Boli sme na dražbe: „Majiteľka vyskočila z okna, tam by som nebýval“

Prvá dražba sa začína o 15 minút a pred centrálou firmy Dražobná spoločnosť sa zbieha skupinka desiatich ľudí. Asi rovnaký počet záujemcov už čaká vnútri budovy. Dobrovoľné dražby, ktorých sa minulý rok uskutočnilo niečo cez tritisíc, sú voľne dostupne každému. Stačí sa pri vstupe na dražbu zaregistrovať.

Jednoduchý prístup

Ak sa chce niekto aukcie zúčastniť, musí zložiť zábezpeku, ktorej výška je stanovená individuálne. Každý účastník dražby potom dostane terčík s číslom, ktorý v prípade záujmu zdvihne tak, aby ho dražobník videl.

V našom prípade sa v priebehu hodiny uskutočnia až tri dražby. Prvá na komerčnú nehnuteľnosť v bratislavskom Starom Meste, druhá na jednoizbový byt v Dúbravke a tretia na kancelársku budovu v Pezinku. Že bude o nehnuteľnosti záujem, nasvedčuje obsadenosť zasadačky. Dominuje v nej mužské osadenstvo, v miestnosti sú len štyri ženy.

„Polovica ľudí, čo boli na obhliadke, neprišla,“ hovorí asi štyridsiatnik a sebavedomo prehlasuje, že jeho hornou hranicou na kúpu priestorov po skrachovanej cestovnej kancelárii bude 80-tisíc eur. „Viac im nedám,“ naznačuje. Okolo neho sedia asi rovnako starí účastníci, ktorí vedú družnú debatu. Evidentne sa poznajú a na dražbe nie sú prvýkrát, čo dokazujú aj odborné otázky smerujúce na dražobníka.

Práve ruka štyridsiatnika vybehne hore ako prvá. Vyvolávacia cena kancelárskych priestorov v Starom Meste je 54-tisíc eur a zaregistrovalo sa na ňu celkovo 18 záujemcov. Už po pár sekundách však časť záujemcov odchádza z miestnosti. Cena totiž rýchlo presiahne hranicu 60- i 70-tisíc. Nehnuteľnosť nakoniec vydražia za 83-tisíc eur.

Boj o byt

Skutočná „show“ však prichádza až pri druhej dražbe. Miestnosť, v ktorej sa koná dražba, sa naplní ešte viac. Dražiť sa totiž bude jednoizbový byt v Dúbravke. Jeho vyvolávacia cena je určená na lákavých 58-tisíc eur. Aj preto sa na dražbu zaregistrovalo 22 ľudí. Zaujímavé je, že asi polovica z nich sa zúčastnila aj predchádzajúcej dražby.

V miestnosti sa začína rozoberať stav bytu i jeho nedostatky. Psychologická vojna je badateľná. „Majiteľka toho bytu vyskočila z okna, tam by som nebýval,“ baví sa hlasnejšie skupinka štyridsiatnikov. „V tom byte sa nebýva už desať rokov, nemá veľkú hodnotu,“ pridáva sa druhý.

Je to práve táto skupinka, ktorá reaguje na výzvu dražobníka prihodiť ako prvá. Ich aktivita však vychladne po tom, čo z druhej strany príde ponuka na úrovni 66-tisíc eur. „Tak nič z toho,“ utrúsi jeden z nich a pozerá sa na prihadzovanie dvoch posledných účastníkov. Prihadzuje totiž len pár štyridsiatnikov a mladá, asi 25-ročná žena.

Víťazom sa stala druhá menovaná. Za jednoizbový byt, ktorý bol roky nevyužívaný a potrebuje rekonštrukciu, zaplatila 72-tisíc eur. V takomto prípade musí zložiť sumu na účet dražobníka do 15 dní od vydraženia.

Len jeden účastník

Kým prvé dve dražby sa niesli v znamení veľkého záujmu dražobníkov, tretia bola ukážkou nezáujmu. Na dražbe pezinskej kancelárskej budovy sa zúčastnil len jeden záujemca. Podpísala sa pod to aj vyvolávacia cena. Znalec ju stanovil na 444-tisíc eur.

Dražba bola rýchla a netypická. Dražobník len vyhlasoval sumy a odklepával. Cenu pritom neustále znižoval. Neuspel však ani pri štvrtom znížení ceny na úrovni 355 200 eur a dražbu vyhlásil za neúspešnú.

Záujem o dražby na Slovensku pritom v posledných rokoch rastie. Podpísala sa pod to aj situácia na realitnom trhu, keď ceny nehnuteľností stúpajú a ponuka cenovo dostupného bývania rýchlo mizne z trhu. Pri dražbách pritom záujemca môže ušetriť aj niekoľko desiatok tisíc eur.

„Cena bytu v krajskom meste môže byť na dražbe nižšia aj o 10 až 15 percent. Nie je to však pravidlom. Na výslednú cenu vplýva mnoho faktorov. Pri nehnuteľnostiach v menších mestách a obciach môže byť cena ešte nižšia,“ konštatuje konateľ spoločnosti Dražobník Michal Sedlačko.

Zákon stanovuje hornú hranicu zľavy. „Zákon o dobrovoľných dražbách dáva možnosť znížiť cenu v prípade trvalého pobytu vlastníka na 75 percent ceny znaleckého posudku, v niektorých prípadoch až na 50 percent jeho výšky,“ hovorí pre TREND Reality konateľ spoločnosti Profesionálna dražobná spoločnosť Jaroslav Dzurik.

Dražieb ubúda

Podľa jeho slov však počet dražieb v posledných rokoch klesá. Dokazujú to aj oficiálne čísla. Kým v roku 2015 sa u nás uskutočnilo 3 945 dobrovoľných dražieb, vlani to bolo už len 3 066. Štatistiky z úvodu tohto roka pritom ukazujú, že ich počet naďalej klesá.

Konateľ Dražbnej spoločnosti Peter Vetrák má na tento jav jednoduché vysvetlenie. „Vývoj počtu dražieb kopíruje opačnú krivku ako oživenie na realitnom trhu. Síce sa výrazne lepšie predáva aj nám, ale počet prípadov v dražbách, naopak, podstatne poklesol. Je to spôsobené viacerými faktormi, napríklad nízkymi úrokovými sadzbami a refinancovaním úverov ale aj oživením ekonomiky,“ uviedol nedávno pre TREND Reality.

Aj pri tomto type predaja nehnuteľností existujú nástrahy. „Riziká sú pomerne dobre eliminované, avšak stále tu hrozí prípadný problém s vysťahovaním pôvodného vlastníka (pokiaľ v nehnuteľnosti ešte býva), ktorý však evidujeme vo veľmi malom percente všetkých prípadov,“ približuje M. Sedlačko.

Problematických prípadov je však na trhu v posledných rokoch čoraz menej. „Ponuka na trhu dobrovoľných dražieb sa skvalitňuje, dražia sa lepšie a hodnotnejšie nehnuteľnosti. Záložní veritelia už majú dostatok skúseností a vedia, že „zlá“ nehnuteľnosť (napr. vlastník budovy nie je vlastníkom pozemku, zriadené vecné bremeno, riziková resp. záplavová oblasť a pod.) sa predáva veľmi ťažko,“ naznačuje J. Dzurik.