Vyše štyridsať miliárd korún je súčasná hodnota záväzkov voči majiteľom pozemkov, na ktorých stoja cestné komunikácie. Nevysporiadaná je viac ako polovica parciel pod cestami a diaľnicami. Pravda, ich vlastníci sa najprv o svoj majetok musia prihlásiť.
Doteraz sa im do toho príliš nechcelo, pretože podľa vyhláškových cien platných do konca minulého roka im priznaná suma za to spravidla nestála. Od januára sa však vyvlastňuje za priemerne štvornásobok vlaňajších cien.
Hoci sa prehnane zvýšený nápor na štátny rozpočet neočakáva, ministerstvo pôdohospodárstva prišlo s riešením, ako peniaze ušetriť. Majitelia pozemkov, ktorí vznesú nárok na odškodnenie, už nemajú dostať hotovosť, ale náhradný pozemok zo Slovenského pozemkového fondu. Ten spravuje pôdu neznámych vlastníkov.
Historické a dedičské dôvody
Dôvodov, prečo je také veľké množstvo pozemkov pod cestnými komunikáciami nevysporiadaných, je viac. „Treba však vidieť najmä tie historicko-politické,“ vysvetľuje podpredseda Úradu geodézie, kartografie a katastra SR Peter Vojtko.
Kým so stavbami postavenými pred rokom 1945 problémy nie sú, socialistický režim podľa neho pristupoval k vlastníckym právam „voľnejšie“.
„Užívanie pozemkov bez majetkovoprávneho vysporiadania bolo v päťdesiatych až sedemdesiatych rokoch minulého storočia úplne bežné,“ tvrdí P. Vojtko. Sčasti to bolo spôsobené charakterom režimu, sčasti objektívnymi dôvodmi, prečo pozemky vysporiadané nie sú. „Stratená dokumentácia, politické procesy, kolektivizácia,“ vymenúva.
Najväčším problémom pri identifikácii je totiž práve to, že veľa majiteľov nie je známych. Príčina? Nevysporiadané dedičské konania. Nízke sumy, ktoré sa za pozemkami pod dopravnými stavbami vyplácali, neboli pre dedičov motiváciou, aby si dali vlastnícke záležitosti do poriadku.
„Často išlo o doslova stovky korún, vysporiadanie dedičstva však stálo mnohonásobne viac,“ vysvetľuje vedúci odboru investičnej prípravy Slovenskej správy ciest (SSC) František Brtáň.
A dedičov býva viacero. Na Slovensku totiž dedí podľa uhorského práva každý potomok a majetok sa medzi nich rozdelí. V susednej Českej republike bol zaužívaný rakúsky model, v ktorom dedil najstarší z nárokovateľov, prípadne ten, ktorý bol určený v poslednej vôli. To je dôvod, prečo sa v Česku pôda nekúskovala. O Slovensku sa to povedať nedá.
„A s týmto chaosom sa katastre boria doteraz,“ ťažká si podpredseda. Práve katastrálny úrad hrá totiž pri identifikácii vlastníkov kľúčovú úlohu. „U nás sa všetko začína a končí,“ hovorí P. Vojtko. Majiteľom pozemkov totiž kataster poskytuje dokumentáciu, podľa ktorej môžu svoje vlastnícke nároky dokázať. Po majetkovoprávnom vyrovnaní zase správa katastra zapisuje do pozemkovej knihy nového majiteľa. „Hráme takú asistenčnú úlohu, samo vysporiadanie však vyriešiť nevieme,“ vysvetľuje P. Vojtko.
Kto to zaplatí
Vyrovnanie je závislé od dohody identifikovaného vlastníka a organizácie, ktorá stavbu spravuje. Pri diaľniciach, rýchlostných cestách a cestách prvej triedy je to SSC, cesty druhej a tretej triedy sú od tohto roka v kompetencii samosprávnych krajov. Zatiaľ však nie je jasné, či spolu s kompetenciami a starostlivosťou o opravy prešli na kraje aj povinnosti vyplácať náhrady za pozemky.
„Zatiaľ o tom s krajmi rokujeme. Veľmi nadšené nie sú, aj preto doteraz nepodpísali delimitačné protokoly,“ tvrdí riaditeľ odboru cestného hospodárstva rezortu dopravy Marián Miškovič. Rozhodnutie necháva na vládny kabinet. Ak sa to však skončí v neprospech krajov, tie budú musieť nájsť peniaze na zahojenie starých rán vo vlastných rozpočtoch.
Pod cestami druhej a tretej triedy je nevysporiadaných približne sedemdesiat percent pozemkov. Sumu, ktorú to predstavuje, odhaduje SSC na osem miliárd korún, ale v starých cenách. Podľa súčasných znaleckých posudkov je to približne štyrikrát viac.
Komunikácie, ktoré spravuje štátna SSC, sú na tom lepšie. „Diaľnice sa začali stavať v čase, keď sa k vlastníckym právam pristupovalo citlivejšie. Aj keď problémy sa nám ani tu nevyhýbajú, nevysporiadaná je stále vyše tretina pozemkov pod diaľnicami,“ opisuje F. Brtáň.
V starých cenách by podľa neho bolo na výkup parciel pod diaľničnými stavbami treba 620 miliónov korún. Aj vyše polovica pozemkov pod cestami prvej kategórie čaká na papierové upratovanie. Ďalšie náklady si vyžiada vypracovanie nových geografických plánov.
Tento rok však F. Brtáň očakáva oživenie záujmu o vysporiadanie pozemkov. Oproti tomu, koľko by dostali majitelia pozemkov vlani, si totiž v súčasnosti polepšia štvornásobne. A tak sa začínajú hlásiť o slovo.
Cestári predpovedajú záujem najmä v Bratislave a na západnom Slovensku. Tam sú totiž pozemky najdrahšie a najcelistvejšie. Na strednom a východnom Slovensku sú parcely rozkúskované a vlastníci sa identifikujú pomerne komplikovane. F. Brtáň odhaduje tohtoročné potreby na vysporiadanie pozemkov pod existujúcimi stavbami na 35 miliónov korún.
Pozemková rošáda
Na nápad, ako možno ušetriť hotovosť, prišlo Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Návrh novely zákona o pozemkových úpravách, ktorý v máji schválila vláda, hovorí, aby sa majitelia pozemkov neodškodňovali finančne, ale v naturáliách.
„Dotknutá osoba by dostala pozemok zo Slovenského pozemkového fondu približne rovnakej bonity, rozlohy a lokalizácie ako ten, na ktorom stojí stavba,“ vysvetľuje poradkyňa ministra pôdohospodárstva Denisa Anderková.
Ide o akúsi alternatívu vyvlastnenia, priznáva. Cenu pozemku určí vyhláška o stanovení hodnoty pozemkov a porastov na účely pozemkových úprav, ktorá je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovaní a zohľadňuje aj bonitu pôdy. Účinnosť novely zákona je navrhovaná od septembra tohto roku.
Ilustračné foto - Miro Nôta, Miro Sedlák
