Pravý breh Dunaja – to bola ešte pred niekoľkými desiatkami rokov vnútrozemská delta, raj vodného vtáctva a rýb, lužné lesy, vidiecke osídlenie. Veľká časť toho sa od 60. rokov 20. storočia stratila. V súčasnosti pravému brehu dominuje najväčšie slovenské sídlisko Petržalka, najslávnejšie slovenské nákupné centrum Aupark, najväčšia liaheň slovenských manažérov Ekonomická univerzita či najmasovejšie slovenské športovisko pravobrežná dunajská hrádza.
Pravý breh Dunaja je však aj lokalitou so sľubnými vyhliadkami. Najmä v oblasti rozvoja rekreačných a športových komplexov, ale aj kultúry či vodnej turistiky alebo bývania na vode. Na jednej strane záplavové pásmo nie je vhodné pre veľké stavby trvalého charakteru. Na druhej sľubuje zachovanie panenskej prírody, ktorú mestský človek môže obdivovať len niekoľko sto metrov od svojho obydlia. Aj v realitnej oblasti sa o pravý breh Dunaja v Bratislave udatne bojuje. Svedčí o tom kauza Xiland, ale aj licitovanie najvyššími ponukami o územia medzi Starým a Prístavným mostom.
Park kultúry
Najatraktívnejšie územia najbližšie k centru mesta sa v posledných rokoch dostali k silným realitným hráčom. Najväčšiu časť pri Starom moste predalo mesto nie celkom transparentne firme Popper, za ktorou stoja Cresco a J&T. Tie v spojení s pozemkami bývalej vozovne Dopravného podniku a betonárne pripravujú obrovský komplex Lido Park. Okrem tradičných nákupných centier, kancelárií a bývania by mala byť jeho časťou aj nábrežná zóna rekreácie a oddychu, kultúry a športu. Najvýznamnejším prvkom zasa nový Park kultúry a oddychu – multifunkčná hala pre koncerty, recepcie, zábavy a prednášky.
Mesto sa zatiaľ s developermi sporí o tom, ako by nový areál mal vyzerať a čo všetko by malo byť jeho súčasťou. Nový PKO na pravom brehu Dunaja je však riešením, ktoré pôvodne navrhol práve magistrát, takže k dohode skôr či neskôr príde. Objavili sa varianty dlhodobého prenájmu haly, ale i odkúpenia mestom. Okrem nového PKO má byť za Starým mostom aj nové rameno Dunaja so zazelenenými brehmi. Okolo neho by sa mala rozprestierať oddychová zóna s reštauráciami, kaviarňami, športoviskami a prístavom pre ľahké plavidlá. Hovorí sa aj o galérii moderného umenia a podobných plánoch. Definitívna podoba pravého brehu pri Starom moste ešte neexistuje, po dobudovaní by však malo ísť o atraktívnu zónu.
Ďalej po prúde smerom k Prístavnému mostu patria pozemky mestu Bratislava a spoločnosti HB Reavis. Pôvodne sa v tejto lokalite zamýšľala výstavba multifunkčnej športovej haly, využiteľnej aj pre Majstrovstvá sveta v hokeji v roku 2011. Keď táto možnosť padla, hovorí sa o polyfunkčnej zástavbe, s veľkou pravdepodobnosťou by tu mali byť športoviská, hotely, prípadne budova nejakej centrálnej inštitúcie.
Text bol publikovaný v prílohe TRENDU - Špeciál Reality. Zaregistrovaní predplatitelia si ju môžu prečítať celú vo flashovej verzii.
Za Prístavným mostom sa rozprestiera záplavová zóna až po Hrušovskú zdrž za Čunovom. Jej časť pri Jarovskom ramene si v posledných mesiacoch vyslúžila mimoriadnu publicitu v súvislosti s prenájmom vyše 300 hektárov územia na brehu rieky a ramena za symbolickú cenu 50 halierov za štvorcový meter ročne. Odborníci sú prekvapení, pretože v tejto lokalite by sa dalo stavať iba na vysokých pilieroch, ktoré by budovy chránili v prípade každoročných záplav. Prípadne by developer musel navŕšiť niekoľkokilometrovú hrádzu s možnosťou prepúšťania vody do ramien, ktorú by pri povodni uzavrel.
Náklady na ňu by však boli také vysoké, že by akékoľvek nehnuteľnosti v takejto zóne boli mimo bežnej úrovne návratnosti. Štát medzičasom zmluvy o prenájme územia, ktoré je v správe štátnych podnikov Vodohospodárska výstavba a Slovenský vodohospodársky podnik, zrušil. Pripravuje sa ponúknuť ich prenájom vo verejnej súťaži. Bude preto zaujímavé, či sa jej zúčastnia nielen schránkové firmy ako Xiland, ale aj renomovaní developeri, ktorí by mali ľudské i finančné kapacity rozbehnúť takéto projekty s mimoriadne dlhou návratnosťou.
Čunovo sa rodí
Jeden podobný projekt sa však už váhavo rozbieha pri Čunove. Územie s vyše dvesto hektármi okolo Hrušovskej zdrže a pravú stranu starého koryta Dunaja už totiž štátne firmy prenajali v roku 2004 skupine Danubia Invest. Jej plánom je Danubia Park s prístavom, športoviskami, kultúrnymi a konferenčnými halami, golfovým ihriskom a v obmedzenej miere bývaním. Zatiaľ sa Danubii podarilo iba zrekonštruovať hotel a niekoľko športovísk, ostatné zámery sú stále v štádiu rokovaní a plánovania. Výstavba v niektorých zónach sa mala rozbehnúť v budúcom roku. Developer má pre Danubia Park vyše sto miliónov eur.
Veľké plány na pravom brehu Dunaja preverí čas podobne ako na ľavom. Jeho najsilnejšiemu potenciálu, ktorým je trávenie voľného času obyvateľov Bratislavy, by však pomohli aspoň malé investície. Napríklad do skvalitnenia cestičiek pre korčuliarov a cyklistov na hrádzach, do skultúrnenia reštaurácií a bufetov pri nich či parkovania pre návštevníkov. Prechod na korčuliach cez Hrušovskú zdrž je napríklad bojom o život medzi autami, ostrými zábradliami, vyčnievajúcimi poklopmi a hrboľatým asfaltom. O kultúrnej cestičke v bezpečí oddelenej od áut nemôže návštevník ani snívať. Cesta ku galérii Danubiana alebo ďalej do Vojky je tak len pre silné povahy, určite nie pre rodiny s deťmi alebo starších ľudí. Čakaním na veľké investície, ktoré bude možno trvať ešte dlhé roky, sa tak zanedbávajú nenáročné kroky, ktoré by vytvárali vzťah návštevníkov k týmto lokalitám už dopredu.
Foto - Maňo Štrauch
