S byrokratmi sa stavebník nestretne iba na úradoch. Narazí na nich vo firmách, ktoré sa k jeho zámeru podľa zákona majú vyjadriť. Energetici, vodári, plynári, telekomy. V papierovačkách, neprehľadných a najmä zdĺhavých, sa vyžívajú podobne ako úradníci.

Dva prístupy

Redaktor TRENDU sa o tom presvedčil na vlastnej koži, keď k stavbe rodinného domu na okraji jedného menšieho okresného mesta žiadal vyjadrenie k stavebnému konaniu zo Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) a Slovak Telekomu. K tomu, či sa na jeho pozemku nachádzajú ich siete, ktoré môže stavba teoreticky ohroziť. Očakával rýchlu reakciu, pretože ani plynové potrubia, ani telefónne linky cez pozemok nevedú – a nechcel sa stať zákazníkom ani jednej z firiem.

Byrokrati nechodia len po úradoch

V prípade telekomu sa dočkal. Pravda, musel vycestovať do iného dvadsať kilometrov vzdialeného mesta. A trafiť sa do relatívne krátkych stránkových hodín – tri a pol hodiny dvakrát týždenne. No potom si mohol vyjadrenie hneď odniesť. Pracovníkovi telekomu stačilo skontrolovať kópiu katastrálnej mapy s vlastnou dokumentáciou a potvrdiť neexistenciu sietí s kolegom cez mobil.

U plynárov to bola iná pesnička. Vyjadrenie nedávajú na počkanie. Na infolinke SPP stavebníka informovali, že treba napísať žiadosť, priložiť k nej list vlastníctva a katastrálnu mapu, odoslať ju poštou a čakať. Po 19 pracovných dňoch a telefonickej urgencii sa mu v pošte objavila túžobne očakávaná obálka. Lenže jej obsah nepotešil. Prišlo síce kladné vyjadrenie, ale „iba“ k územnému konaniu (to bolo, mimochodom, spojené so stavebným konaním). S tým, že na posúdenie stavby na stavebné konanie žiadajú o zaslanie projektovej dokumentácie.

Nasledoval telefonát na dotyčného pracovníka SPP. Zbytočne. Stavebník sa nedozvedel, prečo dostal niečo, o čo nežiadal. S pokusom o výčitku, že papier od SPP je jediný, ktorý mu v celom súbore vyjadrení chýba, nepochodil. Na otázku, prečo na infolinke hneď nepovedali, že má poslať celú dokumentáciu, dostal strohú odpoveď: „Na infolinke to nevedia.“

V rovnakom štýle prebiehala ďalšia debata. Prečo treba poslať celý projekt, skladajúci sa z dvoch desiatok výkresov, ktoré s plynom nijako nesúvisia? „Nehovorím jasne? Potrebujem to vidieť.“ Pri ďalšej vete pracovníka, že si musí napríklad pozrieť, ako je v dome riešené vykurovanie, mal stavebník pocit, akoby bol – dosť nešťastne – nahováraný na zavedenie plynovej prípojky. No a napokon prišla výstraha, aby dokumentáciu poslal čím skôr, lebo prichádza čas dovoleniek...

Plynárska logika

Na niektoré kritické momenty neskôr stavebník, už ako redaktor TRENDU, dostal – oficiálnou PR cestou – ako-tak logické vysvetlenie. Neúplné a nepresné informácie z infolinky? „Zákaznícka linka sa primárne zameriava na obchod – zmluvy na odber plynu, faktúry, reklamácie,“ hovorí regionálny riaditeľ spoločnosti SPP – distribúcia Marián Sanitra.

No prečo potom na infolinke nehovoria, že informácie ohľadom stavebných konaní nevedia poskytnúť? Prečo volajúceho neodkážu na niekoho, kto ich má? Na tieto otázky mal regionálny šéf všeobjímajúcu odpoveď. Infolinku prevádzkuje priamo SPP, v ktorom vlani po takzvanom unbundlingu ostali obchodné činnosti, kým do novovytvorenej dcéry SPP – distribúcia prešla výstavba a správa plynových potrubí: „Uvažujeme o tom, že zriadime vlastnú infolinku.“

Viac-menej logicky znie vysvetlenie, prečo sa vyjadrenia k stavbám neposkytujú obratom. Ak sa poškodí plynové potrubie, môže to ohroziť majetok a – najmä – ľudské životy. Preto treba každú žiadosť posúdiť dôkladne. „Ako jediný zo správcov inžinierskych sietí máme zodpovednosť podľa Trestného zákona,“ dodáva M. Sanitra.

No tým sa logika v správaní plynárov voči stavebníkom končí. Prečo treba na vyjadrenie čakať celý mesiac? Lebo žiadostí je veľa, najmä v stavebnej sezóne. Okrem toho: lehotu na odpoveď nestanovuje žiaden zákon. Podľa internej smernice sa musia plynári podľa M. Sanitru vyjadriť do 25 dní. Čo je odvodené od všeobecnej úradnej 30-dňovej lehoty.

Nie je 25 dní pre komerčnú firmu pridlho – i keď SPP fakticky nepôsobí v komerčnom prostredí, lebo v danom prípade je jediným poskytovateľom „služby“? „Plyn nie je len komercia. Keď sa pomýlime, môžu byť z toho následky,“ vracia sa M. Sanitra k otázke bezpečnosti. Prečo neposilnia personálne kapacity, aby žiadosti stíhali vybavovať rýchlejšie? „Skôr sa zameriavame na zlepšovanie databáz [o sieťach].“

Paradoxne v súvislosti s 25-dňovou lehotou vyznieva zdôvodnenie, prečo na posúdenie eventuálnej kolízie s plynovými potrubiami treba celú projektovú dokumentáciu. „Väčšina stavebníkov nevie, čo má z projektu poslať,“ tvrdí M. Sanitra. A dodáva, že sa chcú vyhnúť tomu, aby potom od ľudí pýtali ďalšie výkresy – aby ich nezdržovali.

Vízia

Redaktor TRENDU mal pritom šťastie, že cez jeho pozemok žiadne plynové alebo telekomunikačné siete neprechádzajú. Lebo v opačnom prípade by príbeh pokračoval ďalšou tortúrou: vytyčovaním sietí. A to je záležitosť náročná nielen časovo, ale i finančne. Napríklad telekom si za hodinu vytyčovania pýta zhruba sedemsto korún, SPP dokonca dve tisícky.

M. Sanitra presviedča, že v SPP – distribúcii neustále hľadajú spôsoby, ako komunikáciu so stavebníkmi zefektívniť a zrýchliť. Fakt je, že ideálne by bolo, keby stavebník nemusel vyjadrenia od správcov infraštruktúr dokladať vôbec. Keby si ich stavebný úrad zháňal sám. Stačilo by na to relatívne málo: prístup do databáz firiem. Plynári podľa M. Sanitru o sprístupnení databázy „výhľadovo uvažujú“. Pravda, aby sa vízia, že úrad si bude vyjadrenia „vybavovať“ sám, a nielen v prípade SPP, naplnila, musela by ju obsahovať aj legislatíva. A nový stavebný zákon s ňou nepočíta.

Ilustračné foto - Profimedia.cz