Poslanci predložili zákon o poplatkoch pre developerov. Nie je dobrý

Autorom nasledovných riadkov je Drahan Petrovič, podpredseda Inštitútu urbánneho rozvoja.

IUR sa od svojho vzniku v roku 2010 snaží o zavedenie zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Chápeme ho ako veľmi potrebný nástroj na vytvorenie férového a predvídateľného vzťahu medzi stavebníkmi a samosprávou v oblasti budovania infraštruktúry. Na konkrétnej podobe zákona sme s ministerstvom financií a zástupcami UNM pracovali od polovice roka 2013. Práce na zákone boli ministerstvom financií v lete 2014 zastavené.

Aj keď je podstata predloženého zákona v poriadku, jeho aplikácii v praxi sa zákon nevenuje a táto časť nie je vôbec premyslená. A práve vytvorenie nástrojov na jeho správnu a spravodlivú aplikáciu v praxi je nesmierne dôležité a zároveň veľmi komplikované.

Začnem sadzbou poplatku za rozvoj. Interval je stanovený na 10 až 45 eur/m² hrubej nadzemnej podlažnej plochy. Tento údaj bol vygenerovaný bez serióznych a komplexných analýz a podrobných prepočtov. Doslovne išlo o „analýzu“ na dvoch stranách A4...

A keďže ani obce nebudú mať pri určení výšky poplatku povinnosť vypracovať základnú „ekonomiku“, nakoľko táto časť bola z návrhu zákona odstránená, je takmer isté, že v budúcnosti „reprezentant“ samosprávy osloví developera s ponukou zníženia poplatku na jeho spodnú hranicu za „súkromnú“ finančnú odplatu. Uvádzané rozpätie je navyše nereálne vysoké.

Poplatok na hornej hranici sadzby môže napr. znamenať zvýšenie cien bytov medzi 3 až 8-tisíc eur na byt. Možnosť stanoviť poplatok na rôzne územia rôzne, opäť bez akýchkoľvek serióznych analýz, umožňuje vymedziť ulicami aj minimálne územie a tam stanoviť maximálny poplatok, zatiaľ čo stavby v území doslova cez ulicu nemusia byť zaťažené poplatkom vôbec. Ako bude prebiehať „diskusia“ s dotknutými majiteľmi pozemkov a developerských projektov si vieme živo predstaviť...

Ďalej návrh zákona neurčuje, aby poplatok spravovali v Bratislave a Košiciach ich mestské časti. Môže sa tak stať, že poplatok za rozvoj bude zavedený napríklad pre Ružinov, ale výnosy z poplatku budú použité v Dúbravke. To by bolo proti základnej myšlienke zákona, keď výnosy z poplatku majú slúžiť na infraštruktúru tam, kde si to nový projekt svojimi reálnymi dopadmi vyžiada.

Ak má byť správcom poplatku mesto, zákon musí upraviť využitie poplatku vo vzťahu k lokalite, ktorá je ním zaťažená. V opačnom prípade sa účelový poplatok mení na daň. Vážnym nedostatkom zákona je nemožnosť zápočtu investícií, ktoré realizuje investor do verejnej infraštruktúry na základe požiadaviek v záväznom stanovisku mesta. Nemožnosť zápočtu vyplýva z postoja MF SR, ktorý chápe zákon ako ďalší zdroj príjmov pre obce, ale bez ďalších povinností.

Obce teda nie sú povinné realizovať z výnosov z poplatku konkrétne investície do infraštruktúry k určitému termínu (napr. rozšírenie ciest), pričom ich realizácia je často podmienkou kolaudácie spoplatnenej stavby. Na rokovaniach na pôde MF SR sa pri príprave zákona súhlasilo s postupom, že tieto investície rýchlejšie, efektívnejšie a v potrebnom termíne realizuje stavebník, a ten teda bude mať možnosť započítať si ich voči poplatku. Aby sa nestalo, že infraštruktúru sám postaví a ešte za ňu zaplatí aj poplatok. Do zákona sa to však nedostalo...

Je smutné, že rok ležal návrh zákona kdesi na poličke ministerstva. Rok sa na ňom mohlo ďalej pokračovať a dopracovať ho do zmysluplnej podoby. Dovolím si tvrdiť, že v jeho dnešnej podobe je zákon neférový, potenciálne diskriminačný a namiesto transparentnosti vzťahov medzi stavebníkmi a samosprávou do nich vnesie ďalšiu pôdu na korupciu až vydieranie.