2.12.201512:00
Názor | Do zbierky zbabraných nám pribudol ďalší zákon. Jeho pôvodným zámerom bolo, aby z každej novej výstavby, bez ohľadu na jej veľkosť, išiel príspevok na rozvoj miestnej infraštruktúry, ktorá by slúžila obyvateľom konkrétnej mestskej časti či obce. Teda na ihriská, parky, škôlky, chodníky, cesty...
Blog Borisa Hrbáňa
Živé mesto, jeho udržateľný rozvoj, urbánne prostredie, bývanie. Ľudia a komunity. To sú témy, ktoré ma zaujímajú. Z pohľadu architekta, profesionála v oblasti developmentu a Bratislavčana.
Prečítajte si aj ďalšie blogposty.
Aby jestvujúcim obyvateľom a miestnym samosprávam nepribudli s novou výstavbou v ich štvrti, alebo obci iba negatíva, ale aj zdroje na zlepšenie kvality života v nich.
Tento zákon, pôvodne iniciovaný Inštitútom urbánneho rozvoja (IUR), sa v priebehu vlaňajška pripravoval v spolupráci IUR, Únie miest Slovenska a Ministerstva financií, ale ako nie celkom dokončený a nie celkom podarený skončil v zásuvke. Z nej sa však pred pár mesiacmi dostal, v takom stave, ako bol, na rokovanie Národnej rady.
Na svojej ceste parlamentom odolal akýmkoľvek pokusom o vylepšenie, doznal iba jedinú zmenu, ale zato úplne zásadnú. Z povinnosti prispievať bola vyňatá výstavba rodinných domov. Teda presne ten spôsob urbanizácie a rozvoja, ktorý je ekologicky najneúnosnejší, na záber poľnohospodárskej pôdy najintenzívnejší a na výstavbu a údržbu infraštruktúry najnáročnejší. Zákon jednoducho zdražil výstavbu (a kúpu) bytov v mestách a zvýhodnil výstavbu rodinných domov v poliach za ich hranicami.
Kým európske mestá, ktorým záleží na kvalite života v nich, sa intenzívne zaoberajú otázkami vlastnej trvalej udržateľnosti, odolnosti voči krízam, témami ako inteligentná hustota alebo smart city, my sme prijali zákon, ktorý ľudí z miest vyháňa. Trestá tých, ktorí chcú žiť v meste, používať verejnú dopravu a nezaťažovať okolitú krajinu.
Starostovia obcí, hlavne tých prímestských, budú mať teraz asi hlavu v smútku, lebo im pribudne stavebníkov rodinných domov, ktorí sa u nich budú domáhať umiestnenia dieťaťa v škôlke, vybudovania ciest, osvetlenia ulíc, odhŕňania snehu či výstavby detského ihriska. Ale, rovnako ako doteraz, nebudú mať na to zdroje.
Primátori veľkých slovenských miest sa zatiaľ tešia, lebo majú pocit, že ich mestá niečo získali. Otázka je, ako im dlho tento pocit vydrží a či mestá naozaj niečo získali. Či za 5 rokov nebudú mať hlavu v smútku aj oni, pretože súčasný trend návratu obyvateľov z priľahlých obcí do miest sa zastaví a znovu začne rozsídľovanie do krajiny. Obyvateľov, života v uliciach i príjmov bude našim mestám ubúdať, zato áut, nákladov i problémov budú mať podstatne viac. A v kvalite či skôr nekvalite života môžu súťažiť akurát tak medzi sebou.
