Slovensko ešte len čaká skutočný rozmach turizmu. Do krajiny sa pohrnú ročne milióny návštevníkov z okolitých krajín, ktoré celé dni neopustia areály zábavných stredísk, v ktorých sa bude stále niečo diať. Kolotoče, zvieratá, zámky, zjazdovky, bazény, hudba, tanec, zábava.
V turistickom biznise sa dosiaľ ako zásah do čierneho ukázali akvaparky. Spojenie letnej turistiky či zimnej lyžovačky vo Vysokých a Nízkych Tatrách s možnosťou celoročného kúpania v teplej vode oslovuje a priťahuje návštevníkov „malej veľkej krajiny“. Najnavštevovanejší akvapark v Poprade vlani využilo vyše milióna návštevníkov, ďalšie reportujú návštevnosť v stovkách tisíc ľudí.
To má byť len začiatok. Príchod ohlásili developeri zábavných parkov a celoročných komplexných rezortov s plánmi finančne porovnateľnými s väčšími priemyselnými investíciami. A presne v duchu veľkolepých zábavných parkov aj ich ambície sú spektakulárne. O potenciáli trhu zhodnotiť investované stovky miliónov eur sú do jedného presvedčení. Dostatočnou garanciou im má byť rastúca ekonomická úroveň Slovenska a chýbajúca ponuka podobných rezortov v okolitých krajinách. A tak už o pár rokov má do slovenského turistického arzenálu pribudnúť Spišský raj, treťohorný kúpeľno-vzdelávací park či historicko-náučný rezort. Na konkrétnejšie informácie sú ambiciózni kolotočiari skúpi, i keď cestovný ruch má stáť predovšetkým na marketingu.
Za lyžovačkou na Spiš
Medzi neuveriteľne ambicióznych ohlásených developerov patrí napríklad Dorchester Group of Companies (DGC). Spišský raj, ktorý chce vybudovať neďaleko Spišskej Novej Vsi, si trúfa pritiahnuť 26-tisíc ľudí denne. Dnešné akvaparky hostia v najlepších dňoch okolo päť- až šesťtisíc návštevníkov, lyžiarske strediská do osemtisíc. „Ak ponúknete kvalitné služby za primeranú cenu, dokážete prilákať ľudí z okolitých krajín, a to aj na týždňové pobyty,“ tvrdí partner DGC Gary Silver.
Práve regióny dostupné autom do troch až štyroch hodín by mali zaplniť celoročný rezort za 400 miliónov eur, v ktorom nemá chýbať ani 50 kilometrov lyžiarskych tratí. Na porovnanie, najväčšie súčasné slovenské lyžiarske stredisko Jasná ich má niečo vyše 30 kilometrov, a to treba zrátať kilometre na obidvoch stranách Chopku.
Že lyžiarske podmienky v lokalite Spišskej Novej Vsi nedosahujú úroveň tatranských centier, si podľa G. Silvera uvedomujú. No v relatívne nízkej nadmorskej výške lokality pohybujúcej sa od 600 do 1 200 metrov nad morom problém nevidí. Budeme umelo zasnežovať, tvrdí. Lenže Stanislav Klaučo, generálny riaditeľ sekcie ochrany prírody a krajiny na ministerstve životného prostredia, vidí zasnežovanie takej veľkej plochy ako dosť veľký problém. Je podľa neho otázne, či sú v tejto oblasti vodné zdroje, ktoré budú na zasnežovanie stačiť. Nehovoriac o tom, že počas posledných dvoch teplých zím nižšie položeným strediskám ani umelé zasnežovanie nepomohlo.
Na vtáky sme krátki
Kompenzovať tento hendikep má komplexnejšia ponuka služieb. Projekt počíta s obligátnym akvaparkom, okrem toho tam majú byť kiná a ďalšie aktivity využiteľné cez leto. „Ak si vezmete Jasnú, majú síce dobré lyžovanie, ale ďalšie aktivity a služby priamo v nej chýbajú,“ vysvetľuje G. Silver, kde vidia konkurenčnú výhodu vlastného zámeru.
Kedy presne sa začne výstavba prvej fázy projektu či kto by mal byť investor, nechce v súčasnosti komentovať. Tvrdí, že na jeseň poskytnú bližšie informácie. No pozemky, približne 550 hektárov, majú nachystané. Zahraničnému developerovi ich majú sčasti prenajať a sčasti predať tamojšie mestské lesy. „Sú uzavreté zmluvy o budúcej zmluve. Myslím, že ucelenosť pozemkov je jeden z hlavných dôvodov, prečo sem Dorchester chce prísť,“ dodáva primátor Spišskej Novej Vsi Ján Volný.
G. Silver nemá obavy ani z potenciálnej konkurencie na východnom Slovensku, 119009>zábavného parku Vtáčie údolie. Projekt spoločnosti Darc Leisure za približne 130 miliónov eur v blízkosti Humenného, za ktorým stoja holandskí developeri, naopak víta. „Čím bude vyššia ponuka služieb v okolí, tým viac to bude turistov lákať do regiónu,“ tvrdí.
Humenský rezort má mať tiež celoročný charakter. Kedy presne sa začne s jeho výstavbou a čo presne by v parku malo byť, sa TREND nedozvedel. Ani po týždni sa mu nepodarilo spojiť so zástupcami holandských vlastníkov Darc Leisure a ani s ich projektovým manažérom na Slovensku. Podľa doterajších informácií mali s výstavbou začať tento rok. Termín sa nakoniec presunul na rok 2009. Jeden z dôvodov, ktorý sa objavil v médiách, je ten, že na území plánovaného Vtáčieho údolia sa – ironicky – nachádza vtáčia prírodná rezervácia.
Bez pomoci?
Jasnejšie termíny spustenia má rezort v réžii slovenského developera. Začiatkom budúceho roka chce 109258>zábavný park v Bojniciach začať stavať skupina podnikateľa Jána Badžgoňa. „Máme územné rozhodnutie, začíname pripravovať podklady pre stavebné povolenie,“ opisuje najbližšie plány riaditeľ eseročky Kastor Martin Mašek.
Bojnice si podľa neho zvolili pre ich existujúci status turistickej destinácie. K tamojšiemu zámku, zoo a kúpeľom pribudne do roku 2011 na 31 hektároch tematický, aj na regionálnu históriu ladený park. „Chceme rozšíriť ponuku v Bojniciach tak, aby tam ľudia chodili i na týždňové pobyty,“ dodáva M. Mašek. Súčasných približne štyristotisíc návštevníkov Bojníc by sa malo po dokončení parku rozšíriť na 1,5 milióna ročne.
Na splnenie týchto ambícií vlastné peniaze nestačia. A aktuálna je otázka pomoci zo strany štátu. Určite, ak vytvoríme dvetisíc pracovných miest, počítame s istou pomocou, pripúšťa M. Mašek. Či ich predstavy smerujú k snahe získať príspevok zo štrukturálnych fondov alebo k inej forme, nechce v súčasnej fáze projektu komentovať.
Rezort hospodárstva zatiaľ žiadosti ani rokovania so žiadnymi zástupcami avizovaných parkov nevedie. Podľa šéfa sekcie cestovného ruchu Gabriela Kuliffaya idú zatiaľ rokovania medializovaných parkov mimo ministerstva. „Investor Spišského raja u nás riešil akurát otázku, či sa bude pri jeho lokalite otvárať ťažba uránu, ktorá by jeho investíciu znehodnotila,“ dodáva.
V súčasnosti podľa neho peniaze na štátnu pomoc rezort hospodárstva nemá. Priestor je v štrukturálnych fondoch, čo je novinka. „Malí a strední podnikatelia komplexné strediská cestovného ruchu nedokážu postaviť,“ reaguje na otázku, prečo majú na rozdiel od rokov 2004 až 2006 možnosť žiadať granty aj veľkí hráči. Rozvinuté rezorty môžu cez prílev návštevníkov sekundárne aktivizovať malých podnikateľov a poskytovateľov služieb.
Možné problémy
Obavy z nedostatku kvalitných pracovných síl, ktoré sú kľúč k úspechu v cestovnom ruchu, developeri nemajú. Napriek tomu, že práve kvalita služieb, ktorá od nich priamo závisí, je dlhodobo vec, na ktorú sa návštevníci Slovenska často sťažujú. Spišský raj pritom bude potrebovať približne päťtisíc pracovníkov, Bojnický park zhruba tisíc stálych a tisíc sezónnych zamestnancov, ďalšiu tisícku má zamestnať Vtáčie údolie v Humennom. S päťstovkou počíta projekt Aqua Tethys – kúpeľno-liečebný park s tematikou treťohorného oceánu pri dedinke Bardoňovo v Levickom okrese. Ten bude potrebovať kvalifikovaný personál pre luxusný golfový areál, päťhviezdičkový hotel či kúpeľnú časť.
Hoci turizmus môže poskytnúť pracovné príležitosti ľuďom s nižším vzdelaním, je to zároveň sektor, ktorý kladie vysoké nároky na kvalitnú pracovnú silu. Navyše, nedostatok pracovných síl v turizme pociťuje celá Európa a slovenských kuchárov, čašníkov či prevádzkarov dokáže ľahko preplatiť. „Nie všetky pracovné pozície prichádzajú do styku so zákazníkmi. Samozrejme, tých, ktorí prídu, budete musieť patrične zaplatiť,“ pripúšťa Miroslav Žitňanský, šéf spoločnosti Magma Zafír stojacej za projektom Aqua Tethys.
Potenciál získať zamestnancov je podľa neho i medzi ľuďmi, ktorí odišli pracovať do zahraničia. „Isteže, budeme ich musieť zaplatiť. No ak chceme prilákať zahraničných turistov na týždňové pobyty, musia tomu zodpovedať služby,“ upozorňuje.
Investori v utajení
O tom, kto v konečnom dôsledku investuje stovky miliónov eur do pripravovaných parkov, sa spoločnosti príliš baviť nechcú. „Rokujeme so zahraničným kapitálom. Ale nevylučujeme ani vstup medzinárodných operátorov parkov či napríklad hotelových sietí,“ reaguje M. Žitňanský na otázku, kto má byť spoluinvestor dvestomiliónového parku Aqua Tethys. Park bude podľa neho hotový do piatich rokov.
Dôvod objavenia sa viacerých projektov zábavných centier vidí M. Mašek vo vývoji na trhu. Logistické parky a byty mali vyššiu a rýchlejšiu návratnosť. Teraz, keď tento boom postupne klesá, sa začína kapitál presúvať aj do takýchto projektov, vysvetľuje. Kde sa pohybuje návratnosť nimi pripravovaného parku v Bojniciach nechce spresňovať. „Návratnosti štyri až sedem rokov, ako uvádzajú niektoré projekty, sú skôr nereálne, naša je primeraná,“ dodáva. So štvorročnou návratnosťou počítal v pôvodnom projekte Spišský raj, sedem rokov považujú za adekvátnu návratnosť v Bardoňove.
Foto - Maňo Štrauch, Ľuboš Mistrík
