Ak navštívite oficiálnu stránku realitnej kancelárie Arthur Real Estate Company, okrem inzerátov a blogov vás môže zaujať aj špeciálny baner majiteľa. E. Mikurčík sa na ňom chváli svojím biznis vzorom.  „Nasledujem rady veľkého Warrena Buffeta: 1. Ak budete nasledovať to, čo väčšina, tak aj zarobíte to čo väčšina. 2. Neinvestujte do ničoho, čomu dostatočne nerozumiete. 3. Zisk je lepšie reinvestovať ako spotrebovať,“ hlása baner s podobizňou E. Mikurčíka.

Podľa výpisu z obchodného registra E. Mikurčík figuroval, alebo stále figuruje v tridsiatke rôznych firiem. Asi najznámejšia z nich nesie meno Arthur Real Estate Company. Pohľad do finančných výsledkov tejto realitky však o jej úspechoch nesvedčí. Od roku 2011 do roku 2015 jej kontinuálne klesali tržby. Kým v roku 2011 podľa portálu Finstat utŕžila niečo vyše 142-tisíc eur, predvlani to bolo už len necelých 67-tisíc eur. Za posledných päť rokov bola v zisku len raz.

Maklér, ktorý „dostal“ Eseťákov? Carlton nebol prvý prípad

Baner s Erikom Mikurčíkom. Zdroj: Arthur Real Estate Company

Zlom v jej hospodárení priniesol až vlaňajší rok, kedy realitka dokázala utŕžiť za 12 mesiacov viac ako za predchádzajúcich päť rokov. Tržby spoločnosti totiž presiahli 678-tisíc eur. Obdobný „hospodársky zázrak“ zaznamenala aj firma Arthur Consulting. Vlani jej medziročne vzrástli tržby z necelých 65-tisíc na takmer 717-tisíc eur. V oboch prípadoch pritom išlo o nárasty dosiahnuté predajom služieb. Je pravdepodobné, že to súviselo práve s kúpou hotela Carlton.

Ešte predtým, ako trh prekvapil nákup kultového bratislavského hotela, zaujal E. Mikurčík v júni minulého roka. Pred letom totiž ako nový investor vstúpil ako do Akadémie médií. „Pri prevzatí funkcie uviedol E. Mikurčík, že v krátkom čase zaplatí všetky podlžnosti, ktoré škola mala voči všetkým subjektom, vrátane vyučujúcich, zamestnancov a odvodových povinností,“ povedal v máji 2016 riaditeľ Akadémie médií Peter Ošváth.

Vtedajší dlh školy bol voči subjektom po zrátaní záväzkov a odrátaní pohľadávok vyčíslený na 180-tisíc eur.  E. Mikurčík mal podľa P. Ošvátha do školy investovať a mal z nej v pláne vybudovať „najlepšiu súkromnú vysokú školu mediálneho charakteru na Slovensku“.

Plány bola jedna vec, realita druhá. Po roku sa ukázalo, že pedagógovia nemajú vyplatené všetky výplaty. Škola navyše nedostala akreditáciu na magisterský stupeň. „Naozaj si neviem vysvetliť, prečo Akreditačná komisia opakovane neprehodnotila svoje rozhodnutia o pozastavení akreditácií Akadémie médií. Nespravila tak napriek tomu, že sme do školy investovali niekoľko stotisíc eur na okamžité odstránenie všetkých nedostatkov, ktoré Akreditačná komisia škole pred naším vstupom vyčítala. Ako podnikatelia sme v takejto situácii nútení pozastaviť naše ďalšie investície do školy,“ vyhlásil E. Mikurčík.

Maklér, ktorý „dostal“ Eseťákov? Carlton nebol prvý prípad

Po kúpe Carltonu (zľava): Maroš Grund, Erik Mikurčík, Eric Assimakopoulos a Rudolf Hrubý Zdroj: Carlton

E. Mikurčík mal zastupovať skupinu investorov, kto nimi bol, neprezradil. Špekulovalo sa hlavne o partneroch softvérovej spoločnosti Eset. Práve s Rudolfom Hrubým a Marošom Grundom urobili realitný obchod leta 2016.

Nápad kúpiť hotel v centre mesta dostal práve E. Mikurčík. Kým však dvaja partneri prispeli aj finančne, on poskytol len know-how. Už po necelom roku sa však začali množiť spory, ktorých výsledkom bolo odvolanie podnikateľa a jeho manželky z pozície konateľov spoločnosti Carlton Property, ktorá hotel prevádzkuje. E. Mikurčík reagoval odstúpením od zmluvy, ktorou vstupovali Eseťáci do firmy kupujúcej hotel Carlton. Zároveň podnikateľ upravil základné imánie tak, že z majoritných akcionárov sa stali minoritný.

Zvláštny prípad, ktorým sa aktuálne  zaoberá prokuratúra, súdy i polícia, nie je prvým, ktorý sa týka biznisu E. Mikurčíka. Aj keď dnes zastrešuje značku Arthur Real Estate, nebol prvý kto ju uviedol na trh. Spoločnosť s rovnakým názvom vznikla v júli 2003 a podnikateľ sa stal jej spoločníkom až na jar 2004.

Firma si za roky vybudovala slušné renomé. V roku 2010 však došlo k zaujímavému zvratu. „E. Mikurčík si ako konateľ požičal na firmu 600-tisíc eur. Tie mu mali byť údajne ukradnuté v zahraničí. Spoločnosti tak vznikol likvidačný záväzok, ktorý sa nedal riešiť inak ako konkurzom,“ hovorí pre TREND Reality dobre informovaný zdroj.

Značka Arthur Real Estate ako taká nekončí. E. Mikurčík, ktorý sa medzičasom vzdáva funkcie konateľa, zakladá spoločnosť Arthur Real Estate Company. Čiže firmu, ktorá sa od pôvodnej líši len jedným slovom. Oblasť pôsobenia je rovnaká, prechádzajú za ním aj ostatní zamestnanci. TREND žiadal o stanovisko pôvodných spoločníkov Arthura, situáciu sa však rozhodli nekomentovať.

Maklér, ktorý „dostal“ Eseťákov? Carlton nebol prvý prípad

Erik Mikurčík (vľavo) pred Domom spisovateľov. Zdroj: SITA/Ján Slovák

Biznis zmýšľanie E. Mikurčíka odhaľuje aj príklad z roku 2015. Jeho spoločnosť Arthur DS bola generálnym nájomcom a správcom budovy Klub slovenských spisovateľov, ktorý spoluvlastnila so Spolkom slovenských spisovateľov. Keďže sa obe strany nevedeli dohodnúť na rekonštrukcii budovy na Laurinskej ulici, navrhol E. Mikurčík netradičné riešenie.

V centre mesta chcel v kultúrnom stánku otvoriť Night Club. „Prevádzku herne sme zavrhli a momentálne rokujeme s tromi rôznymi prevádzkovateľmi o podmienkach a garanciách pre nočný bar. Chceme prevádzku, ktorá je zlučiteľná s celou budovou ako takou,“ uviedol podľa denníka Sme podnikateľ.

Podnikateľ už najnovšie nie je spoluvlastníkom budovy, keď zmene došlo v marci tohto roka. Okolo jej vlastníctva sa vedú súdne spory, o určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Spisovatelia poukazujú na to, že o polovicu budovy prišli za podivných okolností. „Stali sme sa obeťou podozrivých zmlúv od prenájmu až po predaj polovičného podielu budovy Asociáciou organizácií spisovateľov Slovenska spoločnosti Arthur DS,“ naznačoval spisovateľ Gustáv Murín a dodal, že o predkupné právo prejavil Spolok záujem v zákonnej lehote, napriek tomu ho asociácia predala spoločnosti Arthur DS.

Výpočet krokov E. Mikurčíka sa nekončí. Jeho meno bolo spojené s expanziou medzinárodnej developerskej spoločnosti Dorchester na Slovensko. Pokus firmy zrealizovať megalomanské projekty v Bratislave a na Spiši však skončil fiaskom. O lukratívne pozemky na Mlynských nivách prišiel developer dokonca v dražbe. Samotný podnikateľ sa aj dnes k developerovi na sociálnej sieti hlási, keď sa tituluje ako Head of Operations CEE ve společnosti Dorchester Group.