Tri desiatky rokov čaká Bratislava na nový územný plán. Od jeho poslednej aktualizácie v roku 1993 urobilo hlavné mesto obrovský skok vpred. A obyvateľom začína byť malé.
Dokument, ktorý uvoľní na výstavbu ďalšie rozvojové lokality s rozlohou niekoľko tisíc hektárov, má mestský parlament schvaľovať na júlovej schôdzi.
Prijatie nového územného plánu pripravovaného už desať rokov je jedna z programových priorít úradujúceho primátora Andreja Ďurkovského. Ten sa zastrája spraviť pri prebudovaní slovenskej metropoly poriadok.
Signály vysielané bratislavskými poslancami naznačujú, že návrh radnice od nich súhlas nedostane. Výhrady majú radní bez ohľadu na stranícke tričká.
Najhlasnejší kritik je poslanecký klub SDKÚ, ktorý má najväčší počet hlasov. Jeho predseda Milan Cílek TRENDU naznačil, že návrh územného plánu v júli štvrť stovky poslancov v modrých dresoch nepodporí.
Na to, aby nový územný plán ostal ešte nejaký čas v pracovnej verzii, stačí najsilnejšej strane získať najviac osem ďalších nespokojencov. Na schválenie treba trojpätinovú väčšinu z prítomných poslancov, ktorých je v bratislavskom mestskom zastupiteľstve spolu osemdesiat.
O čo vlastne ide
Ak nový územný plán poslanci skutočne neschvália, v platnosti ostane ten súčasný. Z roku 1976. Veľkou aktualizáciou naposledy prešiel pred trinástimi rokmi, hoci väčšie či menšie zmeny ho stretávali každoročne.
Podľa hlavnej radkyne oddelenia územného plánovania rezortu výstavby Želmíry Kalinovej územnému plánovaniu slovenských miest a obcí chýba koncepcia. „Zmeny sa robia tendenčne a ad hoc, reaguje sa na konkrétny záujem investorov,“ hodnotí.
Nový územný plán slovenskej metropoly by to chcel zmeniť. K mestu je veľkorysejší, najmä čo sa týka nových rozvojových území, kde dnes výstavba možná nie je.
Najmä v severozápadnej časti mesta – v Dúbravke, Lamači či Záhorskej Bystrici, kde mení takmer tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy na stavebné pozemky. Leitmotív zmeny je polyfunkčnosť.
Na novej ploche majú vyrásť byty, obchody, kancelárie či školy a zdravotnícke zariadenia. „Ide takmer o európsku raritu, že je možné uvoľniť také množstvo pozemkov v katastrálnom území hlavného mesta,“ pýši sa riaditeľ sekcie územných programov mesta Ivan Macko.
Na severozápadnej strane mesta je funkčnosť využitia trochu iná. Na relatívne zastavanom území chce mať hlavné mesto 68923>lokálne Silicon Valley . Tomu má pomôcť najmä vedecko-technologický park budovaný rakúskou firmou Cepit.
Značná pozornosť na tomto území je venovaná športu – pre vajnorské športové letisko. To už patrí investorskej firme Circle, ktorá na letisku plánuje vybudovať predmestský satelit pre stotisíc obyvateľov za osemsto miliónov eur. Návrh územného plánu s rezidenčnou a komerčnou výstavbou zatiaľ nepočíta.
Zmeny čakajú aj juh Bratislavy. Petržalku a Rusovce má spojiť nová rezidenčná štvrť. Najväčšie slovenské sídlisko pretne električková trať nosného dopravného systému.
Na pravom brehu Dunaja zase vznikne Celomestské centrum Petržalka, ktoré nadviaže na nábrežné projekty v Starom Meste a Ružinove. No a rozvoj čaká aj juhozápadné územie smerom k rakúskym hraniciam, známe ako štvrtý kvadrant.
Tu by v spolupráci s rakúskymi samosprávami mohlo v budúcnosti vzniknúť akési rekreačné a oddychové centrum. „Toto územie sa v minulosti rozvíjať nemohlo, pretože mu v tom bránil ostnatý drôt. Po páde hraníc spoločnému postupu nebráni nič,“ zdôrazňuje I. Macko.
Politické počty
Na prijatie najdôležitejšieho rozvojového dokumentu hlavného mesta treba tri pätiny hlasov prítomných poslancov. Dovedna ich je osemdesiat. Pri stopercentnej účasti teda na schválenie treba 48 poslancov.
Magistrát očakáva, že dochádzka bude disciplinovaná. No mestský parlament kompletný určite nebude, niektorí už avizovali neúčasť. To šancu územného plánu prežiť júlové rokovanie znižuje.
Odporcom stačí získať na zablokovanie návrhu menší počet hlasov. Primátor môže stopercentne rátať iba s podporou poslaneckého klubu KDH, ktorý má 22 členov. Z rovnakej strany pochádza aj šéf radnice.
Proti bude takmer určite dvadsaťpäť disciplinovaných poslancov SDKÚ, s ktorými zvyčajne hlasuje časť nezávislých poslancov. Budú to práve radní bez straníckej príslušnosti, ktorí rozhodnú o úspechu či neúspechu návrhu nového územného plánu mesta.
A ešte disciplína klubu poslancov za Smer, ktorého postoj v čase uzávierky TRENDU nebol známy. Predseda poslaneckého klubu SDKÚ M. Cílek popiera, že by verdikt nepodporiť jednu z primátorových priorít predstavoval politický signál.
Vzťahy prvého muža slovenskej metropoly a bratislavskej SDKÚ v poslednom čase nie sú vrelé, čo sa ukázalo aj pri niektorých hlasovaniach za ostatné dva roky. Podľa M. Cíleka hlasovanie v otázke územného plánu nesúvisí s kuloárnymi informáciami, podľa ktorých bratislavská SDKÚ plánuje proti primátorovi v decembrových voľbách nasadiť silného vlastného kandidáta. Výhrady sú výsostne odborné, tvrdí. V návrhu nového územného plánu sa mu nepáči viac vecí.
Aké sú výhrady
M. Cílekovi prekáža predovšetkým „príliš podrobné a mätúce špecifikovanie vhodných, prípustných a neprípustných funkcií“ územia. Výsledok desaťročnej práce úradníkov magistrátu je podľa neho v niektorých prípadoch konkrétny málo, inokedy zas až priveľmi.
Prísne reguluje funkčnosť územia či koeficient zastavanosti, čo nie je úloha územného plánu, hovorí M. Cílek. Zjednodušene povedané, nemala by byť ambícia napchať do územného plánu mesta to, čo majú riešiť samosprávy v nižších stupňoch územného plánovania, vysvetľuje.
Rovnakú pripomienku k predkladanému návrhu má aj časť odbornej verejnosti. Prílišná podrobnosť brzdí rozvoj, zväzuje ruky a v podstate znehodnocuje pozemky na tých územiach, ktoré sú prísne regulované, myslí si architekt Branislav Kaliský. Územný plán mesta má podľa neho „riešiť veci rámcovo“, podrobnosti majú byť záležitosť územného plánu tej-ktorej zóny.
Podľa poslanca mestského zastupiteľstva za SDKÚ Milana Hagovského je priveľká detailnosť výsledkom tlaku mestských častí. Návrhu chýba celomestská komplexnosť, domnieva sa.
To si myslí aj starostka Vrakune a poslankyňa za SNS Ľudmila Lacková. Pripomienky mestských častí však podľa nej do úvahy neboli brané dostatočne. Napríklad v prípade vedecko-technologického parku Cepit, ktorý sa buduje vo Vajnoroch.
„Keď to tam Vajnorčania nechcú, prečo im to tam dávať nasilu?“ pýta sa. Pretože ide o celomestský záujem, odpovedá magistrát. K všeobecnému konsenzu nikdy nepríde, krotí vášne niekdajší viceprimátor a terajší poslanec za Smer František Dej. Hoci výhrady má aj on, pravdepodobne bude hlasovať za prijatie, „aby sa veci pohli vpred“.
Čo sa stane ak...
Hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta s pripomienkami politikov i biznis sféry v zásade súhlasí. No neprijatie nového územného plánu by podľa neho bola obrovská chyba a krok späť.
Myslí si, že je lepšie návrh schváliť a potom v ňom robiť zmeny. Takúto taktiku volí napríklad poslanecký klub KDH – len aby už Bratislava nový územný plán konečne mala.
Bez neho sa podľa Š. Šlachtu rozvoj mesta komplikuje. M. Cílek s takýmto riešením spokojný nie je. „Prečo máme schvaľovať dokument, ktorý nie je kvalitný?“ pýta sa. Navrhovaný model je podľa neho „mačkopes“.
Za férovejšie považuje vrátiť návrh územného plánu na dopracovanie a k jeho schvaľovaniu sa vrátiť na niektorom z ďalších rokovaní mestského zastupiteľstva.
Podľa radnice by to znamenalo ďalšie zdržanie o osemnásť až štyridsať mesiacov.
Návrh so zapracovanými pripomienkami musí prejsť znova všetkými stupňami schvaľovania až po odobrenie krajským stavebným úradom. Až potom by sa mohol znova dostať na pretras v mestskom parlamente.
Hlavná štátna radkyňa oddelenia územného plánovania rezortu výstavby Želmíra Kalinová považuje časový údaj za zveličený. Záviselo by to od rozsahu a charakteru výhrad poslancov, myslí si. Podľa nej je po týchto úpravách reálne, že hlavné mesto dostane nový územný plán ešte pre komunálnymi voľbami.
Horšie bude, ak poslanci zamietnu návrh magistrátu ako celok. V takom prípade treba územný plán začať pripravovať odznova, čo bude skutočne trvať niekoľko rokov.
Hovorca magistrátu Milan Vajda odmieta variant, že by schvaľovanie územného plánu z rokovania najbližšieho mestského zastupiteľstva z taktických dôvodov vypadlo, aby mal primátor viac času poslancov presvedčiť o jeho kvalite. „Niet na čo čakať. Návrh je kompletný a má všetky náležitosti. Ďalšie aktualizácie sú možné až po schválení,“ konštatuje.
Foto – Vlado Benko