Ivana Pasečná
O blogu
Som autorizovaná krajinná architektka a spoluzakladateľka štúdia 2ka. Zaoberáme sa kompletnou projektovou činnosťou v oblasti priestorového plánovania a krajinnej architektúry. Pôsobila som vo viacerých renomovaných architektonických ateliéroch vo Švajčiarsku, Barcelone, Írsku a ČR. Mojim záujmom sú súčasné trendy v oblasti urbánnych otvorených priestranstiev. Venujem sa im aj publikačne. Mojím cieľom je inšpirovať sa svetom a priniesť inšpiráciu domov. Vytvárať miesta, ktoré chcú ľudia nielen navštíviť, ale ani z ktorých nebudú chcieť odísť. V súvislosti s tým sa venujem aj vedeckej činnosti v odbore Urbanizmu a územného plánovania na FA STU v Bratislave.
V každom období sa v Bratislave vynárajú problémy týkajúce sa verejného priestoru, ktoré rozdeľujú obyvateľov a ich volených zástupcov mesta. Spravidla ide o témy týkajúce sa toho či rúbať, alebo nerúbať, vytvárať nové parkovacie miesta, alebo nie, ktoré sa spontánne či zámerne vynoria uprostred obdobia, kedy sa predstaví nejaký projekt, workshop, občiansky zámer, ktorý nebol predmetom predošlých diskusií s mestom, respektíve vlastníkom pozemku, ktorého sa zámer, či intervencia týka. Inými slovami, volení zástupcovia nemajú info o pripravovanej akcii, alebo sa pre časovú zaneprázdnenosť nestíhajú podujatia zúčastniť.
Rozhodnutie o nich bez nich je potom na pleciach ich voličov, aktivátorov workshopov. Toto platí aj opačným smerom. Títo sa s veľkým entuziazmom púšťajú krok po krôčku do prvotne nerealizovateľných zámerov, aby sa mohli stretnúť so skupinkami nadšencov a zástupmi skeptikov, ktorí neveria, že sa vo verejnom priestore môže z verejných financií vytvoriť niečo nezištné pre blaho verejnosti. Do tejto kategórie rozhodne patrí aj workshop pod mostom Lafranconi, ktorý sa uskutočnil od 18.4 a o ktorého priebehu by som sa s Vami rada podelila.
Koordinátori síce zorganizovali verejnú diskusiu v sále pre 40 ľudí, no prišli len mladí, zainteresovaní. Interdisciplinárne tímy pozostávajúce z mladých študentov architektúry, dizajnu, priestorového plánovania, krajinnej architektúry, urbanizmu, sociológie, filozofie, kulturológie, či fyziky sa stretli v priestoroch Lodenice, aby diskutovali o území, čo je dôkazom toho, že problémy verejných priestorov sa týkajú nás všetkých pôsobiacich v rôznych sférach a odvetviach.
Rozhodnutie o priestore pod mostom Lafranconi v okolí Lodenice, ktoré bude tlačené zdola však môže ovplyvniť životy desiatok a stoviek ďalších. Diskusia o verejnom priestore vyvoláva vášne a spory a to len vo fáze ideového návrhu, ktorí študenti spracovávajú na úkor ich času stráveného v škole. Entuziazmus študentov naráža na tvrdé pravidlá reality. Ako ďalej pokračovať v započatých snahách? O priestore pod mostom Lafranconi by mali rozhodnúť predovšetkým Bratislavčania.
Oni tam žijú, behajú a bicyklujú sa po tme, netušiac že v strede neosvetleného cyklistického chodníka je zátarasa z betónových kvetináčov, teda majú čo povedať ku kvalite života v lokalite. V časti od Nového mosta to žije, prechádzajú sa tu zahraniční turisti a chvíľu mám pocit, že žijem v pulzujúcej metropole. Čím viac sa však blížim k priestorom pred mostom Lafranconi nadobúdam pocit úzkosti a nebezpečia. Pozemok je súkromný, ale prístupný verejnosti.
Z internetového dotazníkového prieskumu o lokalite vyplýva, že užívatelia verejných priestorov nechcú aby bolo nábrežie odovzdávané ďalej do rúk súkromníkov. Na jeho konci je Lodenica a Botanická záhrada, obľúbené to destinácie nie len domácich. Priestor je síce súkromný, ale celoročne využívaný. Hlavným dôvodom, prečo priestor nie je využívaný je, že tam nie je dôvod chodiť, vnímajú ho ako nebezpečný a stagnujúci.
Kde sa však môžu obyvatelia vyjadriť k zámerom týkajúcim sa ich priestoru na život? Nástroj pre uskutočňovanie ich požiadaviek na verejný priestor už jestvuje. Je to participatívny rozpočet. Aj projekt Lafranconi, ktorého interdisciplinárny študentský workshop je súčasťou vzišiel z aktivity občianskej komunity, ktorá sa uchádzala o jeho podporu. Táto komunita sa večer zišla v priestoroch Lodenice, aby prediskutovala možnosti vytvorenia akejsi platformy napojenej na mesto, ktorá by združovala expertov a obyvateľov, užívateľov verejných priestorov za účelom efektívneho využívania zdrojov určených aj na verejné priestory.
Dozvedeli sme sa o úspešne novozaloženej platforme Staré mesto, ktorá funguje pod Spolkom architektov Slovenska a združuje architektov (expertov) i laickú verejnosť (lokálnych podnikateľov), neziskové organizácie (Cyklokoalícia) ktorým záleží na Starom meste a ktorí iniciovali opravu dlažby na Michalskej ulici. Mladí občania, ktorí koordinujú workshop Lafranconi diskutovali o zámere založiť platformu, ktorá by združovala občiansku participáciu a expertné vedenie. Takú, ktorá spojí občiansky manažment zdola a mestské riadenie zhora. Využívala by nástroj - participatívny rozpočet (pr.bratislava.sk), ktorý si stanovil vlastné priority, čo sa týka rozvoja mesta nezávislé od vízie, ktorú si naformulovalo mesto.
Prečo tieto vízie a priority nepretaviť do spoločnej Stratégie verejných priestorov? Začína sa hovoriť o Koncepcii verejných priestorov hlavného mesta Bratislavy. Na akých prioritách mesta bude stavať? Na tých občianskych, užívateľských, alebo na tých municipálnych? Kde sa stretnú hlasy a požiadavky obyvateľov skrz neziskové organizácie a občianske združenia s víziami hlavného mesta? Na spoločnej platforme, na ktorej sa jednak mesto môže oboznámiť o jednotlivých aktivitách zo strany obyvateľov a na ktorej si tiež občan môže prečítať o širšej Koncepcii verejných priestorov a ich stratégii. Niekde sa tie vetvy musia stretnúť, nemôžu ísť osve.
Vedeli ste, že jestvuje Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy, Zelené Mesto, Bratislavský Okrášľovací Spolok či participatívny rozpočet? Odkiaľ sa má občan dozvedieť o dianí vo verejnom priestore, ktorý má význam pre jeho kvalitu života? Nezaostávajme za Viedňou, ale vytvorme platformu, cez ktorú môžeme kontrolovať a ovplyvňovať dianie v našom zdieľanom priestore. Zjednodušujme a spájajme. Majme možnosť stretnúť sa s našimi zástupcami mesta a priblížme návštevníkom verejných priestorov zámery mesta a aktivistov aspoň virtuálne prostredníctvom platformy, ktorá združí všetkých zainteresovaných aktérov územného rozvoja.
Majme priestor, kde si môžme jednak prečítať k čomu dôjde, čo bude, koľko parkovacích miest a koľko zelene...ale aj kde môžme reálne sledovať vývoj vo verejnom priestore a vyjadriť svoj názor. Nechceme byť predsa večne participátormi internetových diskusií, ktoré nemôžu nič reálne ovplyvniť. Máme skúsenosti, že ľudí veci týkajúce sa verejného priestoru zaujímajú. Z výsledkov prieskumu pod mostom Lafranconi sa zdá, že keď sa rozbehne iniciatíva, ľudia maju chuť ju podporiť a zaujímajú sa o ňu.
Ako byť šťastní vo verejnom priestore aj keď nie ste? Participujte na rozhodovaní o ňom. Bude nás viac počuť. Ako píše kolega Suchý v jednom z predošlých blogov: ,,Aj v západoeurópskych metropolách sa ľudia často nevedia dopracovať k riešeniu, ak chcú zmeniť zanedbané miesta vo svojom okolí. Aj keď rôznych občianskych iniciatív je tam podstatne viac.’’
Myslím, že je ich tu dosť. A ako ďalej uvádza: ,,Miestom, kde sa formujú rôzne aktivity na zlepšovanie verejného priestoru je v posledných rokoch najmä internet.’’ Tak práve tu sa môže odohrať vznik platformy, ktorá bude rozhodovať o vašich priestoroch. Prostredníctvom nej môžte zvolávať akcie, upratovať sídliská s podporou expertov - odborníkov, teda nie bezhlavo, ale koordinovane. Nemusíte sa vyzbierať na realizáciu projektu, lebo particpatívny rozpočet je jestvujúcim nástrojom na ich financovanie.
