K zahusťovaniu ako obľúbenej predvolebnej téme komunálnych politikov sa začínajú vyjadrovať aj architekti. Podľa kancelárie ITB, ktorá má v hlavnom meste niekoľko menších projektov, je zahusťovanie naopak dobré. Pomáha znižovať náklady na infraštruktúru a prináša tak vyššiu kvalitu života.
„Viedeň je štyrikrát hustejšia ako Bratislava a pritom pravidelne vyhráva v anketách o najkvalitnejšie mesto,“ hovorí Igor Lichý z ITB. Podľa neho má zahusťovanie svoje výhody – nízke nároky na distribúciu, mesto je energeticky úspornejšie, nezaberá toľko prírody a má efektívnejšiu hromadnú dopravu.
Pre vedenie samosprávy to môže znamenať aj vyššie príjmy z daní, ktoré sa dajú vložiť do cyklotrás, či na budovanie verejných priestorov. Bývanie mimo mesta má naopak zvýšené nároky na infraštruktúru, prináša väčšie znečisťovanie ovzdušia a dopravné zápchy. V praxi to vidno na satelitoch smerom na Dunajskú Lužnú, odkiaľ sa už mnohí obyvatelia sťahujú naspäť do Bratislavy.
Zahusťovanie v súčasnosti podľa I. Lichého vyvoláva odpor a panuje názor, že stavať treba len mimo mesta na voľných plochách. Dôvodom sú najmä skúsenosti z posledných rokov, kedy došlo k zabratiu priestranstiev s potenciálom stať sa oddychovými zónami či parkmi. Negatívna skúsenosť dnes vedie obyvateľov a aktivistov k odporu.
„Presvedčiť obyvateľov, že zahusťovanie mesta je na dobro veci, bude iste behom na dlhé trate,“ pripúšťa I. Lichý. Podľa neho to úzko súvisí aj s vnímaním developmentu ako zlého, za čo však môžu aj samotní developeri. Pre Bratislavu však nastal čas na túto tému, hovorí architekt.
I. Lichý sa angažuje aj ako podpredseda Inštitútu urbánneho rozvoja, ktorý chce spoluprácou medzi viacerými stranami realitného biznisu pomôcť pri tvorbe mesta. Kancelária ITB má za sebou projekty ako Rusovský sad, či Wallenrod na Mickiewiczovej. V súčasnosti chystá aj výstavbu Nového hája v Petržalke.
Téme zahusťovania sa venovala aj knižka recenzovaná na ETRENDE. Prečítajte si ako.
Ilustračné foto - Flickr
