Guggenheimovo múzeum v Bilbau od Franka Owena Gehryho, Američana kanadského pôvodu, považujú mnohí za najvýznamejšiu stavbu posledných desaťročí a zároveň ju vyzdvihujú ako významný ekonomický fenomén. Známy je aj ako bilbaovský efekt.
Múzeum otvorili v októbri 1997 s podobným zámerom pozdvihnúť zanedbanú štvrť, ako to urobilo dvadsať rokov predtým parížske Centre Georges Pompidou. Vláda autonómnej oblasti Baskicko financovala múzeum samostatne, bez pomoci centrálnej vlády v rámci projektu, ktorý dosiaľ realizujú na 145 hektároch brownfieldov s účasťou vyše 120 inštitúcií.
Výstavba bola súčasťou projektu Bilbao Metropoli 30. Ten je liekom na krízu mesta, ktoré v osemdesiatych rokoch doplatilo na dlhodobú orientáciu na ťažký priemysel. Projekt priniesol viaceré stavby významných architektov, najmä budovy metra nazvané fosteritos podľa autora Normana Fostera, terminál na letisku Sonica a peší most Zubizuri od Santiaga Calatravu. Mestu však najviac pomohla investícia 133 mil. eur do zriadenia pobočky významného newyorského múzea na Piatej avenue.
Montrealský denník The Gazette v predvečer otvorenia múzea citoval riaditeľa Solomon R. Guggenheim Foundation (SRGF), že jeho inštitúciu spojili s desiatym najväčším španielskym mestom čisto obchodné záujmy. „Nejde o kultúrny projekt, ale o projekt hospodárskeho rozvoja.“
SRGF sa v tom čase topila v dlhoch a navyše vo svojej newyorskej budove od Franka Lloyda Wrighta mohla vystaviť len 5 percent zbierok. Riaditeľ nadácie sa preto už koncom 80. rokov zaoberal možnosťou zriadiť múzeum v Salzburgu, čo sa nepodarilo. Rokovania so solventnými Baskami naopak netrvali ani celý rok. Len za poskytnutie značky, zbierok a odbornej spolupráce zaplatili 14,5 mil. eur v dvoch splátkach.
Podľa oficiálnych údajov sa investícia vrátila už po šiestich rokoch existencie, vďaka čomu možno múzeum označiť za zlatú baňu. Navyše prispelo k vytvoreniu 3 800 pracovných miest. Minulý rok múzeum navštívil takmer milión ľudí, a ani v slabších rokoch ich nebolo menej ako 850-tisíc. Pritom je to múzeum s najdrahším vstupné v Španielsku – od 8 do 13 eur na veľké výstavy. Pre porovnanie, do Prada stojí vstupenka 6 eur. Predvlani, keď počet návštevníkov tesne presiahol 900-tisíc, priniesli priame príjmy z aktivít múzea baskickej ekonomike 204,5 mil. eur.
Gehryho stavbu v Bilbao označujú ako dekonštruktivistickú a zaraďujú do prúdu, kam patrí okrem iného Daniel Libeskind, Rem Koolhaas, Zaha Hadid, Coop Himmelb(l)au. Viedenský ateliér bol jeden z tých, ktorých v júli 1992 za honorár niečo vyše 7 200 eur poverili vypracovaním návrhu múzeua. Honorár pre projektanta, Frank O. Gehry & Associates dosiahol už 11 mil. eur.
Múzeum, pri ktorom sa vyníma deväť metrov vysoký bronz Maman od minulý rok zosnulej francúzskej sochárky Louise Bourgeois, je samo komponované ako moderná plastika z kovu, kameňa a skla. Približne štvrtina výstavných priestorov sa skrýva za organickými tvarmi s tenkými pol milimetrovými titánovými obkladmi. Pripomínajú húf rýb a architekt rád zdôrazňuje, že je to jeho trvalá inšpirácia.
Geometrické tvary zo skla a mnohouholníky obložené pieskovcom evokujú loď, čo na mieste, kde kedysi boli veľké lodenice, pôsobí prirodzene. Baskická strana pôvodne navrhovala postaviť múzeum v bývalých skladoch vína Alhóndiga v historickom centre Indautxu, ktoré napokon prestavali a otvorili minulý rok ako multifunkčné centrum podľa projektu Philippa Starcka.
Na rozdiel od klasických múzeí, pri ktorých vedú ku vchodu monumentálne schody, tu návštevník schádza od mosta La Salve dlhými, mierne klesajúcimi schodmi do átria. Päťdesiat metrov vysoký priestor, kam sa obracajú tri poprepájané podlažia, porovnal klasik modernej architektúry Philip Johnson s katedrálou v Chartres.
Mesiac po baskickej nasledovala pobočka v bývalej budove Deutsche Bank v Berlíne, o pol roka v Palazzo Venier dei Leoni, kde predtým bývala zberateľka Peggy Guggenheimová, o štyri roky pravdepodobne pribudne Guggenheim Abu Dhabi tiež od Gehryho. Na dobrej ceste je aj dohoda o otvorení Guggenheimovho múzea v Helsinkách.
Hviezdy minulosti - každú stredu hviezdna stavba.
Autor je spolupracovník TRENDreality.sk.
Foto - Guggenheim Museum Bilbao
