Prihlásilo sa viac než 250 účastníkov, čo sľubuje kvalitné diskusie a bohaté obsadenie investorov, developerov, realitných maklérov, bankárov, stavbárov, architektov... a v neposlednom rade zástupcov samosprávy. Na tomto mieste začíname doobeda prinášať online spravodajstvo.
Aktualizované (16.00)
Kupujte byty, nebudú
Čaká nás recesia či peniaze z vrtulníka, pýta sa v úvodnej prezentácii posledného bloku analytik Tatra banky Juraj Valachy. Nízka cena ropy neindikuje novú recesiu, nedá sa však očakávať návrat na stovku ani na tridsiatku dolárov za barel. Oveľa závažnejšia je situácia v Číne, ktorá spomaľuje prirodzene, podobne ako iné rozvíjajúce sa krajiny postupne rástli pomalšie.
Recesia podľa neho príde, ale nevidieť ju za rohom. Aj preto sa ECB odhodlala k výraznejším krokom proti dlhodobo prinízkej inflácii. Nízke úrokové miery vydržia minimálne do marca 2017, alebo podľa potreby aj dlhšie. Sadzby hypoték považuje banka za ustálené. Objem čerpaných úverov rastie príliš dlho a príliš rýchlo, už dva roky je o polovicu vyšší ako je rozumné. Úročenie hypoték sa podobne ako výnosy zo štátnych dlhopisov vyrovnalo s Rakúskom či Nemeckom. Bublinu v úveroch však v cenách bytov nevidno. Oproti situácii pred vypuknutím krízy je teraz rast podstatne pomalší, za päť mesiacov 30 percent, vtedy to bolo až 60 percent.
Analytik očakáva na Slovensku dobrý rok. Rast bude viditeľný všade okrem stavebníctva. Pri pohľade do budúcnosti však upozorňuje, že súčasná „hypotekárna“ populácia, teda mladí ľudia zakladajúci rodiny a kupujúci byty, klesne do roku 2030 o tretinu. Bez reforiem by sa počet pracujúcich a penzistov dostal na úroveň jedna k jednej v roku 2055. Slovensko dovtedy potrebuje „doviezť“ 1,5 milióna ľudí, čiže asi 50-tisíc ročne. Pre realitný sektor z toho vyplýva potreba bytov vhodných pre seniorov a pre ľudí prichádzajúcich zo zahraničia, z iných kultúr.
Michal Padych z developerskej spoločnosti Penta Investments poukázal na demografický problém Maďarska, Poľska a Slovenska. Z pohľadu developera sa však neobáva pre trend sťahovania sa ľudí do metropolitných oblastí. Navyše pri pohľade na dlhodobý výnos realitných investícií sú síce aktuálne čísla pomerne nízke, ale rezidenčné nehnuteľnosti nikdy nemajú vysoké výnosy, sú skôr istotou aj keď začnú komerčné klesať.
Dlhodobo sa snažíme mať vplyv na lokality, ktoré majú potenciál, odpovedá výkonný riaditeľ J&T Real Estate Pavel Pelikán na otázku, ako rýchlo predávať veľké projekty. Podľa M. Padycha je pozemkov aj v Bratislave a Košiciach dosť. Problém je však územný plán, v hlavnom meste je vyhradených pre komerčné projekty toľko pozemkov, ako pre mesto veľkosti Viedne, na potrebu bývania nereaguje.
P. Pelikán dodáva, že neustále sa prehodnocujú ponuky pozemkov ležiacich ladom, očakávania na cenu však začínajú byť vyššie ako realita. Mesto by sa podľa neho malo skôr zahusťovať než rozširovať tam, kde nič nie je.
Všetkých pozývam pozrieť sa k nám do Chorvátskeho Grobu, ako sa to robiť nemá, povedal starosta Radovan Benčík. Chorvátsky Grob, najmä jeho nová časť Čierna Voda, je výkladnou skriňou nezvládnutého urbanizmu, dostala prezývku hypotekárne geto, kde nevznikla komunita a nefunguje obec. Dnes má 7 200 obyvateľov, z toho dvetisíc bez trvalého pobytu. Stará časť má necelých 1 900 obyvateľov, zvyšok je nová satelitná výstavba. Hovorí, že drvivá väčšina projektov nebola dokončená tak, ako bola schválená.
Developeri podľa neho majú negatívne meno, firmy, ktoré stavali projekty a odišli, za developerov nepovažuje. Developer je podľa neho partner. Napriek nezvládnutému rozvoju obce je dopyt po bytoch naďalej veľký, predajú sa ešte pred začiatkom výstavby. Súčasní obyvatelia sú už proti ďalšej výstavbe. V ideálnom prípade by mal developer nového projektu myslieť aj na starousadlíkov. K téme panelu hovorí, že v Grobe byty budú, pretože má schválený územný plán pre 40-tisícové mestečko.
Podľa P. Pelikána zatiaľ u nás nefunguje sťahovanie rodín podľa aktuálnej životnej situácie. M. Padych dodáva, že pre krívajúce povoľovanie výstavby v Bratislave bude ponuka naďalej zaostávať a tým budú ceny stále rásť, preto sa vždy nájdu ľudia, ktorí sa budú rozhodovať pre stavbu domu v satelite.
J. Valachy upozorňuje na dva svety, ceny bytov rastú rýchlo, ceny domov stagnujú alebo mierne klesajú. Z dlhodobého hľadiska očakáva, že dopyt po bytoch a pozemkoch vydrží, pretože počet obyvateľov Slovenska nebude klesať, bude len starnúť. Satelity môžu doplatiť na neriešenie dopravnej situácie, pripomína R. Benčík.
Aktualizované (14.20)
Verejný priestor. No a?
Poobedný panel odštartoval riaditeľ pražskej platformy a konferencie reSITE Martin Barry prezentáciou o verejných priestorov v mestách. V mestách dnes žije na svete polovica populácie a tento pomer stále narastá. Urbanizované krajiny majú vyššiu ekonomickú úroveň a vyšší vek dožitia. Do miest sa ľudia sťahujú za lepším životom, preto treba mestá urobiť príjemnými pre život.
Dokumentoval to na premene New Yorku, ktorý bol v 90. rokoch mestom zločinu. Ukážkovým projektom je premena Times Square, ktoré patrilo k najrušnejším miestam sveta s najhoršími podmienkami pre chodcov. Dnes je to verejný priestor, ktorý je nielen „cool“ ale je aj ekonomickým prínosom. Mesto zmenilo reguláciu, developerom dovolí stavať vyššie a za to zaplatia verejné priestory.
Aj v Calgary, kde M. Barry, krajinný architekt, pracoval na novom veľkom parku, si mesto pri premene obrovských brownfieldov uvedomovalo, že pred výstavbou je potrebné vybudovať infraštruktúru a verejné priestory. Projekt vrátil kanadskú prírodu do mestského prostredia a pritiahol záujem investorov o pozemky.
V Prahe však zistil, že v stredoeurópskom regióne nie je trh ani podmienky na takéto projekty. Preto založil reSITE, ktorý spája a hľadá lídrov vo všetkých sektoroch. Medzinárodná platforma má za úlohu prinášať myšlienky ako budovať mesto, kde sa lepšie žije, podniká a je udržateľné.
Iniciátorom tvorby verejného priestoru by mala byť samospráva, mala by to byť jedna z jej hlavných úloh, myslí si starostska mestskej časti Karlova Ves Dana Čahojová. Vedúci útvaru hlavného architekta Trenčína Martin Beďatš k tomu dodáva, že okrem územného plánu by mestá mali mať aj manuál pre verejné priestory. Mestá však potrebujú silnejšie útvary hlavného architekta.
Riaditeľka developerskej firmy Finep SK Olga Petkova považuje územno-plánovaciu kompetenciu za jednu z najdôležitejších pre obce, realita je však podľa nej problematická. Odborníci vystupujú ale karavána ide ďalej, hovorí na margo množstva konferencií a rozširujúcej sa verejnej diskusie, na ktorú však samosprávy nereagujú zmenami.
Riešením mal byť nový miestny poplatok, ktorý však podľa D. Čahojovej situáciu ešte viac skomplikoval. Problém podľa nej je viac v ľuďoch ako v peniazoch. Na druhej strane je explózia byrokracie a s ňou súvisí nedostatok peňazí pre obce na stavebné úrady.
Podľa M. Barryho iniciatíva v pozitívnych prípadoch vždy vychádza od lídrov samosprávy, ktorí majú víziu a naučia všetky ostatné sektory, ako developovať dobre. Samotné financovanie môže mať rôzne formy, špecifikom New Yorku je desaťročia fungujúca prax filantropie, ktorá napríklad pomohla ku vzniku parku High Line.
D. Čahojová dodáva, že nad investíciou do verejných priestorov treba rozmýšľať aj v súvislosti so zlepšovaním prestíže a budovaním dobrého mena mesta. M. Beďatš hovorí aj o zapojení verejnosti. K otázke, či by ľudia mali do rozvoja hovoriť a nemal by sa nechať na odborníkov hovorí, že od ľudí nemožno očakávať urbanistické a technické riešenia, ale treba počúvať ich pocity. V Trenčíne sa to podarilo vďaka inciatíve Trenčín SiTy.
Aktualizované (12.10)
Komerčnému biznisu sa darí
Pavlína Hajnová začala druhý panel porovnaním slovenského a českého trhu, s odľahčením zdôraznila, že kým na Slovensku sa výrazne lepšie darí kaviarňam a šperkom, v Česku zas lacnému oblečeniu. Na niekoľkých obrázkoch ukázala, že všade na svete sa stavajú veľmi podobné ťažko rozpoznateľné projekty. Aktuálne trendy v retaile sa točia najmä okolo technológií, ale zároveň sa vracajú tržnice.
Za veľkú medzeru slovenského aj českého trhu označila to, že shopping centrá na seba neberú úlohu centra lokalít. Mali by sa viac starať o dopravnú dostupnosť a využitie rôznych druhov pohybu, mali by sa starať o deti či o bezpečnosť obyvateľov lokality. A mali by sa snažiť spoznať násťročných, ktorí sú budúcimi zákazníkmi a zamestnancami. Nákupné centrá stále pribúdajú a začínajú sa preťahovať o zákazníkov.
Jakub Gossányi, development manažér HB Reavisu hovorí, že firma pripravujúca projekt Stanica Nivy si uvedomuje nasýtenosť bratislavského trhu, nevníma ju však ako prekážku na vstup na trh, ale ako požiadavku vysokej kvality projektu. Stanica Nivy spájajúca novú autobusovú stanicu, nákupné centrum s tržnicou a kancelársku vežu je podľa neho pre všetkých – cestujúcich, pracujúcich vo veži a okolí a obyvateľov lokality. Za hlavný trend nákupných centier označuje retailtainment, teda spájanie obchodov so zábavou.
Obsah, forma, lokalita a koncept sú kľúčové, hovorí Pavol Adamec, autor a partner trnavskej City Areny. Poukázal pritom na rozdielny koncept Maxov a City Areny ako jednoduchého nákupného centra a multifunkčného projektu. Špecifikom City Areny je aj spojenie so štadiónom.
Na kancelárskom trhu dominujú centrá zdieľaných služieb, kde pracuje na Slovensku 45-tisíc ľudí a podľa Rastislava Chovanca, štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva, je potenciál pre ďalších 20-tisíc pracovných miest. Záujem sa postupne začína z Bratislavy presúvať do ďalších miest a na druhom mieste v záujme je podľa neho prekvapivo Poprad. Investorov vyzýva, aby sa zamysleli nad špekulatívnou výstavbou Á-čkových administratívnych priestorov, ktorých je nedostatok.
Developeri sa zhodli, že stavať B-čkové kancelárie nemá význam, podľa J. Gossányiho sú to vlastne vybývané Á-čkové priestory. Na otázku o priestore pre výstavbu mimo Bratislavy a Košíc povedal štátny tajomník, že doteraz nebol dopyt, pretože slovenské firmy zväčša začínajú v malom a rastú pomaly, priestory pre stovky ľudí naraz potrebujú zväčša len medzinárodné firmy, ktoré sa sústreďujú do hlavných miest.
HB Reavis sa nevyhol otázke o odchode Swiss Re z Twin City, reagoval tým, že zmluvu stále považujú za platnú a veria, že sa dohodnú.
Dušan Krkoška, underwriter z Allianz – Slovenskej poisťovne dostal otázku k poisteniu statiky budov. Podľa jeho skúseností často chýba poistenie projektanta, ktoré by sa malo uzatvoriť ešte pred začiatkom projektovania. Dôležitou otázkou je, kto by mal uzatvoriť stavebné poistenie, či developer alebo stavebná firma. Výhodou pre developera je istota kontroly priebehu výstavby a jednoduchšia komunikácia s bankou. Nevýhodou ak poistenie uzatvára stavebná firma je problém pri dodatočnej zmene projektu alebo pri objednaní ďalšieho dodávateľa.
Aktualizované (10.40)
Šťastný developer i mesto?
Konferenciu otvorila prezentácia vedúcej stratégie nehnuteľností mesta Viedeň Daniely Strassl o viedenskej ceste mestského rozvoja v časoch prudkého rastu počtu obyvateľov. V roku 1995 mala rakúska metropola 1,5 milióna obyvateľov, dnes je to o tristotisíc viac. Mesto preto potrebuje 10-tisíc až 13-tisíc nových bytov ročne, priestor pre komerčné aktivity a potrebnú infraštruktúru.
D. Strassl predstavila plán mestského rozvoja Viedne do roku 2025, ktorý by mal na jednej strane určovať jasné pravidlá pre výstavbu ale aj motivovať investorov k výstavbe. Mesto Viedeň vlastní 215 mil. štvorcových metrov pozemkov, čo je viac ako polovica plochy mesta, z toho 90 miliónov štvorcových metrov tvorí zeleň.
Predstavila aj realitnú stratégiu mesta, ktoré ako jedno z mála si nezvolilo cestu veľkého rozpredaja nehnuteľností, ale uvedomuje si nevyhnutnosť vlastniť nehnuteľnosti pre naplnenie dopytu po bývaní, vzdelaní, zdravotníctve a podobne.
Mesto zaviedlo nové nástroje mestského plánovania ako časovo obmedzenú reguláciu využitia územia, vyhradenie území výhradne na výstavbu dotovaného nájomného bývania a zmluvy územného rozvoja medzi mestom a investormi. Tieto zmluy majú za cieľ development projektov v úzkej spolupráci mesta a investorov, dodržanie územného plánu, istotu pre investorov, rýchlejšiu realizáciu projektov a verejné priestory a infraštruktúru pre mesto. Vlani mesto dokončilo tri takéto kontrakty.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal reagoval tým, že prínos pre mesto je hlavným kritériom pri komunikácii s developermi. Financie, kompetencie a status Bratislavy sú podľa neho kľúčové slová pre zmenu situácie hlavného mesta. Na rozdiel od Viedne nemá Bratislava ani zákonnú možnosť uzatvárať súkromné zmluvy, musí sa riadiť verejným právom. Za absurdnú považuje situáciu, že Bratislava má 15 stavebných úradov na 400-tisíc obyvateľov, kým Viedeň iba päť. Na druhej strane na tento luxus nemá mesto peniaze. Primátor si uvedomuje, že mesto sa rozvíja len zo súkromných peňazí. Bratislava ako jediná metropola v regióne nie je krajom, čo tiež obmedzuje jej právomoci.
Bratislava síce podľa neho má strategické materiály ako územný plán či dopravný generel, chýbajú jej však základné dokumenty ako koncepcia verejných priestranstiev, výškovej výstavby či vonkajšej reklamy. Mesto sa to snaží zmeniť, začína pripravovať koncepciu výškovej výstavby, ktorá bude slúžiť na zmenu územného plánu.
Developerov najviac zaujíma, prečo trvá povoľovanie výstavby tak dlho. Primátor tvrdí, že je zajatcom faktu, že mesto nie je stavebný úrad, iba vydáva záväzné stanoviská. Aj tie sa musia zmeniť, doteraz sa brali ako technické porovnanie súladu s územným plánom, čo je málo. Magistrát teraz podľa neho rozširuje obsah záväzných stanovísk, kde sa po diskusii s investormi dostáva aj prísľub pre verejné priestory. Mesto, ktoré je zodpovedné za rozvoj mesta, nie je efektívne schopné ovplyvniť napríklad verejné priestory, keďže stavebnými úradmi sú mestské časti.
Generálny riaditeľ YIT Slovakia Milan Murcko sa v prezentácii Rezidenčný development a šťastný Bratislavčan zamýšľal nad tým, či vieme riadiť trh a či je byt tovar. Bývanie patrí medzi základné ľudské potreby. Na trhu však platí rovnica pomalá ponuka = nedostatok bytov = rast cien = nedostupné bývanie. Podľa výskumov súvisí podľa neho rast cien najmä s ponukovou stranou, čiže nedostatkom pozemkov, ich vysokými cenami, reštriktívnou politikou územného plánovania a pomalým schvaľovaním výstavby.
Pri otázke „nenažranosti“ developerov poukázal na štatistikách a realitnom cykle, že v rámci zhruba osemročného cyklu majú developeri nadpriemerný zisk dva až tri roky, ďalšie dva až tri roky prebieha korekcia a zvyšok je zisk podobný ako priemer ostatných odvetví. Developeri prispievajú k HDP Bratislavy 1,35 miliardami eur a na DPH odvedú 270 miliónov eur.
Primátor I. Nesrovnal reagoval otázkou, či je bývanie aj právom. Ak áno, niekto ho musí naplniť a to je politické rozhodnutie. Poukázal na nafúknutie bubliny v USA, ktoré bolo tiež výsledkom politického rozhodnutia, že každý môže bývať a dostať lacnú hypotéku.
Veľkou témou je vlani schválený zákon o poplatku za miestny rozvoj, ktorý primátor považuje za štandardný nástroj bežný aj v iných krajinách, pretože development územie nielen rozvíja ale aj vyťažuje. Podrobnosti o tom, ako sa nastaví v Bratislave ešte nie sú rozhodnuté. Nemyslí si však, že by bolo rozumné ísť v Bratislave na maximálnu hranicu jeho výšky.
Poplatok môže byť nástrojom na to, aby boli šťastnejší developeri aj mesto, myslí si aj Roman Talaš z architektonickej kancelárie Siebert + Talaš. Dôležité však je, ako bude nastavený. Architekti a urbanisti sú medzi dvomi kameňmi a sú prví, ktorí potrebujú jasné pravidlá, aby nemuseli projekty donekonečna prekresľovať, hovorí.
Nový starosta Starého Mesta Radoslav Števčík hovorí, že jeho najväčšou ambíciou bolo dokončiť rozpracované územné plány zón, územný plán mesta totiž nestačí. Paradoxne je podľa neho potrebný územný plán aj pre historické jadro mesta, ktoré by sa mohlo zdať, že už nie je rozvojové, ale začína sa tam rozbiehať development. Chcel by som nabúrať mýtus, že stavebný úrad môže všetko, hovorí starosta. Ide len o prenesený výkon štátnej moci, nie je to žiadna kreatíva, ale rutina. Niektorí kolegovia sa snažia korigovať konania aj keď developeri prinesú všetky stanoviská, čo potom vedie k žalobám. Podľa neho to nie je cesta, cestou je len spolupráca a hľadanie kompromisu akceptovateľného pre developera a aby nebol priveľkou záťažou pre územie.
Najväčším problémom sú obyvatelia, ktorí sú prví, komu prekáža nová výstavba, hoci aj stavba ich domu niekomu prekážala. Nech je adresa akokoľvek dobrá, ak máte zlých susedov, bývanie nestojí za nič, poukazuje na dôležitosť dobrých vzťahov a komunikácie investorov s komunitou. Aj v Starom Meste pozná prípady, keď developer komunikoval s obyvateľmi a výstavbu nesprevádzajú žiadne sťažnosti, sú však aj opačné prípady.
K poplatku za rozvoj R. Števčík uviedol, že vďaka nemu by mohli byť vyvolané investície minulosťou, hoci možno niektorí iní starostovia si myslia niečo iné. Na rozdiel od primátora si myslí, že horná hranica poplatku nebola stanovená pre Michalovce alebo Svidník, ale pre Bratislavu. Priblížil aj rokovania primátora so starostami o výške, správe a rozdelení poplatku. Hovorí sa podľa neho o rozdelení na tretiny – jedna tretina by išla na rozvoj územia priamo dotknutého daným projektom, ďalšiu tretinu by dostala mestská časť a tretia tretina by išla mestu. Podľa neho je to akceptovateľné, poplatok chápe ako kompenzáciu obmedzení obyvateľov.
M. Murcko schválenému zneniu zákona o poplatkoch vyčíta neadresnosť, súbeh a transparentnosť. Teda, že sa výnos môže použiť na čokoľvek. A tiež to, že sa vyvolané investície nedajú odpočítať z poplatku. Ako príklad uviedol projekt Bergamon, kde vychádza poplatok na 3,5 milióna eur a ďalších 1,5 milióna zaplatí developer za križovatku. Celkovo to bude pomaly viac ako zaplatilo YIT za pozemok, dodáva.
Pôvodná správa (zverejnená 18.5. ráno):
Stavebná produkcia rastie medziročne v desiatkach percent, ceny bytov idú nahor. Neobsadenosť kancelárskych a logistických priestorov klesá pod zdravé hranice a investori sa neboja stavať haly a administratívne veže úplne prázdne. Veď sa časom zaplnia. Niektorí developeri ani nestihnú čerpať úvery z bánk, keďže väčšinu výstavby zafinancujú klienti oháňajúci sa lacnými peniazmi.
O aktuálnej situácii v biznise, nafukovaní bublín a výhľade do budúcnosti budeme hovoriť na tradičnej TREND konferencii Reality a development vo štvrtok 19.5.2016 v hoteli DoubleTree by Hilton v Bratislave. Štvorica diskusných panelov je zameraná aj na diskusiu o spolupráci samosprávy a developerov, otvoríme aj tému developerských poplatkov.
Okrem toho sa bude hovoriť o rezidenčnom trhu, o tom, ako marketing dokáže predávať byty a situácii v komerčných nehnuteľnostiach. Pre koho ešte stavať ďalšie kancelárie? A na konkurenčnom trhu čoraz väčšiu rolu hrá aj urbanizmus a verejný priestor. Developeri si už nehovoria – „verejný priestor, a čo ja s tým?“
reality adevelopment:
Rastieme, čo bude ďalej?
19. máj 2016, DoubleTree by Hilton, Bratislava
8.00 – 9.00 REGISTRÁCIA ÚČASTNÍKOV, RANNÁ KÁVA S TRENDOM
9.00 – 10.30 ŠŤASTNÝ DEVELOPER I MESTO?
- Ivo Nesrovnal, primátor hlavného mesta, Bratislava
- Milan Murcko, generálny riaditeľ, YIT Slovakia
- Daniela Strassl, vedúca Stratégie nehnuteľností, mesto Viedeň
- Radoslav Števčík, starosta mestskej časti Bratislava – Staré Mesto
- Roman Talaš, partner, Siebert + Talaš
moderuje: Ľuboš Mistrík, šéfredaktor, TREND Reality
10.30 – 10.50 PRESTÁVKA
10.50 – 12.10 KOMERČNÉMU BIZNISU SA DARÍ
- Pavol Adamec, autor a partner, City Arena Trnava
- Jakub Gossányi, Development manager, HB Reavis
- Rastislav Chovanec, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR
- Dušan Krkoška, underwriter, Allianz – Slovenská poisťovňa
- Martin Mendel, Counsel, Dentons
moderuje: Pavlína Hajnová, Centers
12.10 – 13.10 OBED
13.10 – 14.20 VEREJNÝ PRIESTOR. NO A?
- Martin Barry, riaditeľ, reSITE
- Martin Beďatš, vedúci útvaru hlavného architekta, Trenčín
- Dana Čahojová, starostka mestskej časti Bratislava – Karlova Ves
- Olga Petkova, riaditeľka, Finep SK
moderuje: Matej Šišolák, vedúci redakcií Jaga Media, Jaga Group
14.20 – 14.30 PRESTÁVKA
14.30 – 14.50 RECESIA NA OBZORE?
- Juraj Valachy, analytik, Tatra banka
14.50 – 16.00 KUPUJTE BYTY, NEBUDÚ!
- Radovan Benčík, starosta, Chorvátsky Grob
- Michal Padych, Business Development, Penta Investments
- Martin Porada, managing director, 2create
- Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ, J&T Real Estate
moderuje: Ľuboš Mistrík, šéfredaktor, TREND Reality
Zaregistrovať na konferenciu sa môžete tu.
TREND konferencia Reality a development je každoročným podujatím, kde sa stretávajú špičky realitného, developerského, stavebného i bankového biznisu, architekti a zástupcovia samosprávy – starostovia či primátori. Konferencia v diskusných blokoch prináša skúsenosti domácich i medzinárodných hráčov, informuje o zaujímavých realitných projektoch. Ide o najväčšie networkingové podujatie profesionálov z realitného trhu na Slovensku.
