Investícia za jeden a pol miliardy eur, desaťtisíc nových pracovných miest, päť miliónov turistov, šesťsto miliónov eur ročne do štátneho rozpočtu navyše. Impozantné čísla, ktoré má generovať nová zahraničná investícia, vzbudili minulý týždeň veľkú pozornosť. Neďaleko trojhranice s Rakúskom a Maďarskom by maďarský developer TriGranit mal od konca budúceho roka rozostavať Metropolis, najväčšie európske stredisko hazardných hier s hotelmi a kasínami. Popri tom veľké nákupné centrum, aquapark, neskôr aj obrovský konferenčný komplex, zábavný park, golfové ihrisko, luxusné apartmány či iné atrakcie.
Superprojekt pre superkrajinu
Obrovská investícia porovnateľná s príchodom automobiliek sa má rozložiť na niekoľko rokov. Prvé budovy by mali dokončiť a otvoriť na jar 2012. Patriť k nim majú práve kasína. Ich prevádzkovateľom sa má stať americká firma Harrah’s z Las Vegas, jeden zo svetových lídrov tohto odvetvia. Jej európsky šéf Andrew Tottenham hovorí o piatich miliónoch turistov, ktorých by bratislavské Las Vegas malo ročne na Slovensko pritiahnuť. Caesars Palace, ako sa komplex hotelov a kasín v americkom meste hriechu nazýva, sa chystá expandovať do Európy a svoj hlavný stan si plánuje postaviť pri Bratislave.
Šéf projektu Metropolis z TriGranitu Simon Bayley spomína hneď niekoľko dôvodov, prečo práve tu. Skvelá geografická poloha na budúcej diaľničnej križovatke, viacero medzinárodných letísk v blízkosti, 30 miliónov pomerne dobre zarábajúcich ľudí v okruhu tristo kilometrov. Okrem toho má Slovensko euro ako národnú menu, otvorené hranice, rastúcu a perspektívnu ekonomiku. „Rokovali sme s mnohými vládami v okolitých krajinách. No žiadna z nich nebola ochotná vyjsť tomuto projektu tak v ústrety ako táto slovenská vláda,“ spomína dôvod navyše S. Bayley.
Nadšenie z príchodu zahraničného investora na vládnej úrovni je zjavné. Už dve hodiny po tlačovej konferencii, na ktorej TriGranit a Harrah’s zverejnili svoje zámery, zorganizoval privítaciu tlačovku minister financií Ján Počiatek. „Chcem vyjadriť potešenie nad touto skvelou správou,“ reagoval na ohlásenie investície s dodatkom, že „je pripravený tento projekt podporovať“. Na druhej strane vylučuje štátnu podporu vo forme daňových úľav, investičných stimulov a podobných opatrení. „Nedáme im ani jedno euro,“ tvrdil minulý týždeň. Nanajvýš je vláda podľa neho ochotná urobiť určité úpravy legislatívy.
Čo to hodí...
Zábavné parky a prevádzkovatelia hazardných hier sú vo svete významnými prispievateľmi do štátnych rozpočtov. Na jednej strane prostredníctvom priamych daní z hazardu, ale aj z predaja alkoholu a tabaku. A keďže ide o veľmi ziskové odvetvie, tieto firmy platia aj vysoké dane z príjmu. K tomu dane z nehnuteľností za pozemky a budovy, ktoré využívajú.
Práve pre ceny pozemkov a nízke dane sa centrá hazardu v zahraničí sústreďujú do nehostinných a ekonomicky inak bezcenných oblastí, ako sú púšte, prípadne opustené priemyselné areály. Hazard navyše zvyčajne priťahuje aj špecifické formy kriminality, najmä obchod s drogami, prostitúciu či kriminalitu gamblerov, a sociálne problémy. Prosperujúce mestá preto takéto projekty do svojej blízkosti príliš nepúšťajú.
Aj Harrah’s má svoje korene v meste Reno v nevadskej púšti. Dnes prevádzkuje 54 stredísk v siedmich krajinách na štyroch kontinentoch. Pri ročných tržbách zhruba 10 miliárd amerických dolárov a 85-tisíc zamestnancoch privíta ročne 110 miliónov hostí. Vo svojej sieti pravidelných zákazníkov má zhruba 40 miliónov ľudí, prevádzkuje 38-tisíc hotelových izieb. Do rozšírenia svojich stredísk investuje stovky miliónov dolárov.
Európsky šéf amerického gigantu A. Tottenham ukázal v Bratislave veľkú odhodlanosť mamutiu investíciu do kasín na Slovensku uskutočniť. Podľa jeho slov bude firma expandovať do Európy aj naďalej. Bratislavský projekt však má byť najväčší na kontinente.
No TriGranit pripúšťa, že príchod raja hazardu ešte zďaleka nie je istý. „V našej dohode s Harrah’s je veľa podmienok, ktoré ešte treba splniť, kým sa výstavba začne,“ vysvetľuje S. Bayley. Patrí medzi ne vybavenie povolení, získanie financovania, uzavretie zmlúv s prevádzkovateľmi ďalších častí projektu a tiež harmonizácia slovenskej legislatívy s pravidlami, ktoré sa najlepšie osvedčili v zahraničí.
Ako zdôrazňuje, dôležitejší ako záväzné vyjadrenia je fakt, že najväčší svetový prevádzkovateľ kasín a zábavných parkov spolupracuje s najväčším stredoeurópskym developerom na projekte, ktorý má byť lídrom svojho odvetvia v Európe. „Radi by sme z neho urobili jednu z najväčších zábavných lokalít na svete s dobrou dostupnosťou odvšadiaľ,“ plánuje S. Bayley.
Koľko naozaj
TriGranit naozaj patrí k významným európskym hráčom a jeho projekty sú až na výnimky úspešné. Na druhej strane získať v súčasnej ekonomickej situácii v strednej Európe silného medzinárodného operátora pre hotely, aquapark či športoviská nebude vôbec ľahké. Podobne je to aj s financovaním. Banky sa investícií do zábavy a relaxu obávajú a nerady ich financujú. Pri šetrení totiž zväčša príde ako prvý na rad oddych a zábava. Sedieť doma pri televízore je najlacnejšie riešenie.
Kameňom úrazu môžu byť i prevádzkovatelia ďalších častí projektu. S. Bayley tvrdí, že v rokovaniach s nimi pokročili veľmi ďaleko a najlepším argumentom je pre nich príchod Harrah’s, ktorý zaručuje úspešnosť projektu. Ale i záujemcovia si môžu klásť podmienky, ktoré nebude ľahké splniť. Úspešný aquapark si napríklad vyžaduje termálny prameň s dostatočnou kapacitou, pretože ohrievaním vody vznikajú obrovské náklady. TriGranit zatiaľ termálny prameň nedokáže potvrdiť, pretože neurobil potrebné prieskumy. „Na základe historických údajov veríme, že tam bude prírodná termálna voda,“ nádeja sa šéf projektu.
Keďže TriGranit chce vlastnými silami prevádzkovať iba nákupné centrum a športové zariadenia, potrebuje operátorov pre všetky ďalšie plánované aktivity. Ak sa nenájdu, bude to signál, že je po nich v lokalite slabý dopyt a pravdepodobne sa nevybudujú. Ak bude dopyt väčší, môžu sa ďalej rozširovať. Platí to pre golfové ihriská, aquapark, ale aj pre kasína.
Pre Bratislavu môže byť veľmi zaujímavá kongresová časť projektu, ktorá počíta s niekoľkotisícovým centrom a hotelom s 800 posteľami. Takéto zariadenie v slovenskej metropole veľmi chýba, takže v kongresovej turistike za neďalekou Viedňou poriadne pokrivkáva. „Uživilo by sa, aj keby bolo hotové už teraz,“ myslí si Marek Farkaš, obchodný riaditeľ EnjoySlovakia.com, ktorá na Slovensko dováža konferenčné akcie.
S. Bayley sa netají víziou, že konferenčné centrum by mohlo ťažiť z blízkosti Viedne, takže by sa niektoré akcie z Rakúska presunuli na Slovensko. No M. Farkaš upozorňuje, že zákazníkov môže odradiť práve blízkosť sveta kasín a Bratislave sa vyhnú.
O niečo nadstrelené sa zdajú aj čísla o množstve turistov, ktorých investícia pritiahne. Ak by aj plánovaných 2 700 dvojlôžkových izieb vyťažili každý deň v roku, čo je celkom nereálne, ročne by to znamenalo nanajvýš dva milióny prenocovaní. Pričom ťažko očakávať, že každý návštevník prespí iba jedinú noc. Podobne treba brať s rezervou aj 28-tisíc nepriamo vytvorených pracovných miest, ktoré sú presne nezmerateľné, a vyše jednu miliardu eur vypočítaných nepriamych ročných príjmov do štátneho rozpočtu.
... a čo za to
Príchod komplexu hazardných hier do polí medzi Jarovcami a Petržalkou má nepochybne i negatíva, o ktorých minister pred kamerami radšej nehovoril. Finančné prínosy a rast cien nehnuteľností v okolí môžu byť zaplatené sociálnymi problémami, kriminalitou a preťažením infraštruktúry.
I preto, že americký investor sa pravdepodobne nechystá budovať kasína európskeho typu. Tie sú postavené skôr na luxuse a vyhradené pre vyššie príjmové vrstvy, známe pánmi v smokingoch, červenými kobercami a drahým alkoholom. V USA sú bežné skôr kasína ľudového typu s tisícmi automatov, dostupné pre široké vrstvy. S takýmto biznis modelom sa Harrah’s pravdepodobne chystá expandovať do Európy. Kasína na hraniciach teda nebudú určené len pre bohatú smotánku spoza mora, ale aj pre bežných Slovákov, Maďarov či Rakúšanov.
Odhady amerického ekonóma Earla Grinolsa hovoria o tom, že jeden dolár príjmov pre štát z hazardných hier zodpovedá viac ako šiestim dolárom vyvolaných nákladov na bezpečnosť, infraštruktúru či sociálnu prácu. Tieto výpočty však oponenti označujú za prehnané. V štúdiách mapujúcich odvetvie gamblingu sa často objavujú tiež argumenty, že tieto konštrukcie sú umelé a každé väčšie zhluknutie ľudí zvyšuje kriminalitu. Či je to nákupné centrum, futbalový zápas, náboženský sprievod alebo kasíno.
Slovenská vláda má napriek tomu v záležitosti jasno. Chce hazardnú investíciu za každú cenu, aj keď zo strany Američanov nie je definitívna. Jedna z podmienok amerického kasínového investora – prispôsobenie slovenskej legislatívy v oblasti hazardných hier, sa začala napĺňať iba dva dni po ohlásení bratislavského Metropolisu.
Do novelizovaného zákona o hazardných hrách vsunul parlamentný výbor pre financie, rozpočet a menu špeciálny paragraf. Účelom je znížiť dane z hazardných hier investorom, ktorí prevádzkujú veľké kasína, teda niekoľko desiatok hracích stolov a stovky hracích prístrojov. Navrhuje sa zavedenie degresívnych daní. Čím vyšší obrat kasíno dosiahne, tým bude podliehať nižšej sadzbe dane. Ak návrh prejde, veľkí nebudú platiť základných 27 %, ale zvýhodnených osem percent.
Vizualizácia - TriGranit
Ilustračné foto - Maňo Štrauch
