Kým v rebríčku najväčších európskych miest je tesne pod vrcholom, čo sa týka kvality života je na opačnom póle. Moskva je predražená, preplnená autami, ľuďmi a znečistená. Vo vlaňajšom rebríčku kvality života od poradenskej firmy Mercer jej to vynieslo 154. miesto z 221 hodnotených metropol.
Moskva napriek týmto problémom priťahuje stále nových obyvateľov, aj keď populácia Ruska klesá. V jej pôvodných hraniciach žije už takmer 12 miliónov ľudí a ďalšie zhruba tri milióny tam každodenne prúdia za prácou, obchodom či turistikou.
Moskva je tak druhé najväčšie mesto Európy po tureckom Istanbule a šieste najľudnatejšie na svete bez predmestí. Už dnes nestačí kapacita ciest ani liniek metra náporu ľudí valiacich sa do centra. Okolie Kremľa si nevydýchne ani v noci, keď tisíce áut a ľudí nahradia ťažké mechanizmy a opravujú vozovky, chodníky, fasády. Devastácia centra tak neustále pokračuje.
Ruská metropola rastie aj do výšky. V novembri minulého roka projekt Merkury City prerástol doteraz najvyšší európsky mrakodrap - nedávno dokončený londýnsky The Shard (310 metrov). Ani výška 339 metrov však tomuto vežiaku obalenému zlatým sklom prvenstvo dlho neurží . Hneď vedľa totiž vyrastá Veža federácie, ktorá má na budúci rok dosiahnuť 506 metrov.
Rozrastie sa aj sieť metra, ktoré je preplnené o 40 percent nad aktuálnu kapacitu. Pred pár dňami ohlásil moskovský primátor Sergej Sobjanin predĺženie liniek o 240 kilometrov počas najbližších siedmich – ôsmich rokov. Investície odhadol na 170 miliárd rubľov (4,2 miliardy eur).
Riešením podľa ruských vládnych predstaviteľov je administratívne zväčšenie ruskej metropoly od 1. júla minulého roka. Z pôvodných tisíc štvorcových kilometrov sa tak Moskva rozrástla 2,5-násobne. Na obsadení 1 500 štvorcových kilometrov, čo je plocha celého širšieho Londýna, sa hlavné mesto dohodlo s Moskovskou oblasťou v lete 2011.
Súčasťou plánu je nielen poskytnúť viac priestoru na rozvoj mesta, ale aj presunúť vládne a mestské úrady mimo centra do novovybudovanej federálnej štvrte. Podľa vlaňajších prieskumov verejnej mienky viac ako polovica obyvateľov Moskvy súhlasila s touto myšlienkou.
Pred rokom vyhlásil primátor S. Sobjanin súťaž, z ktorej mali vzísť návrhy na využitie nového územia a prebudovanie centra. Víťazom sa stala britsko-americká skupina Capital Cities Planning Group. Ich myšlienkou sú nové štvrte zoskupené okolo zelene a jazier. Mali by ubytovať 1,7 milióna ľudí a poskytnúť 800-tisíc pracovných miest.
Okrem nepriaznivej kvality života však Moskva trpí aj zlou povesťou u medzinárodných investorov pre rozsiahlu korupciu a byrokraciu. Radnica už robí kroky k zlepšeniu práce samosprávy a podmienok pre podnikanie a investovanie, povedal námestník primátora Andrej Šaranov pre portál PropertyEU počas práve skončenej konferencie Urban Land Institute v Paríži.
Investorov ale aj najlepšie mozgy z celého Ruska by podľa A. Šaranova mali prilákať aj medzinárodné finančné centrum a vedecký park, ktoré by mali vyrásť v novej časti metropoly. „Naše plány ruského Silicon Valley významne podporia rozvoj inovatívnej ekonomiky. Je však úlohou mesta poskytnúť potrebnú infraštruktúru,“ povedal A. Šaranov pre PropertyEU.
Samospráva sa snaží zlepšovať kvalitu života aj budovaním peších zón a oddychových zariadení v blízkosti obytných a kancelárskych komplexov.
Britskí a americkí architekti navrhujú zachovať v novom území súčasný vidiecky charakter. Dnes ho tvorí niekoľko menších sídiel, rozľahlé lesy a obľúbené dače – víkendové chaty Moskovčanov.
Ani nie štvrť milióna súčasných obyvateľov novej Moskvy sa už chystá na boj o zachovanie svojich domovov. Ceny nehnuteľností tam stihli okamžite vyletieť, aj keď zatiaľ nie je jasné, kam sa presunú vládne úrady či kde vyrastie plánovaný technologický park.
V ruských blogoch sa už objavili vtipy na účet ďalšieho „typického ruského megaprojektu, ktorým sa budú Rusi chváliť svetu“ aj obavy zo zničenia životného prostredia, nafúknutia cien nehnuteľností a ešte väčších príležitostí na korupciu a zbohatnutie úradníkov s pečiatkami.
Hranice niekdajšej metropoly Sovietskeho zväzu nadlho narysovala v roku 1961 otvorená okružná diaľnica (MKAD). Pôvodne štvorprúdovka, neskôr rozšírená na desať cestných pruhov, má dĺžku 109 kilometrov.
Až v 80. rokoch 20. storočia k Moskve pripojili prvé štvrte zvonka tejto elipsy. A pred desiatimi rokmi otvorili prvú stanicu metra na vonkajšej strane okruhu. Teraz prirástlo k Moskve územie ťahajúce sa až 50 kilometrov na juhozápad.
Vizualizácie - Capital Cities Planning Group
