Krajina zelených kopčekov a tmavého piva je synonymom cesty od biedy k prosperite. Rušný Dublin sa stáva domovom desaťtisícov nových obyvateľov zo strednej Európy a čoraz viac globálnym mestom. Írsko však má aj druhú časť – a názvy ako Ulster či Belfast sa v dôsledku občianskych nepokojov stali symbolom hrôzy a nebezpečenstva.
Desaťročia konfliktov medzi zástancami britského panstva a zjednotenia Írska sa skončili podpisom dohody v apríli roku 1998. Už predtým írski a britskí podnikatelia v Belfaste dokázali spolupracovať, mierová zmluva však priniesla pokoj zbraní aj do robotníckych štvrtí.
Od konca 90. rokov sa preto Severné Írsko stalo cieľom masívneho náporu zahraničných investorov. Prúdili tam britskí podnikatelia, ale aj Íri. Nezamestnanosť, ktorá v roku 1986 presahovala 17 percenta, sa znížila na súčasných 3,6 percenta.
Aj vežiaky
Rozbehnutá ekonomika a rast príjmov sa odzrkadlili na realitnom trhu. Britská BBC odhaduje rast cien bývania za posledné štyri roky na 40 percent, pričom ceny rovnako rástli v predchádzajúcom štvorročnom období. Kúpa priemerného domu vyjde v súčasnosti na 200-tisíc britských libier (9,5 mil. Sk), byty sú o niečo lacnejšie.
Dôvodom rastu je dobiehanie cien nehnuteľností v Anglicku, Škótsku a Írskej republike. Typické britské ulice obojstrannej radovej zástavby domov s fasádami obloženými tehličkami sa rozširujú. V hlavnom meste britskej časti zeleného ostrova Belfaste sa veľa výškových budov nenachádza. Pomalší hospodársky rast a polovojnové podmienky ich nedovoľovali.
Pravda, mier priniesol aj takéto myšlienky. Miestny developer McAlister Holdings sa chystá v meste postaviť 109-metrový vežiak Aurora s luxusnými bytmi, reštauráciami a fitnescentrom. Šéf firmy Mervyn McAlister pripúšťa, že zastavenie prudkého rastu cien realít v Británii zasiahne aj Severné Írsko. No zdôrazňuje, že v Belfaste vládne historický nedostatok ponuky kvalitnejšieho bývania. Najvyššia budova Belfastu je pritom iba jedným z desiatok príkladov novej výstavby.
V malom meste
Blížiaci sa koniec realitného boomu núti Írov zo severu ostrova obzerať sa po nových priestoroch, kam by mohli nasmerovať svoje investície. Podobne ako Ballymore z Dublinu, ktorý stavia jedno z najväčších nákupných centier strednej Európy – Euroveu v Bratislave. Či Quinlan Private, ktorý zasa spolu s Crescom stavia jeden z najväčších rezidenčných projektov v hlavnom meste Slovenska – Tri veže.
Stredoeurópsky región objavili aj ďalší írski hráči. Patrí k nim aj Parker Green zo severoírskeho Newry, mestečka na dohľad od hraníc medzi britskou a írskou časťou ostrova. Jeho zakladateľ Gerard O’Hare po podpísaní mierovej dohody pred desiatimi rokmi presedlal z rodinnej stavebnej firmy na developerský chlebíček. Firma odvtedy vybudovala napríklad v domovskom meste s 27-tisíc obyvateľmi nákupné centrum Quays. V súčasnosti má 25-tisíc štvorcových metrov obchodnej plochy a ďalších 30-tisíc metrov pre oddych a zábavu.
A pripravuje jeho rozšírenie, ktoré počíta so štvorhviezdičkovým hotelom a ďalšími obchodnými priestormi. Ambiciózne nákupné centrum je podľa šéfa Parker Greenu zaujímavé tým, že leží pri hranici Írskej republiky a Veľkou Britániou spravovanej severnej časti.
Keďže hranica je voľným okom nepozorovateľná, obyvatelia nakupujú tam, kde je to práve kurzovo a daňovo výhodnejšie. Na jednej strane je lacnejšie pivo, na druhej zasa oblečenie. V obchodoch možno platiť tak eurom, ako aj britskou librou. Pokladníčka sa nanajvýš spýta, v akej mene má vydávať. Poloha na hraniciach je pre Newry obrovskou výhodou, mieni G. O’Hare: „Tým istým nás oslovila aj Bratislava.“
Gerard O’Hare: "Poloha na hraniciach je pre Newry obrovskou výhodou. Tým istým nás oslovila Bratislava."
Centrála pri Dunaji
Práve slovenská metropola sa stala novým oporným bodom, keď sa Parker Green pred troma rokmi rozhodol rozšíriť podnikanie do strednej Európy. „V Írsku rastú ceny, darí sa nám a budeme tu vždy doma. Sme však na vrchole boomu. Potenciál je teraz v strednej Európe,“ vysvetľuje G. O’Hare.
Firma sa v regióne najprv sústredila na investície do bytov v atraktívnych lokalitách. V Bratislave kúpila 20 bytov v Koloseu a päť v projekte Podkolibská. Ďalšie jej do portfólia pribudli v Budapešti, Prahe, Brne a Krakove. Získala tiež desať apartmánov v projekte Sea Dream v bulharskej Varne. Byty teraz Parker Green predáva zákazníkom v domovskej krajine.
Centrála v Bratislave sa môže pochváliť aj naozaj veľkou rybou. V januári začne stavať nové polyfunkčné centrum na okraji Trnavy s 30-tisíc m2 obchodnej plochy a hotelom so 150 posteľami. Neskôr má obchodný dom blízko automobilky Peugeot ešte o polovicu narásť, v okolí sa plánuje hobby market, aquapark, kiná a zimný štadión. Pre Parker Green to bude pilotný projekt, ktorý odštartuje ďalšie aktivity v okolitých krajinách a na Balkáne.
Pre zahraničných hráčov býva často veľkým problémom získať realitných odborníkov, ktorí rozvíjajú ich aktivity v novej krajine. Ako si s ním poradili Íri? Pozvali mladých ľudí zo stredoeurópskych krajín na študijný pobyt do Newry, počas ktorého ich zasvätili do chodu firmy. Umožnili im stráviť jeden deň v týždni na Ulsterskej univerzite v Belfaste, zaplatili cestovanie, ubytovanie a vreckové.
Noví členovia tímu dostali za úlohu vybudovať stredoeurópsku pobočku v Bratislave a rozbehnúť lokálne aktivity. Prvý rok prešli programom štyria Slováci, druhý rok sa pridali Česi, Maďarka a netradične – Američan. „Okrem zlepšenia jazykových znalostí môžem spoznať spôsob práce v medzinárodnej spoločnosti a podrobne sa zoznámiť s realitnou brandžou, na čo je doma málo príležitostí,“ hovorí stážista Jan Blažek z moravského Zlína.
Parker Green nemá ambiciózne plány iba v strednej Európe. Chystá sa na náročné prestavby nevyužívaných oblastí na moderné areály. Úvodným projektom má byť Albert Basin v domovskom meste Newry, v rámci ktorého mieni postaviť polyfunkčné centrum na pozemkoch bývalých skladov uhlia pri kanáli spojenom s morom. Okrem obytných domov tam uvažuje o divadle a kongresovom centre, projektovanom renomovaným architektom Danielom Libeskindom, reštauráciách, obchodoch a športoviskách.
Kam zo Slovenska
Pre slovenských developerov môže byť prístup írskych hráčov inšpiráciou na časy, ktoré sú predo dvermi. Znižovanie výnosov a malý slovenský trh ich prinútia poobzerať sa po väčšom a úrodnejšom ihrisku. Tí jasnozrivejší už tak robia. Prvými lastovičkami boli aktivity finančných skupín J&T a Penta na českom trhu. Ten je síce konkurenčnejší ako slovenský, no ponúka viac možností. Začína na ňom aj HB Reavis Group, ktorý chce v niekoľkých mestách vybudovať Auparky.
Jeho súčasť, spoločnosť IPEC, naopak zamierila na východ. Pre klientov napríklad developovala priemyselné objekty v ukrajinskom Užhorode či v Rumunsku. Chystá sa na výstavbu logistických parkov v Rumunsku a Bulharsku i na Ukrajine. Podobné zámery má firma HB Reavis, pre ktorú bola jedným z dôvodov vstupu do IPEC potreba získať znalosti pre prienik na východné trhy.
Významné plány na Ukrajine a v Rusku majú J&T, Penta a Arca Capital. O niekoľko rokov ich predbehli české a maďarské skupiny Sekyra, ECM či TriGránit, ktoré už rozbiehajú konkrétne projekty nielen v Moskve, ale dokonca aj v Číne.
Pracovnú cestu do Írska zabezpečila spoločnosť Parker Green.
Foto - Tomasz Cwiok a Peter Kremský
