Sekyra Group sa za dekádu na českom trhu stala neprehliadnuteľným realitným hráčom. Teraz prechádza transformáciou z lokálnej úrovne na regionálneho developera. Majiteľ skupiny Luděk Sekyra nový priestor na rozvoj umiestňuje medzi Prahu a Moskvu. Ako hovorí, skupina je aktívna v celom spektre realitného podnikania.
Okrem vlastného rezidenčného a komerčného developmentu má divíziu zaoberajúcu sa asset manažmentom - správou realitných fondov a vlastnú divíziu facility manažmentu. Výpočet toho, čo má medzinárodné aktivity naštartovať, ukončuje upozornením na personálne zmeny. Skupina vynovila vrcholové vedenie, prišli ľudia z vedúcich manažérskych pozícií svetových realitných spoločností patriacich ING a GE.
Na ktoré krajiny sa chcete sústrediť?
Slovenský trh je kultúrne najbližší. Moskva je dnes najväčším realitným trhom v Európe, ročný záber kancelárskych priestorov je na úrovni jedného miliónu štvorcových metrov. Predbehla už Londýn, prvý je len Paríž. Ak zoberieme do úvahy ceny nájmov, v Bratislave sa platí v priemere 10 eur, v Moskve je to 102 eur za mesiac. Priemerná cena bytu v Moskve je viac ako štyritisíc dolárov za m2.
Ale pozeráme sa tiež na konkrétne projekty v Sankt Peterburgu, Soči. Ukrajina je tiež veľmi zaujímavý trh. Z hľadiska vývoja je na absolútnom začiatku a slovenské či české firmy tu môžu uplatniť svoje skúsenosti z lokálnych trhov. Ale zaujímajú nás aj krajiny ako Poľsko a juhovýchodná Európa.
Luděk Sekyra (43) vyštudoval právo na Univerzite Karlovej v Prahe, kde potom pôsobil ako pedagóg. Začiatkom 90. rokov spoluzaložil právnickú firmu Bakeš & Sekyra. Od roku 1996 je predsedom predstavenstva a hlavným akcionárom realitnej skupiny Sekyra Group, ktorá sa prezentuje ako najväčšia realitná spoločnosť v Českej republike.
Keď sme pri Rusku, všetci sa tam tlačia. Nehrozí zahltenie tamojšieho trhu? Putinova vláda smeruje k akejsi totalite. Nemôže sa stať, že v jeden deň sa všetci dostanú do úlohy Chodorkovského, ktorému Putin všetko zobral? Nie je podnikanie v Rusku riskantné?
Tá otázka samozrejme vzrušuje mnoho zahraničných investorov. Z hľadiska atraktivity vidíme v regióne dva trhy, ktoré sú zaujímavé svojou veľkosťou a nenasýtenosťou. To je Rusko a Turecko. Ich veľkosť a cenová úroveň všetkých láka. Je otázka, či pri súčasnej tzv. „riadenej demokracii“ môže fungovať ekonomická sloboda. Ja si myslím, že Rusko je stabilizovaná krajina. Najvyšší predstavitelia zdôrazňujú, že garantujú politickú a ekonomickú stabilitu.
Na druhej strane tu existujú určité strategické záujmy, ale tie sa týkajú najmä oblasti strategických surovín. Tu ruská vláda preferuje len domácich investorov a ide najmä o štátom ovládané firmy. Nehnuteľnosti sú skôr lokálnym biznisom – miest, regiónov. Takže tu nevidím nejaké bezprostredné nebezpečenstvo presadzovania štátnych záujmov na úkor západných investorov. V Rusku je dôležité prísť s know-how, nájsť si dobrého partnera a ukázať istú ekonomickú silu a prístup k finančným zdrojom.
Myslím, že české aj slovenské firmy si tam môžu nájsť svoj segment, pokiaľ budú mať postavený kvalitný manažérsky tím, solídne financovanie. Veľký priestor by som tu videl pre inštitúcie ako Česká exportní banka, Eximbanka a ďalšie, ktoré môžu byť poistené štátnymi garanciami. Práve tento druh zdrojov môžu lokálne firmy dobre využiť v Rusku, pretože cena peňazí je dôležitá z hľadiska atraktivity zahraničného investora pre ruského partnera. A samozrejme kvalitný domáci partner, pretože to je alfa a omega tohto trhu, ktorý má svoje špecifiká a tie treba rešpektovať.
Politické riziká pri podnikaní s nehnuteľnosťami nepovažujem za zásadné. Naopak, Ukrajina so svojou politickou nestabilitou je z môjho hľadiska oveľa rizikovejšia ako Rusko, pretože tu nie sú stanovené jasné pravidlá, alebo sa stále menia.
Námietka môže znieť, že Rusi dávajú zahraničnému investorovi šancu dokiaľ ho potrebujú. Ale v momente keď ho nepotrebujú, klepnú mu po prstoch.
To je tá oblasť o ktorej hovorím. Majú svoje sféry strategického záujmu a politika vedie k tomu, že preferujú svoje záujmy – to je najmä ropný, plynárenský priemysel. Myslím, že nehnuteľnosti sú biznisom veľmi diverzifikovaným, lokálnym. Tu má väčší význam partnerstvo s konkrétnym mestom, regiónom. Väčšina realitného majetku je v rukách komunálnych subjektov. Federálny majetok tvorí z celkového menšinu.
Ak si zoberiete Moskvu, tam je kľúčová pozícia primátora a podobne je to v iných mestách. Pozícia miestnej samosprávy je veľmi silná. Pozemky sa dávajú do prenájmu na 49 rokov, takže rozhodovací mandát samosprávy je veľmi silný. Ale nemyslím si, že by centrálna administratíva zasahovala do realitného biznisu. Je to iná situácia ako v surovinovom biznise. Samozrejme, nemôžeme očakávať ochranu majetkových práv ako v Európskej únii. Na druhej strane sú tam vyššie výnosy a aj riziká.
Vždy hovorím, že ak niekto chce investovať v týchto krajinách, musí akceptovať iný rizikový profil takýchto investícií. To isté sa týka aj iných nečlenských krajín EÚ - Srbsko alebo Turecko, ktoré zaznamenáva vôbec najväčší rozvoj v retaili. Gigantické nákupné centrá, transakcie na úrovni 800 – 900 miliónov dolárov, optimálna demografická krivka. Samozrejme, inflačné riziká investícií sú oveľa vyššie, ale všetci svetoví investori tam idú.
Väčšina európskych trhov je už nasýtená a pohybuje sa tu mnoho hráčov, ktorí sú už tak kapitálovo vybavení, že nepotrebujú zahraničných spoluinvestorov. Nie je tu taký priestor pre investorov, ktorí hľadajú voľný priestor pre umiestnenie veľkého kapitálu a neostáva im iné ako ísť na rizikovejšie trhy, ktoré majú kritickú veľkosť a ponúkajú podstatne vyššie zhodnotenie kapitálu pri akceptovaní vyšších rizík.
Aké je rozloženie vašich plánovaných investícií v najbližších rokoch?
Chceli by sme dospieť k modelu, že zhruba polovica investícií bude umiestnená mimo Čiech a Slovensko, hlavne do Ruska. Uvažujeme nad Tureckom, ktoré je zaujímavé najmä z retailového hľadiska. Expanzia vyžaduje mobilizáciu materiálnych aj personálnych zdrojov.
Do tých krajín idete len čisto ako developer?
Chceme sa tu angažovať aj ako investor, najmä v oblasti PPP projektov. Hlavne v Čechách a na Slovensku.
Ak sme pri expanzii, ako je to s vašim financovaním? Používate úvery alebo aj iné nástroje?
Sme súkromná firma, takže používame zdroje z vlastného kapitálu a bankové dlhové financovanie. Vzhľadom k tomu, že naša divízia sa zaoberá aj spravovaním fondov, niekedy s nami spoluinvestujú aj tieto fondy. Zároveň na úrovni jednotlivých projektových spoločností spolupracujeme s významnými medzinárodnými investormi. Sme schopní vytvárať aj partnerstvá pre jednotlivé projekty, keď pozývame kapitálového partnera. To chceme uplatniť v zahraničí. Doma sme väčšinou stopercentným investorom.
Zaoberáte sa myšlienkou vstúpiť na burzu?
Zatiaľ o tom neuvažujeme. Myslím, že sme schopní expanziu zvládnuť buď vlastnými, bankovými zdrojmi alebo partnerskými. Skôr sa zamýšľame nad možnosťou vytvorenia ďalších fondov pre určité regióny. Napríklad zamerané viac na východnú Európu, ktoré by sa mohli podieľať na financovaní projektov. Máme ponuky od veľkých globálnych hráčov, ktorí majú silný záujem s nami investovať, pretože my ponúkame manažérsku platformu. Budujeme lokálne tímy a finanční investori, ktorí chcú alokovať kapitál, tieto spravidla nemajú. Takže sa vhodne dopĺňame.
Zároveň je potrebné vidieť súčasnú situáciu na trhoch. Nedostatok likvidity po hypotekárnej kríze v USA ukazuje, že dnes nie je ani najvhodnejšia doba isť si pre kapitál na verejné trhy. Myslím, že počas niekoľkých mesiacov, možno i rokov nebude tak priaznivá doba ako sme zažili v uplynulých štyroch, piatich rokoch, keď burzy a investori mali záujem o akýkoľvek titul spojený s realitami.
Prečo vás burza nepriťahovala?
Burza úplne zmení kultúru spoločnosti. Väčšina dobrých developerov, ktorých poznáme, sú súkromní developeri. Tým, že spoločnosť vstúpi na burzu, si musí vytvoriť určitý regulačný rámec, reporting, musí oveľa viac sledovať svoje kvartálne výsledky, sledovať stabilitu príjmov, cash-flow. Začína sa správať oveľa viac ako investor alebo správca aktív a podobať sa investičnému fondu. Presúva dôraz z kvality vlastného projektu na finančné výsledky a návratnosť kapitálu.
Firma sa mení tým, že developerská časť trocha ustupuje do pozadia a stáva sa akýmsi hybridom medzi realitným investorom a developerom. To je jeden aspekt. Na druhej strane firmy na kapitálovom trhu majú jednoduchší prístup ku kapitálu, môžu navýšiť základné imanie pokiaľ môžu emitovať vlastné akcie, aj bankové financovanie býva niekedy dostupnejšie a lacnejšie.
Čiže tá zmena spočíva v tom, že dôležitejšie sú virtuálne výsledky vo výkazoch, reportoch ako kvalita projektu.
Dôležitý je majetok. Musíte preceňovať aktíva, čím sa tvorí väčšina zisku pri týchto spoločnostiach. Developer investuje do projektu, predáva, realizuje maximálny zisk a investuje do nového projektu. Investor drží aktíva, preceňuje ich a získava hodnotu rastom aktív. Hrá pasívnejšiu úlohu. V poslednej dobe vzniklo mhoho hybridov, ktorí čiastočne investujú do developerských projektov a z časti si držia aktíva, čo je takým trendom v ostatnom období. Ale podľa mňa developerská časť trpí tak trocha na úkor finančnej.
Vy radšej tvoríte...
Čistý development, maximálne efektívne zaobchádzanie s kapitálom, investícia a produkt. Pre tento model biznisu sa nám zatiaľ javí lepšia súkromná spoločnosť. Ak ideme do nejakého projektu, chceme ho vždy predať. Pretože jednak tam dosiahneme vyššie zhodnotenie kapitálu a potom je to funkcia developera. Developovať, postaviť a predať správcovi realitných aktív, fondu, niekomu kto je zameraný na držanie a správu aktív. To je naša funkcia.
Samozrejme spoločnosti na verejnom trhu niekedy realizujú kombinovanú stratégiu, že si projekty nechávajú, ďalej rozvíjajú, spravujú. Ale aj tu sú výnimky. Ako vidíme na východných trhoch, výnosnosti projektov pri predaji sú relatívne vysoké a existuje tendencia ich poklesu, tak vieme projekt refinancovať a počkať si až nastane optimálna doba pre jeho predaj.
Ale vlastne už aj vy ste trochu hybrid, pretože vlastníte fondy.
Máme asset manažment, ktorý tieto realitné fondy spravuje. Nespadajú do bilancie Sekyra Group. Fondy sú investori a tí si držia objekty, ktoré im generujú stabilné cash-flow. Ale hlavnou náplňou našej skupiny je development. Tam vidíme najvyššiu pridanú hodnotu.
Cubicon
Ako vnímate dôsledky hypotekárnej krízy?
Takzvané rozvojové trhy z krízy vychádzajú lepšie ako západné rozvinuté trhy, ktoré boli silne zadĺžené. Pri tak veľkom objeme dlhov v projektoch sa tieto stávajú veľmi citlivé na cenu peňazí. Zdražela cena refinancovania projektov zhruba trojnásobne. Postihlo to banky zapojené silne do tzv. „subprime“ hypotekárneho biznisu a banky závislé na refinancovaní na kapitálových trhoch. To nebol prípad regionálnych bánk. Teda banky to premietli do zdraženia financií pre developerov, zvýšila sa cena peňazí a banky sa začali správať opatrnejšie a znížili hranicu pomeru pôžičky k hodnote projektu. Ak kedysi požičiavali napríklad 80 percent z hodnoty, dnes je to do 70 percent.
Celkovo sa sťažila dostupnosť bankového financovania, takže dopad na trhy to má. Môže to ovplyvniť aj výnosnosť projektov. Investori budú požadovať vyšší výnos a banky budú vyžadovať od developerov väčší podiel vlastného kapitálu. Otázka je, či to bude záležitosť krátko, stredno alebo dlhodobá. Myslím, že to je skôr krátko až strednodobá. Ale realitné trhy v strednej Európe zatiaľ tým neboli postihnuté.
Prinesie to oneskorovanie projektov, keď si investori povedia, že radšej ešte pol roka počkám akoby som si požičal pri tejto sadzbe?
Pokiaľ jednáme o predaji s významnými medzinárodnými investormi, záujem aj agresivita dnes sú nižšie ako pred pol rokom. Zároveň sa vytvára priestor pre skupiny s vyšším vlastným kapitálom, ktoré disponujú lepšou dostupnosťou financovania. Takže pre niekoho to môže ponúkať lepšie možnosti expanzie, pre menších lokálnych developerov zasa obmedzenie aktivít.
Nebudú práve preto vo výhode spoločnosti obchodujúce na burze?
Nemožno si myslieť, že tieto spoločnosti kríza nepostihne. Pozrite sa na viedenskú burzu, kde bol napríklad Meinl dramaticky postihnutý. K poklesu došlo u všetkých významných firiem, či je to Immoeast alebo CA Immo. Tieto spoločnosti sú kapitálovo vybavené, ale kríza ich postihla takpovediac neprávom. To už je ale o psychológii trhu.
Má vaša skupina skúsenosti z PPP projektami? Je to predsa len nová oblasť.
V Českej republike realizujeme jeden z prvých projektov, ktorý se blíži modelu PPP, je to Národná technická knižnica. Myslíme si, že tieto projekty majú veľkú perspektívu. Vyžaduje si to však splnenie určitých predpokladov verejného sektora. Najmä kvalitnú legislatívu, transparentné výberové konanie a neviazať štátne záväzky na verejný dlh. Najmä v prípade Slovenska je to veľmi dôležité, pretože sa chystá na rýchlejší prechod na euro ako je tomu v Čechách.
PPP projekty sú pre verejný sektor často atraktívne najmä preto, že záväzok nemá vplyv na maastrichtské kritériá. Mnoho projektov, ktorí boli neúspešné, stroskotali kvôli zlej príprave. V Čechách bola takýmto príkladom výstavba diaľnice D 47. My máme záujem o dopravnú infraštruktúru, pripravuje sa tender na diaľnicu D 3, čo je jeden z najväčších projektov v tejto oblasti.
Ďalej projekty musia preukázať svoju opodstatnenosť tým, že nebudú drahšie. Naopak, musia byť lacnejšie ako zákazky zadávané klasickou formou. Všeobecne pre firmy ako sme aj my sú investície do infraštruktúry zaujímavé a treba vidieť aj to, že so stavebnými firmami si nekonkurujeme, pretože oni zabezpečujú stavebnú časť.
Plánujete sa zapojiť do PPP výstavby diaľnic v Čechách aj na Slovensku?
V Čechách i na Slovensku máme záujem sa zapojiť. Myslíte, že súčasná intenzita premávky dokáže uživiť koncesiu? Nemám najnovšie informácie o tom, aký model sa zvolí na Slovensku. Ale v Čechách sa napríklad uvažuje o tzv. tieňovom mýte. To znamená, že záväzok voči koncesionárovi bude zo strany štátu. Štát bude garantovať určité platby a ak prenesie platby za výkon na účastníkov cestnej premávky, to je už jeho do určitej miery politické rozhodnutie.
Pretože podľa mňa ho nie je možné preniesť v plnej výške. To sa pokúsili v Maďarsku a nakoniec tú diaľnicu museli v dôsledku nedostatočného využívania zoštátniť. Myslím si, že v Čechách a na Slovensku je v súčasnej dobe reálnejší model tieňového mýtneho. A samozrejme podmienka, že záväzok štátu nebude súčasťou verejného dlhu.
Pre vás je to výhodnejšie...
Samozrejme, poskytuje to vyššiu istotu pre koncesionára, na druhej strane nie vždy to zaisťuje vyšší rastový potenciál. Existujú prípady, v ktorých prenesenie priamo na používateľov ciest umožnilo vyšší nárast príjmov z koncesie. Na druhej strane ak je tam garancia zo strany štátu, tá zaisťuje stabilitu príjmov a menší rastový potenciál. Ale vždy to závisí na konkrétnych podmienkach projektu.
Viete si predstaviť, že by ste išli do takýchto projektov len so súkromnými zdrojmi?
V oblasti sociálnej infraštruktúry – zdravotníctvo, školstvo, bezpečnosť si to viem predstaviť. Máme aj také projekty. V Prahe chystáme výstavbu univerzitného kampusu. Naše náklady na investíciu nám budú kompenzované priľahlými pozemkami. Tam existuje mnoho riešení, kde môže byť riziko plne v rukách investora.
V oblasti dopravnej infraštruktúry si to zatiaľ nedokážem predstaviť, pretože náklady prenesené len na užívateľov projektu by podľa mňa neboli zvládnuteľné. Tieto projekty sú možné v aglomeráciách globálnych metropol, kde príjmy z platieb pokryjú náklady. Ale tu bude určitá úloha verejného sektora nevyhnutná, aby bol projekt životaschopný.
Výstavba Cubiconu začína.
Vraj sa chystáte vstúpiť viac do retailového segmentu.
Je to hlavná línia expanzie do ďalších krajín, v ktorých existuje nedostatočné pokrytie obchodnými centrami vzhľadom k počtu obyvateľov. Ale aj v Čechách chystáme niekoľko významných projektov. Na Slovensko je to tiež o nasýtenosti trhu.
Myslíte, že na Slovensku je už trh nasýtený?
Určite existujú možnosti, najmä v stredne veľkých mestách, ktoré by stáli za zamyslenie. Otázka je, aká kritická veľkosť je pre nás zaujímavá. Myslím, že Bratislava je dosť slušne saturovaná.
Štatistické ukazovatele hovoria niečo iné. Podľa nich Slovensko v tomto regióne zaostáva za okolitými krajinami.
S obchodnými plochami je to tak, že platí klasická zásada: poloha, poloha, poloha. Ak developujete projekt na kvalitnom mieste, môže byť atraktívny v každej fáze vývoja trhu. Priestor určite existuje mimo Bratislavy, otázka je ako veľké centrá budú. Pre nás je nutná určitá kritická veľkosť, aby sa nám tam oplatilo alokovať ľudské zdroje aj kapitál. Ale priestor v retaili tu určite je.
My sa skôr obzeráme po centrách veľkého nadregionálneho významu. Retailu jednoducho veríme. Aj v Mlynskej doline pripravujeme obchody, ktoré budú vhodne dopĺňať obytnú časť. Ale pre nás je dôležitá veľkosť od 50 do 100-tisíc metrov štvorcových. A tieto musíme hľadať a na Slovensku ich nie je veľa.
V Čechách ich je zrejme viac.
V Čechách pripravujeme niekoľko významných projektov v mestách od 100 do 200-tisíc obyvateľov. Tu existuje veľký potenciál. Podobný potenciál je na Slovensku, samozrejme v porovnateľne menších sídlach. Otázna je veľkosť projektu, ktorý by trh uniesol. Retail je jeden z najzaujímavejších segmentov realitného podnikania a v mnohých aspektoch aj najvýnosnejší. Vyžaduje ale tiež najväčšie know-how, pretože bytové projekty sú lokálny biznis. Retail a administratíva sú skôr záležitosťou medzinárodných investorov.
Polyfunkčný areál Starohorská je v príprave.
Na Slovensku ste prítomní zatiaľ len v Bratislave. Plánujete ísť aj mimo hlavného mesta?
Nevylučujem to. Zatiaľ mimo Bratislavy nemáme konkrétne plány.
Nemyslíte si, že o dva tri roky môže byť už neskoro a tie najlepšie lokality už budú plné?
Okolie Bratislavy je zaujímavé. Sú tu príležitosti pre multifunkčné projekty ako kombinácia retailu a bytov. Ak bude projekt atraktívny, budeme sa mu venovať. Slovensko nie je jediná krajina, kde sme aktívni, takže musíme dôkladne zvažovať investičné priority.
Aký podiel z tej polovice investícií pre Čechy a Slovensko pripadá na Slovensko?
Asi 15 percent z tohto objemu. Je to pochopiteľné, pretože len v Prahe máme v súčasnosti rozbehnutých 45 projektov, medzi ktorými sú aj obrovské územia – Smíchovské nádražie, Žižkovské nádražie, Dejvice centrum. Celková výška pražských projektov dosahuje zhruba tri miliardy eur. Zúčastňujeme sa v tendri o Rohanský ostrov, čo je jeden z najväčších projektov na hranici centra Prahy.
Prečo nemáte také projekty aj na Slovensku?
Máme. Napríklad BCT má úžitkovú plochu 150-tisíc m2, to je rozsiahly projekt. Našim cieľom nie je byť lídrom na cudzom, ale domácom trhu. A chceme patriť medzi troch, štyroch najvýznamnejších hráčov na Slovensku. My sme skromní.
Prečo toľká skromnosť?
Pretože development je lokálny biznis. Miestni hráči majú historicky lepšie vybudované vzťahy, portfólio pozemkov, majú lokálne silné tímy. My na takomto trhu, na ktorý prichádzame s oneskorením, môžeme vybudovať silnú pozíciu, ale nemôžeme dosiahnuť lepšiu pozíciu ako hráči, ktorí tu pôsobia pätnásť rokov a majú náskok jednej dekády. Presne tak ako cudzí hráči budú ťažko zrovnávať krok s nami v Čechách. Takže mať významné miesto a selektívne si vyberať atraktívne projekty, ako je napríklad Mlynská dolina.
Prečo je potom také dôležité pre vás byť v Rusku alebo na Slovensko. Kvôli vyváženiu rizika?
Áno. Je to kvôli diverzifikácii rizika, kapitálu, portfólia. Každý z trhov sa nachádza v inej fáze vývoja. Zatiaľ čo v Čechách slabne dopyt v segmente bytov vyššej a strednej triedy, na Slovensku je stále silná. Cenová úroveň bytov v centre Bratislave ešte nedosahuje úroveň Prahy, kde sa byty predávajú za 240-tisíc českých korún za meter. Myslíme si, že ceny bytov v centre Bratislavy ešte výrazne stúpnu. Takže my môžeme využívať výhody rôznych fáz trhov a zároveň sa kompenzuje pokles v niektorom segmente. Tiež môžeme uplatniť skúsenosti z rozvinutejších trhov na miestach, ktoré ešte len tou fázou prejdú.
Akademicko-komerčný areál Dejvice-Center v Prahe.
Aký bude z tohto pohľadu vývoj na Slovensku? Vraví sa, že vždy nasleduje Prahu.
Ak som pred dvoma rokmi vravel, že slovenský trh je zhruba päť rokov za českým, tak teraz zaostáva asi o dva roky. Pomaly ho dobieha. Samozrejme, štruktúra realitného trhu je tu iná. Veľa globálnych hráčov pri vstupe do tohto regiónu Bratislavu vynechali, čiže je tu silnejšia pozícia lokálnych spoločností. V Prahe sú našimi hlavnými konkurentami medzinárodné skupiny.
Ale trh je tu zaujímavý z dôvodu veľkého dopytu. Tento silný dopyt nás prekvapil. Rast cien bytov je tiež veľmi silný a Bratislava má strategickú polohu v blízkosti Viedne, čo tiež hrá významnú úlohu. Bratislava je zaujímavá tiež pre medzinárodných investorov. Nielen pre inštitucionálne fondy a kapitálových investorov, ale aj pre súkromných investorov. Bratislava v tomto trochu kopíruje Prahu.
Ale vždy hovorím predstaviteľom globálnych investorov keď spolu debatujeme, že Bratislavu neprávom prehliadajú a časom môže nastať situácia, že ich tu už nikto nebude potrebovať, pretože lokálni hráči – banky, investičné spoločnosti, majú dostatok vlastných zdrojov na pokrytie trhu. To už sa v podstate stalo. Ten boom na Slovensku je obdivuhodný, pretože na malom priestore v pomere k počtu obyvateľov je tu oveľa vyššia stavebná aktivita. Bratislava je taký malý Dubaj na Dunaji.
Foto - Maňo Štrauch, Martin Rojko, Sekyra
