Poznáme už tohtoročného laureáta francúzskej architektonickej ceny Grand Prix AFEX. Za projekt pomenovaný Cidade das Artes (Mesto umení) v brazílskom Rio de Janeiro ju odovzdajú architektovi Christianovi de Portzamparcovi (pozrite si video).
Od návrhu k minuloročnému dokončeniu ubehlo až jedenásť rokov, nadmerne dlho napriek kolosálnym dimenziám s plošinami 90 x 200 m a komplikovanou konštrukciou. Realizáciu odďaľovali nepredvídané prestávky.
Najprv mestskú pokladnicu vyčerpali na nákladné XV Panamerické hry, potom po voľbách parlamentná komisia skúmala oprávnenosť zvýšených výdavkov na výstavbu Cidade , ktoré odobrila, a nakoniec nový primátor rozšíril dramaturgiu a z pôvodného Mesta hudby sa stalo Mesto umenia. To všetko niečo stálo. Konečné náklady 215 miliónov eur narástli oproti prvému odhadu sedemnásobne.
De Portzamparca ako nositeľa Pritzkerovej ceny, a najmä ako svetovú autority v projektovaní hudobných siení (napríklad Cité de La Musique v Paríži, 1995; Filharmónia Luxemburg, 2005), poverili vykonať projekt priamym zadaním.
Cidade das Artes (01) Zdroj: Atelier Christian De Portzamparc © Nelson Kon
Francúz je tiež známy mimoriadnym vzťahom k Brazílii, jeho manželka sa dokonca narodila v Riu. V jednom z rozhovorov sa priznal, že neraz rojčil o sebe ako brazílskom architektovi. Cidade, jeho prvé brazílske dielo, nadväzuje na tamojšiu modernu. Napríklad sochársky modelované tvary troch vstupných rámp pripomenú diela Oscara Niemeyera.
Magistrát sa rozhodol neumiestiť stavbu v blízkosti historického Teatro Municipal, ale až tridsať kilometrov od centra v štvrti Barra da Tijuca vo Východnej zóne. Možno už vtedy, päť, šesť rokov pred oficiálnou kandidatúrou na Letné olympijské hry 2016, očakávali, že raz vojde do povedomia ako dejisko hier.
Urbanistický návrh štvrte pri najväčšej pláži Ria na rovinke, stisnutej vrchmi navrhol v roku 1969 projektant Brasílie (1957), jeden z de Portzamparcových modernistických vzorov, Lúcio Costa.
Cidade das Artes (02) Zdroj: Atelier Christian De Portzamparc © Nelson Kon
Tvary Cidade ovplyvnila štvrť nepoznačená predolympijským boomom, v ktorom sa podľa denníka O Globo počet obyvateľov strojnásobí na takmer milión. Francúza inšpirovala Costova kresba (pozrite si video).
Budova stojí v jadre štvrte, obklopená mimoúrovňovou križovatkou Trevo das Palmeiras, kde sa pretínajú Ayrton Senna Avenue a Avenida America (pozrite si video). Na priečeliach sa uplatňujú dokonca uličné čiary pri avenide – strešná a spodná plošina zodpovedajú hlavným uliciam, ich spojnice v tvare písmen V spoznávame vo výplni otvorených častí na východnej a západnej strane.
S protiľahlými vrchmi komunikujú zas štyri rytmicky usporiadané výrezy na strane obrátenej k oceánu. Prienik reflexných bazénov parku do budovy je takisto komunikáciou s okolím, ráz Barry da Tijuca ovplyvňujú lagúny. V pohľadoch zvonka i znútra sa spájajú modelované a prírodné tvary ako tvary kompatibilné.
Cidade das Artes (03) Zdroj: Atelier Christian De Portzamparc © Nelson Kon
Koncepcia mesta v meste zaisťuje, aby si budova zachovala monumentalitu aj vo vzdialenej perspektíve. De Portzamparc ju zdvihol desať metrov nad úroveň parku. Na podnoži, takzvanej Veľkej verande, ktorá je voľne prístupná, stojí päť rôzne tvarovaných, zvukovo dokonale izolovaných blokov z oblých segmentov. Rozľahlé priestranstvá medzi blokmi (takzvané zámotky) neblokujú výhľad ani naprieč verandou.
V najväčšom bloku je Veľká sála (2 728 m2) s unikátnym zariadením na jej konfiguráciu. Štyrmi pohyblivými „vežami“ sa podľa požiadavky investora dá meniť operná sieň na koncertnú, a tým aj počet sedadiel, ktorých je maximálne 1 800. K vymoženostiam sály patrí aj výsuvné orchestrisko a posuvný strop nad javiskom.
V druhom bloku je menšia sieň pre 800 osôb a hudobná pre päťsto, tretí blok okrem sídla Brazílskeho symfonického orchestra zaberajú miestnosti na skúšky, v ostatných blokoch sú reštaurácie, predajne, tri kiná (najväčšie pre 300 divákov) a výstavné siene. Celkovo tu je 21 viacúčelových priestorov – a tiež reštaurácie, kaviarne a knižnica.
Svetová architektúra prináša každý piatok architektonický skvost. Pozrite si všetky.
Autor je spolupracovník TRENDreality.sk.
