. Kancelárske prevádzky určené klientom z tejto oblasti u nás možno spočítať na prstoch dvoch rúk. Kým na Slovensko sa lákali automobilky, susedia pritiahli firmy zamestnávajúce tisíce administratívnych pracovníkov.
Dôvodom zaostávania je malý trh, no i neskoré prebudenie sa developerov v hlavnom meste. O regiónoch ani nehovoriac. Hlavným lákadlom pre hráčov v kategórii BPO sú totiž nové administratívne budovy za čo najnižšie nájomné. A najmä mestá s dostatkom vzdelaných, jazykovo zdatných mladých ľudí, ochotných tvrdo pracovať na svojej kariére.
Čo to je
Outsourcovanie firemných činností znamená prenesenie riadenia niektorých funkcií a procesov na externého poskytovateľa. Hlavný cieľ je zrejmý – zníženie nákladov či zlepšenie služieb. Najlepší hráči tohto biznisu dokážu svojim klientom ušetriť v priemere medzi 10 až 35 percentami nákladov. V podstate platí vzorec, že každé euro ušetrené outsourcingom umožňuje firme investovať viac ako euro do nového biznisu, výskumu alebo vývoja. Od materskej firmy sa najčastejšie odpájajú vedľajšie časti biznisu, najmä back-office (čiže fakturácia, administratívne činnosti, často aj účtovníctvo), zákaznícka podpora (call centrá) a info-komunikačné činnosti.
Najväčší hráči v tomto biznise začali objavovať strednú Európu koncom 90. rokov minulého storočia. Podľa štúdie konzultačnej spoločnosti DTZ sa postupne celý región stal kľúčovým uzlom pre obsluhovanie nielen európskych klientov. Dôvod? Najmä nižšie náklady. Je magnetom pre operátorov, ktorí sa chcú vyhnúť výdavkom na prenájom kancelárskych priestorov, založenie a budovanie telekomunikačných systémov či zaškolenie operátorov v relatívne drahých krajinách, ako je Veľká Británia, Nemecko a čoraz viac Írsko.
V tom období developerská Bratislava ešte spala hlbokým spánkom. No niekoľko veľkých BPO poskytovateľov si sem aj napriek tomu postupne našlo czcestu. Súviselo to s výstavbou významnejších kancelárskych komplexov, ako sú napríklad veže Millennium Towers pri Poluse alebo Digital Park v Petržalke.
Servisné centrá v Bratislave postupne vybudovali Siemens a Hewlett-Packard, Accenture tu má dokonca hlavné sídlo outsourcingových činností pre celý región. Minulý rok otvorila nové servisné centrum s 300 ľuďmi v Bratislave telekomunikačná firma AT&T, čím sa zvýši počet jej zamestnancov na Slovensku na takmer tisícku. Vyše dve tisícky ľudí pracujú v servisných centrách počítačových koncernov Dell a IBM, ktoré aj napriek ohlasovaným zmenám v reorganizácii niektorých činností stále postupne expandujú. Podobne je na tom aj Hewlett-Packard či čínske Lenovo.
Na rad prišli aj mestá mimo metropoly. V Košiciach a Žiline sa usídlil Siemens, v Piešťanoch ON-Semiconductor. Ten síce nedávno ohlásil presunutie výrobnej jednotky z tohto mesta ďalej na východ, no servisné a vývojové centrum na Slovensku ostáva. Expanduje aj dcéra Deutsche Telekomu T-Systems, ktorá na východe zamestnáva takmer päťsto ľudí a v najbližšom období chce tento počet zdvojnásobiť. V prvej modernej budove, ktorú dokončujú v Banskej Bystrici, si svoje call centrum zriadila Telefónica O2.
Príležitosti a slabiny
Podobne ako v iných odvetviach, aj rozvoj tohto segmentu na Slovensku brzdí malý pracovný trh a nedostatočný trh s kancelárskymi nehnuteľnosťami. Bratislava je jedným z najmenších hlavných miest regiónu, navyše s relatívne nízkou mierou nezamestnanosti. A hoci administratívne projekty stále pribúdajú, objemovo vychádza Bratislava v porovnaní s okolitými veľkomestami stále chudobne.
Podľa Václava Boučeka z DTZ bude Bratislava napriek tomu poskytovať v priebehu dvoch-troch rokov už dostatočné zázemie pre umiestňovanie takýchto projektov, pokiaľ ide o kapacitu veľkých kancelárskych budov. „Brzdou môže byť veľmi nízka miera nezamestnanosti a s tým spojené rastúce náklady na pracovnú silu. Regionálne mestá ako Košice, Prešov, Banská Bystrica, Žilina alebo Nitra budú preto pre BPO zaujímavejšie,“ hovorí.
Nové a lacné
Kľúčový faktor pri výbere lokality BPO je dostupnosť vhodných moderných kancelárskych priestorov za prijateľné ceny. Náklady na nehnuteľnosti tvoria totiž podstatnú časť celkových prevádzkových výdavkov. Ľudia sa väčšinou dajú nájsť, prilákať či doviezť z iného mesta, ale aj krajiny. Firmy si štandardne želajú nové priestory najvyššej kvality, ktoré ponúkajú možnosť otvoreného usporiadania priestoru. Pretože často zaberajú desaťtisíce štvorcových metrov, samozrejmosť je aj ľahká dostupnosť autom, mestskou hromadnou dopravou a dostatok parkovacích miest najlepšie v podzemí. Pre veľké výmery vyhľadávajú skôr kancelárie mimo hlavných centier.
Lákadlom preto môže byť fakt, že z miest strednej a východnej Európy je v Bratislave najlacnejšie kancelárske nájomné (mimo centra medzi 11 a 13 eurami/m2/mesiac), zhruba na porovnateľnej úrovni je chorvátsky Záhreb.
Bod zlomu pri podpise zmluvy s potenciálnym nájomcom môžu znamenať možnosti ďalšej expanzie. Spoločnosti často žiadajú priestory navyše, s ktorými môžu v budúcnosti počítať, keď od svojich klientov preberú ďalšie činnosti. Zväčša vyžadujú, aby sa prevádzka budov rozbehla čo najskôr, najčastejšie do šiestich až deviatich mesiacov od podpisu zmluvy. Šťastím pre tieto spoločnosti je, že na väčšine trhov v regióne sa ešte stále nepresadila kultúra uzatvárať zmluvy o predprenájme už v počiatočných fázach výstavby administratívnych budov.
K dispozícii sú tak špekulatívne postavené priestory primeranej veľkosti pripravené na nasťahovanie v krátkom čase. Preto môže byť pre menšie regionálne mestá, ktoré takéto budovy ponúknuť nedokážu, problém súťažiť s hlavnými kancelárskymi metropolami. Len niekoľko developerov si totiž môže dovoliť stavať bez aspoň čiastočne potvrdeného záujmu nájomcov. A spoliehať sa len na dopyt BPO firiem, ktorý je navyše nevyspytateľný, by mohlo byť prílišným rizikom.
Riešením môže byť zmena plánov. Spoločnosť Penta napríklad stavala prvú etapu Digital Parku najmä pre svoje potreby, keď sa však objavilo Lenovo so záujmom o jej veľkú časť, rozhodla sa podľa šéfa realitnej divízie Juraja Šaštinského dať Číňanom prednosť a počkať s presťahovaním na dokončenie druhej fázy. No podľa V. Boučeka sa aj v regiónoch nájdu developeri, ktorí plánujú alebo už stavajú kancelárie špekulatívnym spôsobom. Môžu si to dovoliť, keďže zväčša ide o prvé moderné projekty na trhu s nulovou konkurenciou.
Potenciál Košíc
Atraktívnosť najväčších slovenských miest druhého sledu s dostatočnou univerzitnou základňou potvrdzuje nedávna správa organizácie CoreNet Global. Podľa nej Košice patria medzi najatraktívnejšie sídla sveta pre umiestňovanie priemyselných a informačno-technologických investícií. Dôvodom je solídna infraštruktúra, dvojjazyčná zásobáreň pracovných síl, talentovaní absolventi s vysokoškolským vzdelaním. Dôležitá je tiež prítomnosť zahraničných spoločností, ktoré sem priťahujú aj call a IT centrá.
Tento trend nie je len papierovým konštatovaním, začína sa napĺňať. Po Siemense, fínskom Ixonose alebo Nesse objavil metropolu východu nemecký T-Systems. Ten sa rozhodol rozvíjať sa práve v tomto meste. Jeho sídlom sa má stať polyfunkčný komplex Cassovar neďaleko centra Košíc, ktorý mal pôvodne zahŕňať aj hotelovú časť s takmer 300 lôžkami. No developerská spoločnosť Global Group sa na základe dohody s T-Systems rozhodla nahradiť hotel administratívnou budovou so 17-tisíc štvorcovými metrami prenajímateľnej plochy. T-Systems sa do nej plánuje na jeseň budúceho roka nasťahovať s 1 200 pracovníkmi a poskytovať IT služby zákazníkom z celého sveta. Predbežný záujem má aj o druhú vežu s rovnakou porciou kancelárií. Tá má byť hotová o rok neskôr.
Ilustračné foto - Profimedia.cz
