Poradca primátora Bratislavy pre urbanizmus a architektúru Peter Gero sa už na Slovensku stal známy svojimi zásadovými názormi na očistenie fungovania povoľovacej činnosti magistrátu od korupcie a zbytočného komplikovania výstavby. Na druhej strane presadzuje dôslednosť a poriadok pre každého.
Na Bratislavu sa pozerá aj očami človeka, ktorý dlhé roky budoval nemecké veľkomesto Hamburg a s nemeckou precíznosťou vidí aj detaily, ktoré ju roky špatia. Ako z nej opäť urobiť krásne mesto, ktoré bude lákať svojich obyvateľov aj návštevníkov?
Bratislava nie je mestom, ktoré by ľudí priťahovalo kvalitou života, okrem práce nemá svoj naplánovaný rast na čom postaviť. Obyvatelia ju v posledných rokoch skôr opúšťajú – najmä mladé rodiny. Čím môže ľudí pritiahnuť do mesta, čím môže rásť?
Je to vlastne jednoduché, ale aj prácne. Nejde to bez plného nasadenia. V Hamburgu som sa na tomto procese niekoľko rokov podieľal, aj keď to nebola moja hlavná úloha. Viem teda, že je za tým veľa úsilia v mnohých oblastiach. Treba však začať od marketingových odborníkov. Marketing je prvý krok. Treba vypracovať základný koncept, ktorý sa vybuduje na dlhšiu dobu.
Znamená to ujasniť si potenciál - silné stránky tohto mesta, v čom je iné ako mestá, ktorým konkurujeme a to treba rozvinúť. Je Bratislava mesto kultúry, športu, zdravého bývania? Keď sa to podarí vytvoriť, treba sa vrátiť a vypracovať konkrétne koncepty, ako to splniť. Ak je to mesto - vymyslím si - športu, malo by sa napríklad uchádzať o olympiádu. Keď je to koncept kultúrneho mesta – vybudovať divadelnú akadémiu, kunsthalle...
Čoho mestom je teda Bratislava?
Myslím si, ak preskočím marketing a zameriam sa na obsah, že Bratislava má potenciál v kvalite života. Tá sa zatiaľ veľmi zanedbáva, ale možnosť zvýšiť kvalitu života je tu obrovská. Ide o kvalitu práce, ale aj života obyvateľov. Tento prvok je zanedbaný. Je to zložité vytvoriť a preto je jednoduchšie pustiť ľudí mimo mesta - do Záhorskej Bystrice, Svätého Jura, Pezinka, aby radšej šli bývať na Čiernu vodu, to je pre ľudí jednoduchšie. Vytvorí to v nich pocit, že žijú v príjemnom svete a pracovať idú inde - do Bratislavy. Potom po práci zutekajú naspäť.
Ako by ste konkrétne zlepšil kvalitu života v hlavnom meste?
Kvality mestského života si Bratislava nevypestovala, ale má túto možnosť. Začal by som vypracovaním konceptu zeleného mesta, bez toho to nejde. Začal by som, asi sa budete čudovať, takou známou osou, ktorou je Bajkalská ulica. Bajkalská spája ako jediná väčšia magistrála Karpaty s Dunajom. Vľavo aj vpravo je obklopená voľnými nevyužitými priestormi, priemyselnými lokalitami, sú tam také miesta, ako je futbalový štadión, Tri veže, Pasienky, kasárne. Z toho by som vytvoril taký zvláštny priestor - vysoko kvalitný pokiaľ ide o zeleň. Predstavte si, že by sme sa od Karpát po Dunaj mohli prechádzať zeleným pásom. Inšpiroval som sa vo Valencii, ktorá urobila okruh kultúry. V Bratislave by na ňom mohlo byť bývanie, univerzity, život - taký mestský bulvár s električkou a zeleňou.
Bajkalská však nie je jediný mestský bulvár, ktorý chodci práve nemilujú...
Ďalší potenciál sú radiálne prepojenia, ktoré smerujú do centra mesta. Centrum je izolované, obklopené hluchými priestormi, ktoré sa dajú malými vecami veľmi ľahko oživiť. Od univerzitného priestranstva pri Starom moste, kde sa to už vytvorilo. Šafárikovmu námestiu chýbajú dve-tri budovy, už by to vyšlo. Kamenné námestie treba urobiť nanovo, Námestiu SNP tiež chýba jedna budova, ktorou ho treba uzavrieť, aby skončilo pri Manderláku. Za Manderlom bude Kamenné námestie - zasa niečo iné. Ten stredoveký zmysel mesta, že sa uzavrie a rozloží napätie do uličiek. Išiel by som opačne ako v Paríži, kde urobili veľké bulváre, išiel by som k prepletaniu pôdorysu starého a nového. Na jednej strane by bol výjazd na Štefánikovu, na druhej Vydrica, ktorú treba prepojiť s mestom, to je základ, a tiež Zuckermandl.
A čo Staromestská, tiež ste zástanca jej presunutia pod zem?
Pokiaľ ide o jej prekrytie, ktoré by vytvorilo verejný priestor – neviem či by som to urobil, podľa mňa to ani nie je potrebné. Skôr pozorujem, že ľudia, čo tam bývajú, si na to zvykli. Sú radi, že vidia hrad, nechcú nič zakopávať. Mesto si za tých 40 rokov tiež na to zvyklo.
Čo s panelovými štvrťami ako Petržalka?
Bratislava má podobne ako Praha to šťastie, že sa rozvinula na oboch brehoch rieky. Je tu možnosť spojiť Petržalku s nábrežím preklenutím Einsteinovej. Ak by sa cesty dostali pod zem, nad nimi by vznikla voľná plocha – námestie. Tým by sa mesto dostalo k vode podobne ako v Bostone, či Hamburgu. Zrazu celé mesto ožilo, je na vode a diaľnica, ktorá mesto oddeľovala od vody, je o niečo nižšie pod tým prekrytím, hore je zeleň... Prečo by to nebolo možné aj medzi Digital Parkom a Auparkom? Všeličo sa tam dá urobiť, to je jednoduchá lacná konštrukcia, betónové platne. Zrazu by mal Aupark námestie tam, kde ho má mať, na druhej strane by bol Digital Park. Zrazu by bol z Auparku príjemný stredomestský obchodný dom. Podobné prepojenie by mohlo byť smerom k Starému mostu, prípadne medzi Apollom a Prístavným mostom, kde majú pozemky silní developeri.
Myslíte, že by sa tým Petržalka stala mestom?
Zrazu by dostala dobré napojenie na centrum – potrebuje silné centrum, to je tajomstvo dobrého vývoja. Zrazu by sa otočil trend, že ľudia odchádzajú z Bratislavy. Teraz by sa vracali. Zistili by totiž pomaly, že kvalita mestského života je v tom, že je ekologický, že sú menšie náklady na bývanie, na život. Už teraz mesto priťahuje ľudí, je tu dosť práce, dobre sa zarába, sú tu lepšie školy, krúžky, športové kluby, kultúrne možnosti.
Pracovný život tu je, ale na voľný čas ľudia odchádzajú preč, aby žili zdravo, v peknom zelenom prostredí, mohli ísť von, do lesa, do vinohradov, športovať, aby nežili na sídlisku. Lebo pekného je v Bratislave málo...
Áno, je toho málo. Je tu málo parkov, jediný je Sad Janka Kráľa. Ten je kvalitný - neviem, čo by sa tam ešte dalo doplniť. Je to však jediné miesto. Ale dalo by sa vybudovať napríklad mestský park na námestí Slobody prepojený zeleným priestorom až do Horského parku. Možno aj zeleným mostom namiesto tej ohavy pred železničnou stanicou. Zrazu by sa bolo kde prejsť, zabehať si cez Hlbokú ulicu, ktorá je nádherná, až do Horského parku.
Ľudia však nepoznajú zelené miesta v Bratislave, Karpaty, nemajú sa tam ani ako dostať...
To je prvá vec, druhá vec, že sa to musí zveľaďovať, veď les nemožno nechať len tak. Táto kvalita by postupne prišla, ale tá musí byť aj v meste – bezbariérovosť, príjemné chodníky, aby ľudia mohli chodiť aj pešo. Lebo keď si zoberieme model hustoty, ten vychádza z toho, kam sa dostanem za 10 minút, za 20 minút, vždy pešo. Tam treba zahusťovať výstavbu, kde je električka, autobus, z toho urobiť princíp. Neznamená to však, že keď tých 10 minút mám prejsť pešo, že idem medzi autami, musím všade dlho čakať na zelenú a podobne. Niekedy sú to aj štyri minúty, kým prejdem cez križovatku. Nie je totiž optimalizovaná pre chodcov a ľudia, čo sa ponáhľajú potom behajú cez križovatku pomedzi autá ako zajace. To nie je kvalita života.
Myslíte, že sa ľudia naučia chodiť po meste pešo? Veď sú už leniví prejsť aj dve zastávky električky pešo, hoci je to len 15 minút.
Ale to nie je to len tým, že sú zlenivení. Je to mentálne, je v tom aj ohrozenosť od áut, ktoré jazdia príliš blízko a rýchlo. Chodníky sú úzke, keď idem napríklad po Štefánikovej a ide niekto oproti, musí často vybehnúť na cestu, aby sme sa vyhli. Ani nehovoriac, ak tam ide niekto s kočíkom. To takto nejde.
Toto mesto je navrhnuté skôr pre autá ako pre ľudí, nie?
Áno, najlepší príklad je Dostojevského rad alebo Prístavná. Nie je tam ani chodník, ani zeleň, aj keď Dostojevského rad je novo urobená mestská ulica. Je tam úzky chodník, na zvyšku stoja autá, žiadne stromy. V strede tej ulice mohla byť krásna aleja, tam je miesta dosť. Dovolím si podľa toho povedať, že Slováci majú priam narušený vzťah k prírode a okoliu. Čím to je, že sa domy natlačia na cestu?
Myslíte na River Park?
Nielen River Park, aj Apollo BC. Chcú viac využiť pozemok, ale je to na škodu, to musí mať predsa kvalitu. Keď je to hotel, musí to mať predpolie, majestátnosť, aby som tam rád minul peniaze. Oni to natláčajú na cestu, na Slovensku je to typické často aj pre domy v dedinách, asi aby vzadu mohli nasadiť čo najviac zemiakov. Už keď idem do Hodonína, sú tam cesty širšie, má tam priestor voda, tu sa všetko tlačí. Nikto sa tu nezaoberá osadením budov do priestoru, žiaľ ani architekti. Nejako to nakreslia, potom prídu robotníci a postavia budovu. Kde nájdu chodník, tam urobia vchod. A kdekoľvek potom idete, všade vedú do budovy schodíky.
Takže trend je pešia dostupnosť, priestor, zeleň?
Výhoda Bratislavy môže byť v kvalite bývania a to potom pritiahne aj hodnotné firmy. Tie dnes často hľadajú lokalitu nie iba podľa toho, koľko ľudia zarábajú. Preto odchádzajú z Rumunska, ten trend je dnes už jasný. Hodnotní pracovníci sa tam nechcú zdržiavať, nie je to bezpečné a ohradené komunity, to im je nepríjemné. Oni chcú žiť slobodne, bezpečne, bez plotov, mať voľný čas, golf, tenis, lodenicu. Vyberajú si preto sídla svojich aktivít do veľkej miery podľa kvality prostredia, bývania, dostupnosti. Táto multikultúrnosť s kvalitou bývania, to je bratislavský potenciál, ktorým môže zaujať.
Ktoré lokality sú dôležité, aby sa rozvinuli?
Veľký potenciál má štvrť Chalupkova. Pre mňa je ukážkou kvality Bratislavy priestor okolo Jakubovho námestia, zastavaný priestor až po Dostojevského rad. Jednoducho by som to skopíroval ešte raz smerom k Dunaju. Osou by bol Dostojevského rad a presne to isté, čo je na námestí, by som postavil na bývalej rafinérii. Jakubovo námestie by bolo pred Jurkovičovou teplárňou, popritom Design factory. Aj to mäsiarstvo by tam mohlo ostať, ľudia milujú retroštýl. Osem až desaťposchodové domy ako v Berlíne a vnútri dvory - jedna fasáda do ulice, druhá do dvora. To by bolo super.
Je to pre investorov prijateľné?
Je to prijateľné, lebo to prináša hustotu a investori rýchlo prídu na to, že keď postavia vežiaky á la Pinocchiov nos, potrebujú veľké odstupy, veľký priestor medzi nimi. Nie som proti vežiakom, ak sa napríklad postavia pri Autobusovej stanici, nemám s tým problém. Ale ak sa pýtame, čo je Bratislava, pre mňa je Bratislava okolo Modrého kostolíka. Tak kedysi vyzeralo aj Kamenné námestie, to sa ešte vždy dá všetko prerobiť. Väčšiu hustotu tam nedostaneme.
A čo okraj mesta, tam sa plánuje najväčšia výstavba?
Univerzitné areály by som nedával mimo mesta, ale do mesta, pretože to má svoj zmysel. Nemusí to byť v centre, ale blízko neho. Tým vzniká študentský život, kultúra, galérie. Je tam úplne iná komunita, preto tam môže byť knižnica, centrum, to prinesie veľa. Ak by sme napríklad z Hurbanových kasární urobili takéto centrum, rozšírili ho hore na Kollárovo námestie a na druhej strane k Americkému námestiu... Mohli by sme do toho zapojiť aj nemocnicu na Mickiewiczovej, ktorá nefunguje, ten priestor tam je. Tam by bolo 10-15-tisíc študentov, profesorov, aj z cudziny, ktorí hosťujú na rôznych univerzitách. To by celé mesto zmenilo za päť rokov. Zistili by sme, že Obchodná by už nebola Anča korzo, boli by tam malé krčmičky, ožili by dvory, je tam električka...
A čo plánované nové štvrte ako Južné mesto, Lamačská brána, Vajnorské letisko?
Novodobé bývanie patrí priamo do centra mesta. Bratislava má na to priestory – Kamenné námestie, námestie SNP, aby to centrum nezomrelo. Staré Mesto má tú nevýhodu, že sa rýchlo roztočí cetrifúga a dôležité potreby a služby z neho vypadnú. Ak idete večer cez centrum, niekde nesvieti ani jedno okno, všetci sú preč. Je to mŕtve, iba dole žijú krčmy. Čiže sa môže stať, že to bude pre všetkých drahé, budú odchádzať, potom prídu herne, verejné domy, kriminalita a bude to už úplne mŕtve. Nechcem to maľovať na čierno, ale výhľad do roku 2030 môže dopadnúť aj takto.
Čo s tým?
Tejto alternatíve treba zamedziť. Lebo potom na to v roku 2030 prídu múdri politici, že to takto ďalej nejde a začnú to správne sanovať za obrovské náklady. To je hlúposť, my to teraz nemusíme dopustiť. Máme príklady, ako sa to v niektorých európskych mestách stalo v 70. rokoch. Prečo by sme my mali robiť tie isté chyby? A nielen európske mestá, napríklad Sydney malo tieto problémy. Začala sa im sociálne rozpadať jedna časť stredu mesta.
Ako sa tomu dá zamedziť?
Treba zlepšiť parkovanie pre obyvateľov stredu mesta, to sa dá riešiť jednoducho, netreba nič vynaliezať. Treba nájsť niečo, čo funguje a vytvoriť slovenskú alebo bratislavskú špecialitu, ako to my urobíme, nie iba jednoducho okopírovať. V Bratislave je veľký problém, že sa hľadajú príklady z kultúrnych oblastí, ktoré s nami nemajú nič spoločné – to je zásadná chyba. Keď sa nám páči Brazília alebo Singapur, je to fajn, ale my sme inde. My by sme sa mali inšpirovať Viedňou, Hannoverom, mestami neďaleko od nás. Oni to majú vyriešené, mali tie isté problémy, v tej istej kultúre. Treba si z toho vziať príklad, starať sa viac o ľudí. A zrazu sa budú cítiť dobre, prestanú mesto opúšťať.
Foto - TREND
