Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pripravuje zmeny v stavebnom zákone. Prinášame prvú časť odpovedí odborníkov na otázku: Aké sú z vašich skúseností z praxe najväčšie problémy súčasného stavebného zákona a ako by sa mali vyriešiť v pripravovanej novele?

Ako zmeniť stavebný zákon

Vladimír Benko, predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov

Po vstupe do Európskej únie Slovensko neprispôsobilo zákony v stavebníctve zmeneným podmienkam. Prebralo len voľnú tvorbu cien na voľnom trhu Európy, ktorý reguluje len dopyt a ponuku s jediným kritériom – najnižšou cenou a zrušilo honorárové poriadky pre projektové a inžinierske činnosti. Žiaľ, platí to aj pre stavby, ktorých návrhová životnosť je viac ako 50 až 100 rokov, čo sa v kríze prejavilo potrebou opravovať nekvalitné stavby ešte pred kolaudáciu, ako aj ich totálnym zlyhaním, ktoré sme mohli sledovať na projektoch 3nity, silá v Leopoldove, most Kurimany, zimný štadión v Starej Ľubovni a podobne. Následky zle nastavenej legislatívy, ktorými boli aj straty na ľudských životoch, sme predpovedali a riešenia ponúkame Slovensku už niekoľko rokov.

Za jeden z najväčších nedostatkov súčasného stavebného zákona považujem absenciu kontroly zo strany štátu. Štát má zabezpečiť, aby stavby poskytovali verejnosti príslušnú bezpečnosť a spoľahlivosť, ktorú definujú normy a základné požiadavky na stavby. V súčasnosti štát tieto základné požiadavky na stavby vo verejnom záujme nereguluje dostatočne ani čo sa týka bezpečnosti a spoľahlivosti stavieb, ani ochrany života a zdravia ľudí i ochrany verejného majetku.

Zároveň v zákonoch v stavebníctve sú zakázané honorárové poriadky za projektové a inžinierske činnosti. Za primeranú cenu dostanú zákazníci primeranú kvalitu. Zle nastavený systém ruka v ruke s krízou spôsobili tlak na nízku cenu, ktorého výsledkom môžu byť a sú fatálne následky. Z praxe poznáme mnoho prípadov, keď sa tlak na čo najlacnejšiu konštrukciu stal osudným a spôsobil straty na ľudských životoch. Zavedením honorárových poriadkov (napríklad tak, ako to funguje v neďalekom Nemecku) by sme zabránili dumpingovým cenám a spolu s nezávislou kontrolou projektovania a zhotovovania by sme zabezpečili zvýšenie kvality stavieb.

Problém vidím aj vo fakte, že najdôležitejšia osoba pre kontrolu zhotovovania stavby, ktorou je stavebný dozor, doposiaľ nefiguruje v zákone ako povinný pri všetkých stavbách. Kladiem dôraz na to, aby sa stavebný dozor stal zákonom ustanovujúcou inštitúciou, ktorá nebude povinná len pri svojpomocnej výstavbe rodinných domov. Chceli by sme dosiahnuť, aby odborné veci robili odborníci a aby oblasti projektovania aj zhotovenia boli kontrolované.

Ako zmeniť stavebný zákon

Richard Rybníček, primátor Trenčína

Je potrebné zmeniť najmä systém kompetencií, obciam ponechať územné plánovanie a terénne činnosti ako je výkon štátnych stavebných dohľadov vrátane kontroly počas výstavby, do kompetencií štátu vrátiť rozhodovanie podľa stavebného poriadku a súčasne presunúť väčšiu mieru zodpovednosti na spôsobilé osoby vykonávajúce vybrané činnosti vo výstavbe a osoby uskutočňujúce stavby, stavebný úrad už len skontroluje úplnosť podaní, nakoľko podklady rozhodnutia sú už odobrené dotknutými orgánmi. Treba zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, napríklad zjednodušením a odbúraním nepotrebných a opakovaných procesov znížiť administratívnu náročnosť procesov a tým ušetriť finančné prostriedky. Mal by sa zmeniť systém územného plánovania, napríklad zrušením územného plánovania na úrovni vyšších územných celkov, zabezpečiť podrobnejšie územné plánovanie na úrovni štátu a obcí.

Ako zmeniť stavebný zákon

Ivan Pauer, prezident Slovenskej asociácie stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb uskutočňujúcich stavby

Zákon z roku 1976 bol vo svojej dobe a politicko-hospodárskom systéme dobrý. Od roku 1992 však bol 27-krát novelizovaný a nespočetne veľakrát inak doplnený až sa stal takmer nefunkčným „trhacím kalendárom". Terajšia podoba stavebného zákona je pre stavebníka, projektanta, úradníka a realizátora pre sústavné účelové a nekoncepčné zmeny nezrozumiteľná a neprehľadná. Táto nekoncepčnosť, neprehľadnosť, problematická previazanosť s inými dotknutými zákonmi, chýbajúce kvalitné vykonávacie predpisy, chýbajúce pravidelné systémové celoživotné aktualizačné vzdelávanie s preskúšaním a obnovením osvedčenia, vnáša do stavebníctva neporiadok a nekvalitu.

Pripomínam, že pôvodný stavebný zákon dopĺňali aj špičkové vykonávacie predpisy, ktoré boli paušálne zrušené a dnes stavebnej praxi chýbajú. Súčasnosť a budúcnosť vyžadujú celkom novú konštrukciu Zákona o územnom plánovaní a Zákona o stavebnom poriadku, ideálne ako dva samostatné zákony, ktoré budú rešpektovať decentralizované riadenie vyšších územných celkov, miest a obcí. Ale toho sa sotva dožijeme pri súčasnom prístupe k tvorbe „nového“ zákona, pretože zámer vychádza z požiadaviek spred desiatich rokov riešiacich vtedajšie skôr politicko-obchodné problémy.

Ako zmeniť stavebný zákon

Jozef Dvonč, predseda Združenia miest a obcí Slovenska

Združenie miest a obcí Slovenska bude ako základné princípy pri rokovaniach o stavebnom zákone presadzovať, aby bolo zachované postavenie každej obce ako stavebného úradu, aby bolo akceptované usporiadanie siete spoločných stavebných úradovní tak, ako vznikli a fungujú v doterajšom procese a boli zadefinované v návrhu zoznamu siete stavebných úradov odsúhlasených v roku 2009 po jej aktualizácii a zapracovaní zmien a pripomienok k aktuálnemu dátumu. Budeme tiež presadzovať, aby v zákone bola komplexne doriešená problematika „čiernych stavieb“ a to od prevencie ich vzniku až po likvidáciu.

 

Foto: SKSI, SASDARS, KDH, Smer