Prečo architekti hľadia na Leopoldov

Leopoldov patrí medzi najmenšie, ale zároveň medzi najlepšie hospodáriace mestá na Slovensku. To sa tento rok prejavilo napríklad v tom, že radnica bola schopná vyčleniť z kasy 800-tisíc eur na rekonštrukciu takmer storočnej budovy mestského úradu. Tá si už vyžaduje estetický i funkčný zásah. Bežný postup je taký, že samospráva vyhlási tender pre projektantov, v ktorom vyhrá dodávateľ s najnižšou cenou. Rozhodne sa teda bez toho, aby bolo vopred zrejmé, ako bude stavebné riešenie vo finále vyzerať.

Mestský úrad v Leopoldove - súčasný stav. Zdroj: Ondrej Marko

Radnica malého Leopoldova sa dlhodobo snaží podporovať mestský charakter sídla. V posledných rokoch preto prebehlo viacero rekonštrukcií verejných priestorov a budov, kde sa pohybujú ľudia. Vedenie mesta sa zaujíma aj o názor obyvateľov a preto aj pri príprave aktuálnej rekonštrukcie mestského úradu si našli občania informácie v schránkach.

Tak sa stalo, že o plánoch radnice sa dozvedel aj architekt Ondrej Marko z ateliéru 2021, ktorý z Leopoldova pochádza. Iniciatívne sa rozhodol osloviť vtedajšieho primátora Milana Gavorníka a presvedčiť ho, že vec treba riešiť verejnou architektonickou súťažou. O argumenty na takýto postup nebola núdza.

Víťazný návrh súťaže od ateliéru zerozero. Zdroj: zerozero

Civilizovaný svet jasne kráča cestou architektonických súťaží. V porovnateľne veľkom Švajčiarsku ich ročne prehnú stovky, v susednom Česku desiatky. Na Slovensku sú architektonické verejné súťaže na objekty či areály samospráv úplne ojedinelé.

Pritom je zásadný rozdiel medzi verejným obstarávaním napríklad na mestské amplióny a na riešenie komplexu budov. Ide o zadanie, ktoré má vyriešiť nielen funkčnosť a estetiku výstavby, ale aj jej začlenenie do okolia – čiže jej miestotvornú funkciu – a tiež koncepciu možnej tvarovateľnosti do budúcnosti či vplyv na celkovú urbanistickú kultúru mesta. To všetko sú zadania pre architektov.

Kľúčovou motiváciou pre presadenie súťaže v Leopoldove však bola okrem vymenovaných dôvodov aj vízia precedensu, ktorý by mohol k podobným krokom rozhýbať ostatné slovenské mestá a obce.

Víťazné riešenie z vtáčej perspektívy. Zdroj: zerozero

Pádne argumenty našli na radnici pozitívnu odozvu a tak mohla byť začiatkom júna tohto roku vyhlásená verejná anonymná architektonická súťaž na prestavbu mestského úradu. Grémiom súťaže sa stala päťčlenná porota, zložená z externých architektov (aj z Česka) a zástupcov samosprávy.

Kreslenie prestavby mestského úradu v štvortisícovom mestečku nepôsobí ako drímdžob pre architektov. Napriek tomu do súťaže prišlo vyše päťdesiat návrhov. Toto množstvo porotu prekvapilo aj napriek predpokladu, že v brandži nie je pretlak pracovných príležitostí. Zjavne existuje záujem architektov vstupovať do vizáže miest, čo je ďalší dôvod na to, aby sa Slovensko v tomto smere rozhýbalo.

Víťazný projekt - pohľad na nové námestie. Zdroj: zerozero

Koncom októbra porota rozhodla. Súťaž vyhral prešovský ateliér zerozero. Ten istý ateliér, ktorý si tento rok odniesol hneď tri architektonické ceny (CE.ZA.AR, Cena Arch, Cena Dušana Jurkoviča) za návrh rekonštrukcie bývalých košických kasární na Kulturpark. V tom prípade tiež išlo o mestskú verejnú architektúru, no ambiciózny projekt do veľkej miery umožnili európske zdroje a nie možnosti samosprávy.

Pri listovaní súťažnými návrhmi v Leopoldove je aj laikovi hneď zrejmé, že rekonštrukcia vonkoncom neznamená len výmenu strechy či zateplenie. „Mestský úrad v Leopoldove chápeme ako komplex pozostávajúci z pôvodnej budovy notárskeho úradu premenenej na mestskú knižnicu, novostavby integrujúcej v sebe všetky požadované funkcie a verejného priestoru medzi týmito budovami,“ píše sa v popise víťazného projektu od zerozero. Mestský úrad architekti nevnímali ako budovu, ale ako miesto komunikácie a stretnutí v meste.

Do pôvodnej budovy úradu architekti situovali knižnicu a pre mestský aparát navrhli novostavbu. Porotu zaujalo, že realizáciou tohto riešenia ostane v meste stará radnica a vznikne aj nová, „čo tomuto súboru budov prepožičia zvláštnu atmosféru jedinečnej fyzickej, ale aj dejinnej spoluprítomnosti“. Víťazný návrh myslel aj na logistiku prestavby, ktorá umožňuje, aby počas výstavby novej radnice mohol úrad normálne fungovať v pôvodnej budove.

Druhé miesto v súťaži: Aleš Šedivec, Tomáš Tokarčík, Lenka Iľová. Zdroj: total studio

Slovenské ocenenia za architektúru si nachádzajú cestu do médií a tvorba stavieb či miest sa udomácňuje v spoločenskom povedomí. Okrem slávnostných podujatí, ktoré celebrujú to najlepšie, čo sa na Slovensku postaví, sa však takmer nepozorovane dejú veci, ktoré môžu mať na domácu architektúru a vizáž krajiny zásadnejší vplyv.

Platí to o súťaži v Leopoldove, ktorá má pioniersky charakter a ak ju novozvolené vedenie mesta prijme a dokáže doviesť do úspešného konca, môže prispieť ku lámaniu ľadov v slovenskej architektúre. Bol by to totiž signál pre mestských úradníkov, že architektonické súťaže majú – napriek nutnosti vynaložiť isté úsilie – zmysel a pozitívny efekt na obec či mesto.

Potvrdil by sa tiež model z Česka, kde verejný urbanizmus rozhýbali svojim aktivizmom sami architekti a v posledných rokoch tam preto počet verejných súťaží výrazne narástol. Ak sa víťazný projekt v Leopoldove zrealizuje, mesto získa okrem známej väznice ďalšiu symbolicky významnú stavbu. A Slovensko nadobudne predpoklad, že mestá a obce budú môcť vyzerať lepšie.