Dubaj je známy svojím prudkým rastom i krízami. Podľa analytikov ho zrejme čaká najsilnejší stavebný cyklus od roku 2017.
Rok 2008 bol obzvlášť kritický, keďže krach dubajského trhu s nehnuteľnosťami dostal niektorých z jeho najväčších developerov na pokraj bankrotu, píše agentúra Bloomberg. Koncom roka 2010 zasiahla arabské štáty ako Egypt, Tunisko, Sýria či Líbya vlna protivládnych protestov, ktorá v roku 2011 viedla k oživeniu trhu.
Zahraniční investori totiž považovali Dubaj za bezpečné miesto, a tak sem začali nalievať kapitál. Situácia sa v roku 2014 znova zmenila, keďže nižšie ceny ropy viedli k sedem rokov dlhému poklesu trhu s rezidenčnými nehnuteľnosťami.
Developeri tentokrát postupujú oveľa opatrnejšie. Od investorov napríklad požadujú, aby platby, ktoré pokryjú väčšinu z ceny nehnuteľnosti, uhradili ešte pred začiatkom výstavby. Peniaze od bohatých investorov z celého sveta poskytujú dubajskému realitnému trhu ochranu a znižujú potrebu dlhu. Zároveň spôsobujú, že kupujúci znášajú väčší podiel rizika.
„Developeri sa snažia speňažiť rastúci dopyt spojený s prudkým nárastom projektov,“ povedala vedúca výskumu a poradenstva v spoločnosti Core Prathyusha Gurrapuová. Vďaka peniazom od kupujúcich dokážu developeri financovať väčšinu výstavby, čo podľa nej v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi znižuje finančné riziko. Gurrapuová očakáva, že ceny rezidenčných nehnuteľností tento rok stúpnu o ďalších desať až dvanásť percent.
Potenciálne riziká
Gurrapuová upozorňuje aj na ďalšie riziká. Potenciálne problémy v dodávateľskom reťazci výstavby by mohli spomaliť dokončenie projektov aj po tom, čo za ne kupujúci zaplatili. Analytici sa navyše obávajú toho, že dodávatelia nebudú mať dostatočné kapacity, pokiaľ ide o vykonávanie objednaných prác. Dodávatelia sa v súčasnosti zaoberajú viacerými projektami naraz, pričom mnohí práve vinou niekoľkoročného poklesu trhu zmenšili svoje kapacity.
Zahraniční investori, ktorí nemajú bankové účty v Spojených arabských emirátoch, radi nakupujú ešte nepostavené nehnuteľnosti. Hotovosť zvyknú prevádzať priamo na účty spravované developermi alebo za nákup platia kryptomenami.
Mohamed Alabbar, zakladateľ developerskej spoločnosti Emaar Properties, ktorá postavila najvyšší mrakodrap na svete, hovorí, že sa aj napriek terajšiemu rozmachu netreba zabúdať na lekcie z minulosti.
„Veľkým rizikom je, že realitný biznis prechádza cyklami – vzostupmi a pádmi,“ povedal Alabbar. Developerom odporúča udržiavať si nízky dlh a držať dostatok hotovosti, aby aj keď trh spomalí, dokázali projekty dokončiť.
Druhý domov či zárobok
Pred nástupom globálnej finančnej krízy kupujúci často platili za nehnuteľnosti 10 percent z ich hodnoty ešte predtým, než začala ich výstavba. Príslušné zmluvy ďalej predávali, čím umelo zvyšovali ich hodnotu. Keďže vláda v Dubaji zaviedla sériu reforiem, kupujúci sú dnes ochotnejší prevziať na seba riziko v podobe vyšších zálohových platieb.
Realitné spoločnosti musia za pozemok zaplatiť plnú cenu a až potom ho môžu ešte pred začiatkom výstavby ďalej predať. Peniaze od kupujúcich sú uložené na vládnych viazaných účtoch. Tieto prostriedky pokrývajú nevyhnutné stavebné náklady. To znamená, že developeri sa nemôžu len tak „vypariťׅ“ aj s peniazmi kupujúcich tak, ako tomu bolo počas finančnej krízy.
Svoje peniaze do miestneho realitného trhu nalievajú aj miestni obyvatelia či expati, ktorých trápia vysoké nájmy. Niektorí zahraniční investori sa totiž v Dubaji snažia nájsť druhý domov alebo nehnuteľnosti skupujú s cieľom zarobiť na prenájme. Makléri priznali, že mnohí z ich klientov sú dostatočne bohatí na to, aby za kúpu nehnuteľnosti zaplatili v hotovosti. Vďaka tomu sa dokážu vyhnúť hypotékam a obísť banky.
Ďalšie dôležité správy
