Ak sa v slovenských mestách nič nezmení, naše deti budú podľa neho z nich utekať. Ako inšpiráciu ponúka Viedeň, Paríž, Londýn, Tel Aviv, New York. To by však komunálni politici museli rozmýšľať ďalej ako za horizont svojho volebného obdobia, myslí si architekt a urbanista Branislav Kaliský, ktorého ateliér A1 ReSpect je podpísaný okrem iného aj pod bratislavskou Euroveou na dunajskej promenáde.
Ako funguje ideálne mesto?
Pokrýva všetky duševné aj fyzické potreby svojich obyvateľov. Urbanizmus zároveň vychádza z myšlienky, že človek žijúci v meste minimalizuje vynútené presuny a jeho život je rozdelený do prirodzených segmentov. Práca, voľný čas, rodina. Slovenské mestá z toho zabezpečujú len prácu. Ľudia v nich nežijú preto, že to chcú, ale preto, že nemajú na výber.
Prečo?
Urbanizmus je u nás úplne zaznávaný. Územný plán je nezrozumiteľný kus papiera. Nerobia sa žiadne vízie ani plány rozvoja miest na 15, 50 či 100 rokov. Problém je aj vo výchove a vzdelávaní architektov. Urbanizmus u nás prakticky nejestvuje, zabudli sme už aj na zvyšky toho dobrého, čo v tejto oblasti fungovalo za totalitného režimu.
Čo bolo dobré za komunizmu?
Vyznie to trochu smiešne, ale - používanie kružidla. V okruhu 300 metrov od každého bytu bola občianska vybavenosť. Potraviny, kultúra, park, detské ihrisko, škôlka, škola. Dnes to neplatí. Nerobia sa demografické štúdie, mestské časti poriadne nevedia, koľko majú starých a mladých ľudí. A tak obyvatelia Dúbravky vozia deti do Trnávky do škôlky, lebo u nich už nie je voľné miesto.
Je to chyba nových projektov, že nemajú dostatočnú vybavenosť pre plnohodnotný život?
Áno. Aj predmestia, luxusné či menej luxusné, sú len satelity, kde nie je nič. Keď chýbajú napríklad bezpečné detské ihriská, rodičia ich deťom suplujú v záhradách. No to zasahuje a mení ich spôsob života, deti sa stávajú izolované.
Čo hrozí, keď sa na rodinu a voľný čas zabúda?
Ľudí vložíme do šablóny a oni sa z nej už nedostanú, nebudú mať inú možnosť, ako žiť. A ak sa aj dostanú, bude ich to stáť veľa úsilia a času.
Ako sa to dá zmeniť?
Našťastie to mení trh. Klienti si už nekupujú len byt, ale aj to, čo je naokolo. Developeri tak musia venovať väčšiu pozornosť verejnému priestranstvu. A nemusí to byť na úkor marží. Keď je projekt na dobrom mieste s dobrou vybavenosťou, ceny sú vyššie.
Čo komunálni politici?
Na nich treba tlačiť najviac. Viac právomocí a viac zodpovednosti. Mali by viac používať zdravý sedliacky rozum. Bolo by napríklad dobré, keby mohli dávať výnimky z územného plánu, ale na druhej strane za ne byť aj zodpovední. V súčasnosti je to tak, že ak sú podľa regulácie ploty kamenné a vysoké meter dvadsať, nič iné tam byť nemôže. No celá štvrť je potom veľmi smutná a monotónna. Rakúsko síce nie je môj vzor, ale tam výnimky fungujú. Keď príde niekto vo Wolfstahle a povie, že on chce radšej vertikálnu záhradu, starosta to môže povoliť.
Akú majú komunálni politici motiváciu rozmýšľať v horizonte viac ako ich funkčné obdobie?
Inú ako robiť dobro nie.
Primátori sa však sťažujú, že ľudia si nič nevážia. Čím viac mesto investujú do poriadku a upratovania, tým je väčší neporiadok v uliciach.
Nedivím sa, že ľudia hodia odpadok na zem, ak nemajú smetiak. My sme v nákupnom centre Eurovea pridávali na promenáde smetiaky štyrikrát. Ľudia v princípe nie sú zlí, len musia mať možnosť byť dobrí. Život musí byť pohodlný. Byť slušný človek je u nás dnes veľmi nákladné. A to je zle. Preto ľudia parkujú kade-tade, lebo garáže stoja tri eurá na hodinu. Obyvatelia miest nemajú možnosť jednoducho a príjemne žiť. Treba sa prestať pozerať na človeka len ako na stroj, ktorý vyrába peniaze, ale aj ako na ľudskú bytosť.
Taký prístup stojí peniaze a tie mestá nemajú.
Napríklad náhradná výsadba nestojí nič, tú musí zafinancovať developer. Mesto akurát zaplatí dajme tomu desaťtisíc eur za projekt mestského parku. No to by museli byť mestskí úradníci viac ako len tí, ktorí sa rozhodujú podľa tabuliek. Inak by sa nestalo, že na náhradnú výsadbu namiesto vyrúbanej zelene určia lokalitu, o ktorej je už teraz známe, že sa na nej chystá ďalšia výstavba.
Majú sa ešte mestá, najmä v Európe, kam rozširovať?
Majú. Mesto by nemalo prírodu a zeleň vytláčať, malo by byť do nej zakomponované a stať sa jej súčasťou. Výborne to vedia napríklad Škandinávci. A zase sme pri nedocenenom urbanizme, analýze a príprave. U nás sa nerobia žiadne rozbory daných lokalít, chýbajú podklady na takéto projekty. Máme pritom akadémiu vied, demografov, sociológov, futurológov či psychológov. A najmä komunál a štát.
Platí táto kritika paušálne pre všetky slovenské mestá?
Na niektoré menšie mestá nie, ale aj tie si berú ako inšpiráciu veľké mestá a nevidia z toho plynúce nevýhody.
Ako je na tom Bratislava?
Nie je ešte tak zničená, aby sa nedala zachrániť. No nikto zatiaľ nepovedal, aká má byť, keď bude raz veľká. Či bude mesto voľného času a kultúry ako Praha, alebo obchodným centrom, či chce byť cieľom turistov, atď. Proste aká má byť jej prevládajúca funkcia. Potom stačí už len vymyslieť systém ako to dosiahnuť.
Napríklad?
Trebárs Izrael sa rozhodol, že treba zrekonštruovať historické objekty pre posilnenie turizmu v krajine. Štát na to nemal zdroje a tak prijali zákon, že majitelia a developeri za zrekonštruovanú pamiatku nemusia platiť daň z nehnuteľnosti a majú čiastočné úľavy na daniach z príjmu súvisiaceho s touto nehnuteľnosťou. To je pozitívna motivácia.
Čo keby čerpala z veľkej výhody, o ktorej sa veľa hovorí, no ešte ju nikto nevyužil – blízkosť Viedne?
Bratislava bola za čias Rakúska - Uhorska ako voľnočasová alternatíva Viedne. Bol tu pokoj, ktorý Viedenčania nepoznali. Prečo sa k tomu nevrátiť? Využime to, čo Viedeň nemá. Orientujme sa na relax, zeleň, kultúru, obchody. A bohatí Viedenčania, čo zďaleka nie sú len Rakúšania, si budú kupovať víkendové domy v Bratislave. No my skôr ideme opačne.
Čo tým myslíte?
Chýba tu mestský život a intelektuálne vyžitie ako divadlá, knižnice, čitárne, koncerty, parky. Nebyť Kultúrneho leta, tak by v Bratislave nebolo v lete vôbec nič čo sa týka kultúry. Celkovo absentuje priestor pre relax a šport. Máme jeden Sad Janka Kráľa v neudržiavanom stave, Horský park, Železnú studničku a to je všetko. Nie sú ani poprepájané, aby sa dalo plynulo prejsť z jedného do druhého. Pritom stromov má Bratislava na počet obyvateľov dosť, len sú rozhádzané. Čo bránilo, aby sa z náhradnej výsadby, ktorú musia robiť developeri, urobil jeden pekný nový park, prípadne celkový koncept rozvoja zelene v meste?
Ako sa dá Bratislava zachrániť?
Najprv treba zadefinovať, čím chce Bratislava byť. Doslova si povedať, či má byť ženského alebo mužského rodu, pre koho má byť, ako má vyzerať. Z toho vyplynie všetko ostatné. Zoberme si potom mapu s mierkou 1: 10 000 a povedzme, čo znamenajú mestské časti. V Bratislave máme päť jazier. To je úžasná vec, iné mestá si ich stavajú umelo. Ale my ich nevyužívame.
Čo s Petržalkou?
Zvláštny jav. Raz je na tom zle, potom sa v nej postaví niečo nové, prídu noví ľudia a s nimi aj slušnejšie pomery. Akých ľudí privedieš, také je mesto alebo štvrť. Je to ako s kockou cukru – keď ju dám na chodník, prídu mravce. Musíme vyrábať takéto kocky cukru. Ľuďom treba dať motiváciu, aby žili správne a umožniť im to.
Pracovali ste ako architekt na projekte Eurovea. Čo dal Bratislave?
Keď sme robili promenádu, konečne som mal dobrý pocit, že robíme niečo, čo bude pre ľudí zadarmo. Že tam môžu prežiť aj poldeň bez toho, aby minuli viac ako trebárs päť euro. Takýchto možností v Bratislave veľa nenájdete. Všetko stojí peniaze.
Napríklad parkovanie.
Presne tak. Keď mám inú možnosť, nech parkovanie stojí aj 10 eur na hodinu. Ale centrum a pešia zóna mesta sú paralyzované, lebo sa tam človek nemá ako dostať a na parkovanie minie viac ako v centre na kávu. Chybu robia aj mestské časti, keď dávajú papuče na motorky či mopedy. Každé normálne mesto podporuje motocykle, pretože zaťažujú životné prostredie aj komunikácie menej než automobily.
Čo má byť výsledkom redevelopmentu európskych miest a ich centier, ako napríklad projekt firmy Lordship na bratislavskom Kamennom námestí?
Skvalitnenie života. Čokoľvek novšie by malo byť lepšie ako staršie. Problém je, že u nás sa projekty riešia do 300 metrov od hraníc pozemku. Nepozerá sa na širšie vzťahy, nepoužíva sa mierka 1:10 000, pritom to je alfa a omega dobre fungujúceho mesta. Keď sa robí projekt v centre Bratislavy, mala byť spracovaná podrobná štúdia Štúrovej aj Dunajskej. Bolo by pekné, keby vznikol štvorec Centrum, Eurovea, Riverpark, a Tesco. No toto nemá robiť developer, ale mesto.
Na väčšie projekty zvyknú mestá v zahraničí robiť medzinárodné súťaže. Prečo sa na Slovensku nerobia?
Ak sa robia, veľa záujemcov sa nehlási. Nemajú totiž záruky, že na projekte budú naozaj robiť a či bude projekt pokračovať. Problém je aj to, že u nás nevedia vypísať a pripraviť súťaže. Mesto ako investor by mal vedieť, čo presne chce. Ale ono robí súťaže preto, aby videlo nápady a niektorý si vyberie. A do takej súťaže sa nikto z profesionálov neprihlási. Mal som na stole veľa súťažných podmienok, ale nebolo z nich jasné, čo vlastne tie mestské časti chcú. Urbanizmus nie je džez, to nemôže byť voľná tvorba developerov.
Jedna z vízií sveta o niekoľko desiatok rokov hovorí o megamestách, ktoré budú všetko riadiť. Bolo by to však veľmi náročné na infraštruktúru, vybavenosť, celkovo na priestor. Je teda taká idea vôbec reálna?
V mestách je zatiaľ veľa zbytočného pohybu, ktorý sa dá odbúrať. Ľudia sa presúvajú, lebo musia, nie preto, lebo chcú. Keď vynútené presuny zmiznú, megamestá sú reálne.
Ako to urobiť?
Napríklad v Chicagu vybudovali 300 mestských fariem, aby nemuseli dovážať potraviny do mesta a odbúrali tak nákladnú dopravu. Robia si zóny, aby ľudia prišli pešo, bez auta, do práce, na nákupy, za relaxom. Možno to krátkodobo zníži návštevnosť veľkých nákupných centier a tie prídu o tržby, ale dlhodobo to pritiahne do mesta viac ľudí a tie tržby opäť vyskočia. Neviem o tom, že by takto niekto uvažoval v Bratislave.
Trendom vo svete sú ekomestá a zelené mestá. Môžeme mať také niečo aj na Slovensku?
Tam to speje, nemáme inú šancu.
Neochromí to dopravu?
V Paríži nabehli na elektromobily, ktoré sa dajú požičať, stačí na to kreditka. Podobne postupujú vo Švajčiarsku. V New Yorku nemajú ľudia dôvod vlastniť auto, pretože tam výborne fungujú mestské taxíky, ktoré vyjdú lacnejšie ako vlastné auto. V Bratislave to neplatí. Už dávno tu mala byť mestská taxislužba za režijné náklady. Inšpirujme sa Viedňou - taxíky tam majú väčšie právomoci ako osobné autá, môžu ísť po električkových tratiach aj po autobusových pásoch, dá sa s nimi dostať do mesta rýchlejšie. Prečo by som teda išiel autom, keď to je komplikovanejšie a drahšie?
Mestám sa však nedá uprieť aspoň snaha stavať cyklotrasy.
Áno, ale aké? Zoberte si cyklotrasu na Trenčianskej alebo Košickej v Bratislave. Keď pošlem dieťa v Bratislave na bicykli k babke, tak mu reálne hrozí, že ho prejde auto. Pre mňa je v tomto vzorom Tel Aviv. Nikdy tam nie je cyklotrasa pri ceste.
Takže chyba je v nedostatočnej bezpečnosti?
Nielen. Patricijovia v Starom Ríme mali kvôli zdraviu pri svojom dome záhradu a prechádzali sa v nej jeden až dva kilometre denne. Vždy po 300 metroch mali niečo, aby bola prechádza zábavná a príjemná – lavičku, fontánku, hudobný pavilónik. My robíme v mestách cyklotrasy, ale od Ružinova po Kramáre nie je jedna verejná toaleta. To nie je zábavné ani príjemné.
Na Slovensku sa ešte nevyprofilovali mestské štvrte na lukratívne a menej honosné, v jednom dome bývajú poštár aj vysokoškolský profesor. Bude sa to meniť?
Už sa to postupne mení a začína platiť logika, že s výberom bytu si vyberám aj to, čo mi ponúka okolie a akých budem mať susedov. To tu doteraz nebolo, pretože projekty sa nezaoberali infraštruktúrou. Ak bude v bytovom dome pri lese s infraštruktúrou voľného času stáť meter štvorcový 2 500 eur, jasne sa to vyselektuje. No ani to ešte nemusí nič znamenať, pretože pôvod peňazí je u nás rôzny. Treba dve generácie, aby sa to vyčistilo.
Ak sa nič nezmení na tom, ako mestá na Slovensku fungujú doteraz, ako v nich budú žiť naše deti či vnuci?
Som presvedčený, že tí, čo si to budú môcť dovoliť, v mestách bývať nebudú. Vlastniť nehnuteľnosť v meste stratí na význame, porastie nájomný trh. Ľudia budú bývať v satelitoch, rozvinú sa kondomíniá, lebo každý bude chcieť mať aspoň niečo pekné pri dome. Bude sa viac cestovať, hlavne za prácou do mesta. Doprava sa zhorší, infraštruktúra nebude postačovať. Hovoríme vlastne o zmene miest na getá a ich postupné znehodnocovanie a rozpad.
Ak by ste mali postaviť mesto na zelenej lúke, čo by ste urobili?
Zadefinoval by som, aké to má byť mesto, čomu má slúžiť. Z toho vzíde, čo bude jeho srdcom, a teda na námestí v strede, aby to bolo pre všetkých čo najbližšie. Podobne sme robili jedno mestečko pre 60-tisíc obyvateľov v Kamerune.
Používali ste pri tom kružidlo?
Áno. Rád používam kružidlo.
Foto - Miro Nôta
Autorka je spolupracovníčka TRENDU.
