Od teroristických útokov na mrakodrapy Svetového obchodného centra v New Yorku označovaných podľa dátumu kódom 9/11 uplynie v septembri 13 rokov. Takýto dlhý čas bol potrebný, aby tu vyrástla nová dominanta amerického veľkomesta, One World Trade Center (1WTC).
V týchto dňoch dokončuje interiér jednotlivých poschodí posledných 600 robotníkov z pôvodne desaťtisícovej armády, ktorá pracovala na obrovskej stavbe. Nájomníci sa postupne nasťahujú do konca tohto roka.
Príbeh 12 rokov príprav a výstavby dnes s 541 metrami najvyššej budovy nielen USA ale aj celej západnej pologule opísal článok v týždenníku Time. Je to príbeh dlhého zostupu do hlbín a následne rýchleho povstania do výšky. A to doslova aj v prenesenom význame.
Je to zároveň príbeh veľmi podrobne približujúci, čo všetko si vyžaduje výstavba mrakodrapu nielen z pohľadu investora, developera, ale aj z pohľadu robotníkov všetkých možných profesií, ktorí na stavbe denne makajú. V prípade 1WTC ich bolo desaťtisíc, mnohí boli príbuznými pracovníkov na výstavbe pôvodných dvojičiek v 70. rokoch.
Pohľad z One World Trade Center Zdroj: Time
Roky po 11. septembri 2001, keď padol jeden zo symbolov USA, sa na Ground Zero kopalo. Najprv v hore trosiek, ktoré bolo nutné odstrániť, potom bolo potrebné uvoľniť priestor pre obnovenie podzemných komunikácií a napokon pripraviť jamu pre výstavbu základov novej budovy.
Ešte dlho však nebolo jasné, čo sa tu bude stavať. Roky počas rozhodovania, plánovania a stavania základov sa zdalo, že 6,5-hektárová jazva po teroristickom útoku zostane na tvári New Yorku natrvalo.
Deväť guvernérov, dvaja starostovia, viacerí architekti, tvrdohlavý developer, rodiny tisícov obetí a desaťtisíce susedov bojovali o tento kúsok pozemku, akoby každá hruda zeme tu bola svätá a každý aker niesol osud západného sveta, píše autor článku Josh Sanburn.
Vývoj projektu brzdila aj nanútená spolupráca dvojice architektov – autora konceptu Ground Zero Daniela Liebeskinda a hlavného architekta 1WTC Davida Childsa.
Projekt musel splniť veľké očakávania verejnosti, politikov aj biznisu a musel sa stať symbolom myšlienky, že teroristi neporazia západný spôsob života. Budova musela priniesť komerčný efekt vlastníkom, zároveň byť otvorená pre okolie a bezpečná pre nájomníkov.
Základný kameň bol položený tri roky po 9/11. Ďalšie dva roky trvalo dokončenie návrhu pamätníka obetí. Budova 1WTC bola však stále len hlbokou jamou. Samotná výstavba sa začala 27. apríla 2006. Prečo to trvalo tak dlho?
Na stavenisku na jednom z najhustejšie osídlených miest sveta, pod ktorým každý deň prúdili tisíce cestujúcich, nemohli byť použité ťažké mechanizmy na hĺbenie. Tisíce robotníkov preto kopali ručne dlhé mesiace.
One World Trade Center Zdroj: Flickr
Spočiatku vykopávali z trosiek ľudské ostatky, topánky, peňaženky a ďalšie pripomienky tragédie. Súčasťou prác sa stali zdravotníci zbierajúci DNA na identifikáciu. Neskôr prišli aj iné prekvapivé nálezy, ako napríklad čln z 18. storočia.
Stavanie základov trvalo do konca roku 2007. Z pohľadu okoloidúcich sa na stavbe stále nič nedialo. Lenže podzemná časť 1WTC sa dá prirovnať k tretine iného známeho newyorského mrakodrapu Chrysler Building. Piliere zapustené 60 metrov hlboko nesú dvadsaťpodlažnú základňu odolnú proti bombám.
Na nej je 48-tisíc ton ocele, takmer 13-tisíc sklenených panelov a na vrchole 124-metrová špička. Budova má 325-tisíc štvorcových metrov podlahovej plochy.
Kým stavba priemerného newyorského mrakodrapu trvá štyri roky, v prípade 1WTC toľko trvalo len vybudovanie podzemnej časti. V roku 2009 začala stavba konečne rásť do výšky a postup prác sa značne zrýchlil.
Pár mesiacov po dokončení 104. podlažia prišla ďalšia komplikácia. Hurikán Sandy v októbri 2012 zaplavil podzemné časti stavby, zastavil práce na týždeň a spôsobil škodu 185 miliónov dolárov. Veža však odolala a 10. mája 2013 po dokončení špice a dosiahnutí výšky 541 metrov prerástla Willis Tower v Chicagu a stala sa najvyššou budovou v krajine.
Oneskorenie a komplikované technické riešenie spôsobilo viac ako dvojnásobné predraženie projektu – namiesto pôvodne plánovaných 1,5 miliardy dolárov stálo 1WTC až 3,9 miliardy.
Ruch na 6,5-hektárovom lukratívnom pozemku na dolnom Manhattane však po dokončení mrakodrapu neustane. 1WTC sa oň delí s ďalšími projektami – dopravným uzlom prepájajúcim viacero liniek metra, podzemným dopravným strediskom s parkom a možno aj kostolom na povrchu, Pamätníkom 9/11 a ďalšími tromi kancelárskymi budovami.
Autor článku v týždenníku Time Josh Sanburn získal na rok exkluzívny prístup k projektu a fotograf Jonathan Woods mohol ako jediný vystúpiť na úplný vrchol stavby.
Spolu s technológmi osem mesiacov konštruovali rameno, ktoré dokázalo ovládať kameru v náročných podmienkach, aby mohla urobiť 600 snímok, ktoré po digitálnom spracovaní umožňujú pozerať sa na všetky strany. Výsledkom je 360-stupňová interaktívna panoráma sprostredkujúca výhľad zo špičky mrakodrapu.
