Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických v Londýne nedávno zverejnilo projekt svojej novej budovy, ktorá sa začne stavať v roku 2013. Otvorenie plánujú o štyri roky neskôr.
Najväčšie veľvyslanectvo USA v západnej Európe sa presťahuje z okolia Hyde Parku k južnému brehu Temže do postpriemyselnej štvrte Nine Elms. Presťahovanie na nové miesto vyvolala potreba postaviť areál, zodpovedajúci požiadavkám na bezpečnosť.
Dôvodom je aj to, že vlastníkom pozemku na ktorom stojí terajšie sídlo, nie sú Spojené štáty americké ale vojvoda z Westminsteru. Vyberalo sa vraj z okolo päťdesiatich lokalít a takmer dvojhektárový pozemok odkúpili od firmy Ballymore. Náklady na výstavbu údajne plne pokryje výnos z predaja terajšej budovy developerskej firme Qatari Diar, ktorá ju chce prestavať na hotel.
Vzhľadom na špeciálnu dôležitosť vzťahov USA zo Spojeným kráľovstvom vypísali na budovu verejnú súťaž. Stalo sa to len štyri razy v histórii – predtým práve na terajšie londýnske sídlo a na veľvyslanectvá v Pekingu a Berlíne.
Jury, v ktorej bol aj slávny Richard Rogers dala prednosť firme z Philadelphie známej projektmi vysokoškolských areálov pre univerzity z prestížnej skupiny Ivy League (Yale a Corrnell) pred hviezdami prvej veľkosti –Thomom Maynem (Morphosis), Richardom Meierom a firmou Pei Cobb Freed.
Architekti z filadelfskej firmy KieranTimberlake si navzdory potrebe naprojektovať čo najbezpečnejšiu budovu predsavzali neodvracať ju od mesta. Bezpečnostné prvky vrátane v svetových metropolách nepopulárnej tridsaťmetrovej ochrannej zóny realizovali v parteri parkovými prvkami, terénnymi vlnami a polkruhovou vodnou nádržou, ktorú britskí novinári nazvali vodná priekopa.
V budove je jedným z takýchto prvkov priehľadný plášť z vysoko odolného materiálu ETFE (etylén tetrafluóretylén), ktorý je známy zo športovísk ako olympijské Národné centrum vodných športov v Pekingu (PTW Architects, 2008) alebo štadión Allianz Arena v Mníchove (Herzog & de Meuron, 2005). Používa sa však aj v akvaparkoch, dopravných stavbách a podobne.
P
omerne konzervatívna schéma kocky stojacej na pilieroch sa stretla s výhradami kritiky. Nie je taká zničujúca, ako v prípade berlínskej ambasády pri Brandenburskej bráne, otvorenej pred takmer dvoma rokmi.
Zdá sa, že je dokonca miernejšia ako k terajšej budove od Eera Saarinena otvorenej v roku 1960, ktorej dosiaľ vyčítajú, že nezapadá medzi stavby v klasicistickom georgiánskom a neogeorgiánskom slohu. Napriek tomu ju minulý rok vyhlásili za pamiatku.
Zhovievavosť k novej ambasáde je azda sčasti zásluha ekologického programu. Architekti si vytýčili za cieľ vyrobiť v budove viac energie ako spotrebuje, čo je spoločne s vlastným zdrojom vody v podstate napokon taktiež významná súčasť bezpečnosti budovy.
Zdrojom energie budú fotovoltaické bunky v polymérovom fasádovom plášti a solárne panely na streche. Na zeleň v okolí nadväzujú zimné záhrady a sky garden, dvojpodlažná záhrada veľvyslanca vo výreze na nároží 10. a 11. poschodia.
Bude to najdrahšie veľvyslanectvo, aké kedy USA postavili. Údaje v britských médiách na túto tému sa líšia. Podľa zdrojov denníka The Times bude stáť takmer 740 mil. eur, čiže takmer o polovicu viac ako bagdadská ambasáda. V porovnaní s tretím najväčším projektom State Departementu, ktorým bolo veľvyslanectvo v Pekingu je to viac ako raz toľko.
T
ri obrovské investície v tomto desaťročí sú dôsledkom útokov na americké veľvyslanectvá v Bejrúte (1983), Nairobi, Daar es Salaame (1998), v Saná (2008). Prirodzene sú aj dôsledkom útokov z 11. septembra 2001, ktorými sa skončila éra klasickej otvorenej budovy a prvoradá začala byť bezpečnosť diplomatickej misie.
Vizualizácie - KieranTimberlake/Studio amd
Autor je spolupracovník TRENDreality.sk.
Portál TRENDreality.sk prináša každý piatok architektonický skvost v rámci seriálu Svetová architektúra. Pozrite si všetky diely.
