Na Záhorí sa hovorí o ďalšom gigantickom projekte, ktorý je známy pod skratkou TTT. Transkontinentálny tranzitný terminál by v perspektíve niekoľkých desiatok rokov mal vyrásť po oboch stranách okolo diaľnice D2 severne od Malaciek.
Uvažuje sa, že by mal byť päťmodálny – mali by sa v ňom stretávať kanály železničnej, cestnej, leteckej, riečnej a potrubnej dopravy a umožňovať prekladanie tovarov medzi jednotlivými prúdmi. TREND o projekte píše viac v aktuálnom čísle 30, ktoré vyšlo 28.7.2011.
Projekt TTT by si mal počas 30 rokov vyžiadať zhruba 38 mld. eur. Ročne by sa tu malo cieľovo prekladať až do 200 miliónov ton tovaru. Základom terminálu by malo byť predĺženie širokorozchodnej železnice z východného Slovenska do Bratislavy, odkiaľ by sa tunelom popod Karpaty posunula až na Záhorie. TTT uvažuje aj o vybudovaní plavebného kanála od Dunaja a jeho predĺženie cez Moravu k Odre a Labe.
Počíta sa s vybudovaním veľkého medzinárodného letiska, v jednej alternatíve aj s s využitím terajšieho vojenského letiska v Kuchyni, v druhej s celkom novým letiskom pri diaľnici. Plánuje sa aj rozšírenie terajšej diaľnice a napojenie na rakúsku diaľničnú sieť novou vetvou ponad rieku Morava a cez Moravské pole (Marchfeld).
Projekt by potreboval postupne vyše 5000 hektárov pôdy, čo predstavuje obdĺžnik päť krát desať kilometrov. Z toho by vyše štvrtinu malo zabrať letisko, 300 hektárov vodný prístav, dvakrát viac železničné prekladisko, zvyšok prekladiská z jednotlivých druhov dopravy.
S prístavom a železničným prekladiskom sa uvažuje vľavo od diaľnice medzi Malackami a Veľkými Levármi, s letiskom skôr vpravo buď pod alebo nad Malackami.
Terminál by mal podľa predstáv jeho tvorcov pritiahnuť do regiónu toľko kapitálu a ekonomických impulzov, že by to viedlo k prudkému rozvoju podnikania, vzniku pracovných miest a v dôsledku toho aj počtu obyvateľov. Za 50 rokov by sa tak počet obyvateľov Bratislavy a Brna mal zvýšiť na 2,5 milióna, Viedne až na 5 miliónov.
Iniciátorom projektu je bratislavský architekt Juraj Jančina, ktorý projektoval známe moderné stavby v hlavnom meste, ako Aupark Tower, Apollo Business Center I a II, či žilinský Aupark. Ako hovorí, „idea sa ťažko vysvetľuje ľuďom, ktorí nesledujú dianie vo svete“.
Podľa neho majú o budúcu najväčšiu dopravnú križovatku v strednej Európe záujem najmä v Číne, keďže prúd čínskych tovarov do tejto časti starého kontinentu bude silnieť a Číňania potrebujú spoľahlivé kanály.
Z Ďalekého východu by mali pochádzať aj prostriedky, za ktoré sa má TTT postaviť, hoci časť infraštruktúry by mali financovať štát a fondy Európskej únie.
Keďže projekt je nakreslený v štátnych Vojenských lesoch, mal by ťažiť z prenájmu alebo predaja pozemkov. Neskôr by sa mali pridružiť nepriame výnosy v podobe rozvoja územia, krajiny a ekonomiky, či príjmy na clách a daniach.
Na Záhorí sa už dlhé roky hovorí o zóne vedy a techniky EuroValley, ktorej základný kameň položili už v roku 2002. Zrealizovať sa postupne podarilo len niektoré malé časti, ako napríklad zónu dodávateľov Volkswagenu a logistickú zónu pri Lozorne.
Hlavná idea, vybudovať v pásme vojenských lesov po pravej strane diaľnice D2 z Bratislavy do Malaciek univerzitné a vedecké centrum na 1700 hektároch, časom takmer zapadla prachom. Hlási sa k nej developerská spoločnosť HB Reavis, ktorá vstúpila do projektu EuroValley získaním kontroly nad správcovskou spoločnosťou v roku 2004.
Odvtedy sa jej podarilo prenajať, odkúpiť, vybudovať siete a predať časti pozemkov naľavo od diaľnice. Vyrástli na nich golfové ihrisko pri Plaveckom Štvrtku, či priemyselná a logistická zóna pri Malackách.
Parcely vpravo od diaľnice vo vojenskom výcvikovom priestore južne od Malaciek označuje za zónu budúcnosti, na ktorej by malo vyrásť Inovačné mestečko. Malo by postupne v priebehu desiatok rokov vytvoriť až dvadsať tisíc pracovných miest vo vede, výskume, supermodernej výrobe, službách a logistike. Zatiaľ však nenarazilo na podporu štátu, takže ostáva v rovine úvah.
Mapky a vizualizácie - TTT
