Imidž developera v posledných rokoch výrazne utrpel. Kedysi vysnívaná pracovná méta, dnes neraz už len nadávka. Už aj architekt, ktorý by k developmentu mal mať blízko, sa k developovaniu vlastného projektu, priznáva skôr potichu ako nahlas.
Majú to vskutku ťažké, tí developeri. Ocitli sa viac na pranieri ako na výslní. Nevyberieš si – úspešní, dobrí či menej šikovní v odbore, ale aj tí “vari až prešikovní“ – všetci v jednom vreci. Sčasti si môžu síce za to sami, ale aj vy zodpovedáte za kolegu a jeho „prešľapy“? Prečo to generalizovanie ? A prečo toľká jednoliata mediálna neochota prezentovať to čo je dobré, čo posúva urbanizmus do budúcnosti?
Nečudo, že sa marketingová agentúra poteší super zakázke komunikovať architektonicky a územne dobre pripravený projekt, no hneď vzápätí narazí na problém všeobecného povedomia. Potýkať sa začne s veternými mlynmi: Kto developerovi uverí? Ako ho záujmové skupiny (v tom i občania lokality, v ktorej sa projekt postaviť má) prijmú?
Ako teda zlepšiť imidž významu slova developer? A tu je každá rada drahá. Ako presvedčiť pospolitý ľud, aby nehádzali všetkých do jedného vreca, aby rozlišovali dobrý development od toho zlého, zodpovedného developera so serióznym prístupom, ktorý prispieva na ihriská, križovatky, cesty, osvetlenie, od toho nezodpovedného s nedokončenými stavbami, nekvalitnými projektmi?
No nič. Developer je stále DEVELOPER! U mnohých takmer zločinec a triedny nepriateľ, ktorý len zahusťuje, ničí voľné zelené plochy a zo všetkého má navyše tučné zisky.
Pozrime sa však na sémantiku slova. Developer, developovať znamená rozvíjať, ten čo rozvíja v našom prípade životný priestor. Podľa tohto významu to nie je len developer s veľkým stavebným zámerom, ale v developmente každý jednotlivec. (Ja, my, vy stavajúci svoje rodinné hniezdočko. Aj moja či tvoja stavba, či len modernizácia a prestavba ovplyvňuje život susedov.)
Ťažký oriešok a beh na dlhé trate. V zásade máme v marketingových agentúrach dve možnosti. Buď vymyslíme nové označenie na zodpovedný a kvalitný development, alebo osvedčene vytrvalo budeme komunikovať výhody, ktoré ten ktorý projekt občanovi prináša. A samozrejme poradíme developmentu ako dielom zaujať, aké formy voliť.
Možnosti sa núkajú rôzne, aj skúsenosti naporúdzi sú najmä zo zahraničia. Ale nehanbím sa povedať, že aj u nás máme také spoločnosti, ktoré vsadili na podporu mestskej zelene, či revitalizáciu ihrísk, vytváraniu parkovacích plôch v dotknutom stavebnom území. Sú to známe CSR aktivity, ktoré označia, športoviská, cyklochodníky, lampy, autobusy, stromy, ktoré vďaka konkrétnemu developmentu vznikli.
Mesto, obec, či región môže pri takomto developmente utŕžiť tak prepotrebné financie na chod mesta, nie na aparát, ale na to, na čo neustále frfleme a na čo poukazujeme: Na dopravu, na lavičky, fontány, na všetko čo robí náš život krajším –zeleň, ihriská pre deti, osvetlené ulice, kvalitné cesty.
A možno potom raz prestanú vidieť čiernobielo nielen občania, ale aj občianske združenia a zapálení aktivisti. Už ich tak ľahko „nenahuckajú susedia, či „pseudo aktivisti“, ktorí hája predovšetkým svoje skryté i menej skryté záujmy. Jednoducho budeme všímavejší a rozhodne budeme počúvať čo nám development s predkladaným novým projektom pozitívneho môže priniesť.
Vízia spokojnejšieho života má však ešte jeden malý háčik. Našu zvláštnu náklonnosť k všetkému negatívnemu. Ak je všetko zlé, ak sme neustále v „presse“, ak nič nestíhame, ak máme veľa práce, potom sme „in“. Aj médiá nás dennodenne presviedčajú o trende týchto dní. Kedy ste naposledy čítali o nejakom pozitívnom zámere? Myslíte, že nie je?
Ale je, ale netrhol by rekordy sledovanosti a predajnosti. Ale za to kríza, ako bude horšie a horšie, a nejaká tá kauzička, tá je zaujímavá. Všimli ste si koľko vysielacieho času majú kriminoviny? Koľko počujete o vraždách, katastrofách, nehodách, krádežiach? O nových dlaždiciach na chodníkoch, revitalizácií ihriska či novoosadenej soche dejateľa ani ň.
