Nekonečná pieseň okolo katastrálneho zákona
Blog Mikuláša Cára

Zaoberá sa problematikou zisťovania cien domov a bytov a spracoval metodiku zostavovania indexu cien nehnuteľností na bývanie v SR, ktorý je zverejňovaný na štvrťročnej báze. V odborných publikáciách sa zameriava najmä na analýzu stavu a vývoja slovenského trhu s bývaním. Prečítajte si aj ďalšie blogposty.

Všeobecná zhoda odborníkov v oblasti trhu s bývaním na tom, že najvhodnejším zdrojom údajov objektívneho zisťovania stavu a vývoja cien nehnuteľností na bývanie je kataster nehnuteľností, viedla na konci roka 2011 Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK SR) k príprave novely zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) účinného od 1. mája 2010.

Cieľom novely bolo prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia v súlade s uznesením vlády z roku 2011 s tým, že od začiatku roka 2013 mali katastrálne úrady evidovať ceny nehnuteľností a následne ich aj poskytovať vybraným subjektom. Významne by to pomohlo pri tvorbe cenových máp, ktoré sú potrebné pre objektívne sledovanie vývoja realitného trhu.

Novela mala umožniť evidovanie nielen ceny poľnohospodárskej a lesnej pôdy, ale aj evidovanie cien ostatných nehnuteľností. Zámerom novely bolo aj zavedenie nového elektronického systému evidencie nehnuteľností, nakoľko pôvodný informačný systém takú evidenciu a najmä jej aktualizáciu neumožňuje. Zároveň sa očakávalo zlepšenie a zrýchlenie procesu registrácie majetku. Po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania však bolo prijaté rozhodnutie vypracovať nový katastrálny zákon.

V druhej polovici októbra 2012 predložil ÚGKK SR návrh zákona o katastri nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona o správnych poplatkoch na medzirezortné pripomienkové konanie. Dôvodom vypracovania nového katastrálneho zákona ako celku bol značný rozsah zmien, ktoré bolo treba zapracovať do platnej právnej normy.

Zmeny vyplývali z úloh zaradených do Plánu legislatívnych úloh Vlády SR, z uznesení vlády k návrhu aktualizácie Koncepcie na usporiadanie pozemkového vlastníctva, k analýze a návrhu možnosti urýchlenia procesu registrácie majetku v súvislosti s návrhmi na zlepšovanie podnikateľského prostredia, z Opatrenia Úradu na ochranu osobných údajov, ale aj z ďalších požiadaviek praxe.

Predmetný návrh zákona mal vytvoriť aj dôležité rámce pre realizáciu projektu OPIS – Elektronické služby katastra nehnuteľností, ktorý by mal vytvoriť podmienky poskytovania elektronických služieb katastra pre verejnosť, pre orgány štátnej a verejnej správy, samosprávy a pre ďalších záujemcov. Nová právna úprava mala ambíciu zohľadniť požiadavky aplikačnej praxe, zrýchliť a skvalitniť registrácie nehnuteľností, ale aj operatívne sprístupňovať údaje záujemcom.

Napriek dvom nádejným pokusom ani po takmer dvoch rokoch nie je procedúra tejto potrebnej legislatívnej normy ukončená. Podľa vyjadrenia zástupcu ÚGKK SR návrh katastrálneho zákona v súčasnosti čaká na schválenie zákona o organizácii miestnej štátnej správy z dielne ministerstva vnútra (ESO II. etapa), ktorý zásadným spôsobom mení postavenie miestnych orgánov štátnej správy na úseku katastra. Návrh katastrálneho zákona už schválila Legislatívna rada Vlády SR a po zapracovaní ESO II. by mal byť predložený na rokovanie vlády. ÚGKK SR pracuje aj na príprave technického riešenia, ktoré bude zohľadňovať navrhovanú legislatívu.

Nezostáva teda nič, len apelovať na zainteresované inštitúcie, aby sa v maximálnej možnej miere skrátil čas finalizácie tejto potrebnej legislatívnej normy. Otázka o potrebe čo najskoršieho nadobudnutia účinnosti katastrálneho zákona sa nástojčivo vnucuje aj v súvislosti s prípravou nového systému zdaňovania nehnuteľností, ktorý je zatiaľ odsunutý na rok 2015. Už príprava metodiky určovania trhovej ceny nehnuteľností predpokladá mať jasno v orientácii sa na spoľahlivý zdroj údajov, ktorý sa v prípade katastra nehnuteľností javí ako najlepší.

Existuje teda dosť argumentov na to, aby sa čo najskôr úspešne ukončil proces tvorby katastrálneho zákona, ktorý umožní mať pohromade aj vierohodné údaje o cenách a ďalších charakteristikách konkrétnych nehnuteľností, čo je nevyhnutným východiskom nielen pre nastavenie systému spravodlivých majetkových daní, ale aj pre sledovanie a analyzovanie slovenského realitného trhu. Zároveň by to malo prispieť aj k celkovému zefektívneniu činnosti katastra nehnuteľností.