Najdrahšie športovisko na Slovensku môže vyrásť na bratislavskom Tehelnom poli. Namiesto ihriska, na ktorom svoje zápasy hráva v tejto sezóne druholigový Slovan Bratislava, má vyrásť moderný futbalový chrám za takmer dve miliardy korún.
Národný futbalový štadión by na Bajkalskej ulici radi videli všetci zainteresovaní – Slovenský futbalový zväz (SFZ), mesto i nový majiteľ futbalového Slovana Ľudovít Černák – predseda Predstavenstva Sitno Holdingu, a.s., Kremnica, bývalý minister hospodárstva a jeden z akcionárov finančnej skupiny Slavia Capital.
Polyfunkčný objekt v širšom centre metropoly, by v sebe okrem športovej časti kombinoval bývanie, kancelárske aj obchodné priestory. Štartu projektu však stále bráni fakt, že pozemky i sám futbalový štadión Slovana zatiaľ nie sú majetkovo doriešené.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:
- 44896>Ľ. Černák: Slovan je investičný projekt
- 44901>Ako podporiť bohumilé činnosti (Komentár)
Gordický uzol, ktorý Slovan škrtí, chce preťať práve Ľ. Černák. Podľa vlastných slov však nie preto, že si záchranou najslávnejšieho futbalového klubu na Slovensku chce zlepšiť imidž. „Futbal ma baví a Slovan je zaujímavý investičný projekt,“ tvrdí.
Štadión treba!
„Národný futbalový štadión Slovensko potrebuje a je logické, že má byť v hlavnom meste,“ tvrdí generálny sekretár SFZ Dušan Tittel. Už od roku 2008 totiž budú pre všetky členské krajiny Európskej futbalovej federácie (UEFA) záväzný licenčný poriadok, podľa ktorého musia športoviská spĺňať prísne kritériá. Týkajú sa kapacity štadióna či bezpečnosti.
„Všetky miesta na štadióne musia byť pod strechou, trávnik musí byť vyhrievaný, prístup na štadión musí byť dôkladne zabezpečený,“ vymenúva niektoré z nich D. Tittel. Ani jeden z existujúcich štadiónov na Slovensku všetky normy UEFA nespĺňa. Takže ak chcú o tri roky fanúšikovia vidieť medzištátne či medzinárodné pohárové zápasy, je nevyhnutná prestavba existujúceho či výstavba nového športoviska.
Futbalový zväz je za nový štadión. A podľa D. Tittela má na výstavbu nového národného štadióna prispieť štát. Argument? „Futbalový štadión využije nepomerne viac ľudí ako Národné tenisové centrum,“ dôvodí. Tenisti dostali na výstavbu svojej haly z verejných zdrojov vyše 335 miliónov korún.
Generálny sekretár však zároveň pripúšťa, že štátom dotovaná výstavba národného štadiónu vo svete nie je úplne bežnou praxou. Zväz si na medzištátny zápas zvyčajne prenajme štadión, ktorý vlastní ligový klub. „No ligové kluby na výstavbu štadióna nemajú peniaze, takže ho musí postaviť niekto iný,“ podčiarkuje D. Tittel.
Rozpočet projektu je 1,5 až dve miliardy korún. Podľa neho je však predčasné sa baviť o tom, koľko chce na výstavbu SFZ od štátu. „Zatiaľ ešte nemáme ani pozemok. Využijeme zdroje od UEFA a FIFA a počítame aj so vstupom súkromného kapitálu,“ vysvetľuje. Zväz nebude stavať, kúpi pozemok a vloží ho ako svoj podiel do projektu, konkretizuje víziu futbalových funkcionárov.
Či budú futbalisti žiadať od štátu priamu dotáciu, prípadne či by mal byť štát či zväz podielnikom v spoločnosti, ktorá bude štadión vlastniť, zatiaľ D. Tittel nespresnil. Opäť s odôvodnením, že by to bolo predčasné. Ani to, akým spôsobom sa bude vyberať realizátor projektu.
Súvislosť s tým, že generálnym partnerom futbalovej reprezentácie je stavebný koncern Skanska, odmieta. „To je tá slovenská hlúposť. Namiesto toho, aby sme boli radi, že niekto na futbal prispeje, hľadáme za tým hneď nejaké bočné úmysly,“ komentuje.
Na Slovane najvýhodnejšie?
Predstavu, kde by mal štadión stáť, však už zväz má. „Určite v Bratislave. Do úvahy prichádzali tri možnosti – Slovan, Inter, prípadne výstavba na zelenej lúke,“ hovorí generálny sekretár zväzu. Nemecká poradenská firma Sport five podľa neho vyhodnotila ako najvýhodnejšiu možnosť postaviť národný štadión na mieste súčasného Slovana.
„Hlavným tromfom Slovana je najmä tradícia a bývalá sláva klubu,“ zdôrazňuje D. Tittel. Aj preto sa futbalový zväz štadión vlani niekoľkokrát pokúšal od predchádzajúceho vedenia futbalového Slovana kúpiť. To však zaň pýtalo tri stovky miliónov korún, zväz núkal niečo vyše polovicu. Do ponúkanej sumy navyše zahŕňal aj necelých 70 miliónov korún, ktoré v rokoch 1994 až 1998 odklepla na rekonštrukciu Tehelného poľa slovenská vláda. „S tým, že reprezentácia nebude platiť nájom,“ zdôvodňuje D. Tittel. So svojou ponukou SFZ vtedy neuspel.
V neprospech verzie, aby sa národný štadión postavil na Pasienkoch, kde hráva svoje ligové zápasy bratislavský Inter, hovoria možné problémy s pozemkami. Tie totiž nepatria klubu, ale mestu.
Navyše sa na Pasienkoch nachádza jediná bratislavská atletická tartanová dráha, o ktorú by v prípade výstavby nového štadióna hlavné mesto prišlo. Na zelenej lúke by sa dal štadión postaviť iba v niektorej z okrajových častí Bratislavy. Tam by však využiteľnosť objektu bola výrazne nižšia ako v širšom centre, kde sú štadióny najväčších bratislavských klubov.
Navyše, celosvetové trendy vracajú športoviská z mestských periférií späť do živších štvrtí. Tak sa napríklad stavala v Nemecku nová AufSchalke Arena v Gelsenkirchene za 192 miliónov eur (7,5 mld. Sk)
Futbalové štadióny už dávno neslúžia iba na to, aby sa cez víkend zaplnili fanúšikmi odetými vo farbách ich obľúbeného klubu. Ide o polyfunkčné projekty, ktoré v sebe kombinujú kancelárske a obchodné priestory, reštaurácie či dokonca bývanie. A ak má byť projekt zaujímavý aj pre realitného developera, musí byť aj vo vhodnej lokalite.
Mimo mesta si už svetové kluby štadióny nebudujú, sťahujú tam iba svoje tréningové komplexy. Real Madrid sa práve presťahovaním svojho tréningového centra na perifériu španielskej metropoly a predajom pozemkov s vedľajšími ihriskami dokázal dostať načas z dlhov.
„Ak sa developerovi podarí dobre namixovať polyfunkčnosť objektu, projekt má potenciál byť úspešný,“ myslí si Ivan Valent, predseda predstavenstva realitnej HB Reavis Group, a.s., Bratislava. Lokalitu hodnotí ako „stredne atraktívnu, na okraji širšieho centra, ale s dobrým dopravným prístupom“. Potenciál vidí najmä v kombinácii s bytmi a maloobchodom.
Kancelárií je v Bratislave podľa neho dosť a priestory na štadióne preto môžu konkurovať predovšetkým cenou, nie štandardom. „Slušný béčkový štandard by sa tam mohol prenajímať za šesť až osem eur na štvorcový meter a mesiac, viac nie,“ predpokladá I. Valent. Lokality štandardu A sa prenajímajú za zhruba 10 eur na meter a mesiac. O samom štadióne je podľa neho treba hovoriť ako o neziskovom, verejnoprospešnom projekte.
Spoločná reč
Rovnako ako futbalový zväz rozmýšľa aj bratislavská radnica. „Radi by sme národný štadión videli na Tehelnom poli. Najprv sa však musia doriešiť majetkovovoprávne záležitosti,“ konštatuje hovorca bratislavského primátora Milan Vajda.
Majiteľom nehnuteľností, na ktorých mieste sa počíta s novým športoviskom s prívlastkom národný, je stále občianske združenie bratislavského Slovana. Jeho futbalová časť – ŠK Slovan Bratislava futbal, a.s., Bratislava – však má od konca januára tohto roku vlastne už nového majiteľa. Jediným vlastníkom jej stopercentného akcionára – bratislavskej s.r.o. Sportfin – sa totiž stal Ľ. Černák.
Slovanistická akciovka, ktorú Ľ. Černák získal, má základné imanie milión korún. A záväzky, ktoré predstavujú dvadsaťnásobok jej základného imania. Spolu so zadlženou firmou, ktorej jedinou devízou je, že má licenciu na štart v druhej najvyššej slovenskej futbalovej súťaži, však Ľ. Černák získal predkupné právo na majetok občianskeho združenia.
To vlastní okrem štadióna a pozemku pod ním aj tréningové plochy v susedstve. A predkupné právo hodlá využiť. „Je logické, že občianske združenie majetok predá tomu, kto vyrovná jeho záväzky,“ dôvodí Ľ. Černák. A tie predstavujú dlhy voči bývalým hráčom, zamestnancom či daňovému úradu.
Ich presná suma zatiaľ nie je známa, Ľ. Černák ju však pre TREND odhadol na približne 270 miliónov korún. Majiteľom kompletného Slovana chce byť už do konca marca. Výstavba nového štadióna má byť zavŕšením jeho vstupu do Slovana.
Podľa jeho predstavy má na Tehelnom poli vyrásť moderný polyfunkčný národný futbalový štadión, ktorý by si na seba dokázal zarobiť. „Preto musí prísť do projektu skúsený developer, ktorý to zaručí,“ nazdáva sa. Jeho realitný projekt neláka: „Slovan som kupoval ako športový klub.“
Stačí mu, keď sa štadión zmluvne stane domovom jeho klubu „najmenej na 99 rokov“. Kľúčová podľa neho bude dohoda so SFZ, mestom i susedným Interom, na ktorého štadióne by Slovan počas výstavby hrával domáce zápasy. „Zatiaľ sme nerokovali,“ hlásia zástupcovia zväzu i mesta.
Bratislava je však ochotná vyjsť pri výstavbe národného štadióna „maximálne v ústrety“. Nie však finančne. „Mestský rozpočet je natoľko napätý, že na investície nemáme peniaze,“ tvrdí M. Vajda. V susedstve Tehelného poľa sú však pozemky, ktoré „mesto v prípade súhlasu poslancov môže poskytnúť ako svoj vklad“.
Výstavbu štadióna by si však odniesli dnešné tréningové plochy, ktoré by ustúpili zámerom developera. V novom územnom pláne hlavného mesta sa s nimi počíta, Bratislava je však naklonená ustúpiť, lebo „ide o projekt, ktorý je v prospech obyvateľov“. Na revanš vie ponúknuť iné pozemky, na ktorých by sa vybudovali nové športoviská.
Foto – Ladislav Horský, Miro Nôta
