Výrobcovia stavebných materiálov vlani pridali do kroku. Celkové tržby odvetvia nepretržite rastú už piaty rok po sebe najmä vďaka solídnemu tempu stavebnej výroby.
Minuloročná dynamika sa dostala nad deväť percent a priblížila rast v odvetví na úroveň spred troch rokov. Po vstupe Slovenska do Európskej únie rozšírili aj v stavebnej brandži paletu výrobkov pre spotrebiteľa importované produkty spoza hraníc.
Nie všetkým sa darí rovnako dobre. Cementári, betonári či producenti vápna si pochvaľujú. Príjemný rok majú za sebou aj firmy produkujúce izolanty, ktoré prácou zásobil rastúci priemysel a prebúdzajúca sa obnova budov.
Strechári, tehliari či výrobcovia dlaždíc a kachličiek z vlaňajších čísel až takí nadšení nie sú. Im sa totiž voľný trh postaral o nižší rast výkonov.
Magické dvojky
Firmy vlani utŕžili bezmála dvadsaťštyri a pol miliardy korún. Medziročne je to o takmer dve miliardy korún viac.
K hodnote dvoch miliárd sa tesne priblížil aj príspevok obchodnej činnosti do sumárnych tržieb. Ak sa tempo rastu nezmení, tento rok môžu sumy na odberateľských faktúrach presiahnuť 26 miliárd korún.
- NEPREHLIADNITE :
- 18015>Najväčší výrobcovia stavebných materiálov v SR
- 18096>Prehľad rebríčkov nefinančného sektora
Po dvoch rokoch sa prebudil aj export, po prestávke sa prehupol nad šesť miliárd korún. Stačil mu na to o čosi viac ako dvojpercentný rast, 140 miliónov korún navyše oproti roku 2004.
Vďaka tomu sa dostal na úroveň spred troch rokov, jeho vtedajší tretinový podiel na tržbách sa medzitým skresal na zhruba štvrtinu. Pridaná hodnota pokukuje po ôsmich miliardách.
Nemusela by, keby sa jej darilo rásť rýchlejšie. Vlaňajší rast necelých sedem percent na oslavný chorál nestačil. Nominálne je to len o pol miliardy korún viac než v roku 2004.
Odvetvie je zvyknuté na lepšie časy. Pridaná hodnota dynamikou spravidla predbiehala tržby, ale ceny energií ju tentoraz pribrzdili. To sa podpísalo aj pod hrubým ziskom.
V predošlom roku narástol iba o necelých sto miliónov korún, čo ho posunulo tesne nad dve a pol miliardy. Iba o čosi viac ako štvorpercentnú dynamiku udýchal so značnou námahou. Forma z roku 2004, keď medziročne narástol o bezmála päťdesiat percent, je dnes pre sektor nedosiahnuteľnou métou.
Je ťažké odhadnúť, aké medziročné tempo rastu hrubej ziskovosti dokážu výrobcovia stavív udržať. V uplynulých piatich rokoch cifry skákali zhora nadol.
Zisku by mohlo svitnúť na lepšie časy, ak sa prejavia naplno investície do energeticky menej náročnej výroby s posilnenými kapacitami. Jazýčkom na váhach môžu byť osobné náklady.
Priemerná mzda v odvetví minulý rok stúpla o viac než desatinu na necelých 23-tisíc korún. Mierne nad priemerom sú zamestnanci výrobcov izolantov, pod ním zasa pracovníci betonárok, vápeniek či výrobcov strešných krytín a tehál.
Najmenšiu mzdu majú kamenári a tí, ktorí vyrábajú obkladačky a dlaždice. Najlepšie sú platení cementári, kde je aj personál najpočetnejší. Dva a pol tisíca ľudí berie mesačne priemerne okolo 29-tisíc korún.
Tradiční ťahúni
Rast v stavivách je už tradične na pleciach cementární a výrobcov vápna a sadry. Vlaňajšia snaha im priniesla v celkových tržbách jedenásť miliárd korún.
Rast v percentách má číslo jedenásť, v nominále zhruba 1,2 miliardy korún. Zdatne im sekundovalo najbližšie pododvetvie, ktoré zabezpečuje výrobu betónu, betónových prefabrikátov či pórobetónových tvárnic.
Tí spomedzi všetkých výrobcov stavív zaznamenali najvýraznejší, až 26-percentný rast. V peniazoch to predstavuje sumu 1,34 miliardy korún.
Posledné roky cementárov sa nesú najmä v znamení investícií. Ich smerovanie sa nemení. Dominuje redukcia výrobných nákladov a ekologická produkcia s výkonnými kapacitami.
Cementársky líder Holcim vlani dokončil modernizáciu závodu v Rohožníku, ktorá počas troch rokov stála 2,5 miliardy korún. Znížil energetickú spotrebu aj emisie CO2.
V odbyte betónu a kameniva zaznamenal švajčiarsky koncern na Slovensku výborné výsledky, preto tejto divízii venuje väčšiu pozornosť – rekonštruuje jestvujúce a otvára nové pobočky. Ďalšia z kvarteta domácich cementárni, Cemmac Horné Srnie, už od jesene 2000 využíva novú rotačnú pec za miliardu korún. K tomu 730 miliónov korún hltá modernizačný program naplánovaný na roky 2001 – 2007. Firma patrí do impéria rakúskeho Asameru, ktorý na Slovensku okrem cementu vyrába aj betón, kamenivo z vlastných lomov a ťaží štrk.
Ešte o rok dlhšie ako v Hornom Srní má trvať modernizácia Považskej cementárne v Ladcoch. V rotačnej peci skúšobne spaľujú tuhé alternatívne palivá, úplne vylúčili plyn a vykurovací olej.
Riadenie firmy stále komplikujú spory medzi domácimi spoluvlastníkmi a minoritným Lafargom, ktorý by rád zvýšil svoj podiel. Ekologickejšie chce vyrábať aj vápenkársky líder Calmit.
Aj za pomoci fondov EÚ inštaluje na šachtové pece látkové filtre. Calmit je ovládaný rakúskym Schmid Industrieholdingom, ktorý kontroluje aj výrobcu suchých omietkových zmesí Baumit. Do jeho kapacít a technológií investoval priebežne vyše sto miliónov korún, najmä do prevádzky v Lietavskej Lúčke.
Pokrývať a chrániť
Ceny energií aj záujem priemyslu hriali vlani na duši producentov izolačných materiálov. Zvýšený záujem o zatepľovanie pocítili v tržbách.
Rozvojové projekty za sto miliónov korún, cielené na zvýšenie výrobných kapacít, začali v Izomate Nová Baňa. Vlani mu posilnila obrat veľká dodávka na stavbu automobilky Kia.
Do tej miery, že vyrovnať sa minuloročným výsledkom nebude jednoduché. Aj vďaka impulzu zo Žiliny presiahli vlani jeho tržby po šesťpercentnom medziročnom raste 1,4 miliardy korún.
Menej spokojní s minulým rokom sú výrobcovia pálených tehál a škridlíc. Tržby za tieto produkty klesli pod dve miliardy korún, zisk štyristopäťdesiat miliónov korún pred zdanením je tretí najvyšší spomedzi všetkých subodvetví stavebných materiálov.
Medzi tehliarmi udáva tempo rakúsky Wienerbeger s troma slovenskými prevádzkami v Bolerázi, Zlatých Moravciach a Ružomberku. Tržby lídra atakujú miliardu korún, okrem importovaných tehál a menších konkurentov z Lučenca a Pezinka musí o trhové podiely bojovať aj s výrobcami pórobetónových tvárnic Xellou a Por-fixom.
Tí medzi sebou vlani zviedli zápas o výrobňu v Hencovciach. Xella odstavila nielen Porfix, ale aj nadobudnutú prevádzku. Na Slovensku tak zostali už len dvaja výrobcovia pórobetónu. Porfix investoval v českom Trutnove. Za 120 miliónov modernizuje a rozširuje kapacity.
Tržby za dlaždice a obkladačky klesali druhý rok po sebe. Ale vlani citeľne. Podľa odhadov TREND Analyses môže ísť bezmála o pol miliardy, presné čísla však nie sú k dispozícii.
Štatistický úrad SR údaje za pododvetvie neposkytuje pre malý počet podnikov, ktoré majú dvadsať a viac zamestnancov. Z dvoch najväčších hráčov zasa individuálne výsledky za rok 2005 zverejnil iba jeden.
Spracovatelia prírodného kameňa skok v obrate smerom nadol tiež opakovali. Ich vývoj má značné diferencie už dlhšie, výpadok určite postihol aj pridanú hodnotu.
Autorka je analytička TREND Analyses.
FOTO – VLADO BENKO
