Investičné stimuly: Jedným berú, druhým dávajú

Stimuly rozdávajú všetky slovenské vlády, ale aj vlády iných štátov, a možno všetky pritom rovnako ako tie naše tvrdia, že ich zmyslom je tvorba nových pracovných miest. Iste, ak ide o veľké firmy ako Land Rover je to jednoducho kradnutie investora iným štátom. Ak ale ide o malé firmy, naozaj nie je dôvod ich uplácať.

Stimul je v samotnej podstate obrovská nespravodlivosť, voči všetkým na trhu pôsobiacim subjektom, ktoré platia dane, pretože jedným berie a druhým dáva. Nevytvára žiadne nové pracovné miesta, pretože sám o sebe nevytvára dopyt, ktorý by zvyšoval potrebu nových pracovných kapacít. Je vysoko náchylný vytvárať korupčné prostredie. Toxický. Vyžaduje značnú administratívu. V samotnej podstate pracovné miesta kradne.

Vždy, keď počujem slovo stimul alebo dotácia, napadne mi prípad investičnej pomoci, ktorú svojho času dostala firma Leier na výstavbu novej tehelne na východe Slovenska. V sektore stavebníctva pôsobím už štvrťstoročie a mám možnosť sledovať jeho vývoj.

Vtedy išlo o nie nevýznamnú čiastku a ako inak, aj vtedy išlo o vytvorenie nových pracovných miest. O rok nato iný výrobca tehál na Slovensku, firma Wienenberger zatvorila a rozobrala svoje tehelne v Ružomberku a Martine. Suma sumárum postavili sme za peniaze daňových poplatníkov zbytočne jednu nepotrebnú výrobnú kapacitu a stratili dve.

A pretože v biznise, tak ako v živote všetko so všetkým súvisí, dnes je situácia taká, že ani jedna z vyššie uvedených firiem na Slovenskom trhu neprofituje, a že v sektore nevznikli na základe dotácie nové pracovné miesta.

Podľa všetkého rovnako na tom budú aj pracovné miesta z nedávno vládou ohlásených dotácií. Suma nových pracovných miest sa jednoducho dotáciou zvýšiť nedá. Ak niekde stimulom vznikne nová kapacita, inde táto kapacita zanikne. Pretože jednoducho nie je treba viac tehál, rovnako ako netreba viac nábytku.

Ešte bizarnejšie ako rozdávanie dotácií pôsobí iniciatíva vyrábať v novovytvorených štátnych podnikoch okná. Na slovenskom trhu je enormný prebytok výrobných kapacít na okná. Niektoré firmy , ktoré touto „dobre mienenou iniciatívou“ štátu stratia zákazku, asi v krátkej dobe prestanú platiť dane a zamestnávať ľudí.

Príkladov zlej dotačnej politiky je u nás mnoho. Poľnohospodárstvo, výstavba nájomných bytov alebo periodicky sa opakujúce programy na podporu zamestnanosti, ktorých podstatou nie je nič iné iba kúpenie si dočasného zlepšenia štatistickej veličiny. Pre príklad netreba chodiť ďaleko.

Štatistický úrad SR uvádza, že od roku 2012 do konca roka 2014 stúpol počet zamestnancov na Slovensku o 52-tisíc. Z 2,3247 milióna na 2,3763 milióna.

Počet zamestnancov vo verejnej správe stúpol v tomto období o takmer 32-tisíc. Teda o tri pätiny z celkového nárastu! Pričom celkom bol nárast zamestnanosti vo verejnej správe až 17,5 %! Zvyšok podľa Štatistického úradu vytvorilo zdravotníctvo. Celkom až 14,6-tisíc zamestnancov. Napriek tomu necítime dramatickú zmenu v kvalite verejnej správy ani zdravotníctva.

Štát si rozdávaním stimulov a vytváraním zbytočných zamestnaní evidentne zmýlil svoju súdobú úlohu. Namiesto vytvárania dobrého podnikateľského prostredia, a teda v samotnej podstate stráženia funkčnosti súdov, tvorby a udržiavania dobrého školstva a zdravotníctva, sa štát rozhodol „vytvárať nové pracovné miesta“ tam, kde ich má tvoriť niekto iný a určovať tak, komu pomôže a koho potopí. Má na to množstvo nástrojov. Môže to byť dotácia, ale rovnako tak to môže byť kontrola a pokuta. Prvá pomáha, druhá môže likvidovať.

Spomeňme si na nedávne astronomické pokuty Tescu, pri ktorých sa rozdávali miliónové pokuty za pár hnilých banánov. Zvláštne, že cechy a profesijné zväzy proti tomuto neprotestujú. Ostávajú ticho. A tak ako vždy doteraz, nechávajú iniciatívu vytvárať takzvané podnikateľské prostredie a ilúziu tvorcu zamestnanosti politikom (a právnikom).

Podľa mojej skúsenosti politik pracovné miesta nevytvára a nikdy vytvárať nebude. Určite nie pracovné miesta v hospodárstve. Politik môže možno neškodiť a nekradnúť. Možno by sme ešte od neho z času na čas mohli očakávať nejaký vzletný prejav, ale to je asi tak všetko. Nemôžeme od neho chcieť, aby vytváral pracovné miesta. Na to je predsa v spoločnosti predurčený niekto úplne iný. Reči o tom ako sa vláde podarilo zvýšiť rast HDP považujem za smiešne. Snáď nechodia členovia vlády po nociach brigádovať...

Politickí vodcovia radi vytvárajú prostredie závislosti a ilúziu nenahraditeľnosti. Súčasnej moci vyhovuje zamestnanec, za ktorého odvádza zamestnávateľ do štátnych (a žiaľ aj súkromných) fondov takmer polovicu ceny práce. Takýto zamestnanec je človek maximálne závislý. Má hypotéku, dlhy a bojí sa o prácu.

A preto je dôležité vytvárať ilúziu, že niekto veľmi dôležitý a nenahraditeľný v spoločnosti vytvára nové pracovné miesta. Aj v prípade nedávnych štyroch dotačných prípadov nebol v správe dôležitý konkrétny zamestnávateľ, ale vláda. Vzniká dojem, akoby onen neznámy zamestnávateľ bol nepotrebným anonymom. Podstatným na celej správe bolo, že vláda sa rozhodla podporiť nové zamestnanecké miesta. Vláda rozhodla o nových pracovných príležitostiach! Mediálny tlak na voličskú pospolitosť bezpochyby zanechal želateľnú stopu. Sociálne istoty boli opäť raz posilnené.