Nekonečná téma slovenského Národného futbalového štadióna na bratislavskom Tehelnom poli začiatkom mesiaca opäť ožila, keď projekt dostal stavebné povolenie.
Znovu sa rozbehla diskusia o potrebe či zbytočnosti takejto investície, primeranosti jej výšky a o tom, či ju má zaplatiť štát alebo súkromník.
V pamäti je stále kontroverzný projekt susednej hokejovej haly. V tieni však stále zostávajú parametre štadióna a kvalita návrhu, ktorý ešte nie je konečný. Prinášame niekoľko aktuálnych projektov štadiónov, ktoré sa stavajú alebo pripravujú vo svete. Spoločným prvkom mnohých projektov je ekologická udržateľnosť, nízka energetická náročnosť a inšpirácia miestnou kultúrou či históriou.
Prehliadkou dizajnu, technickej vyspelosti a diváckeho pohodlia bývajú majstrovstvá sveta či kontinentov, ktoré sú najčastejšie impulzom pre stavbu nových alebo premenu starých štadiónov. Aktuálne sa najviac plánuje a stavia v Brazílii, Rusku a Katare, dejisku najbližších turnajov. Športovú infraštruktúru však vylepšujú aj Bielorusko, Japonsko, Maroko či Etiópia.
Katar 2022
Jeden z najkritizovanejších výberov dejiska futbalového šampionátu sa snaží presvedčiť o správnosti pridelenia turnaja v roku 2022. Najdôležitejšou úlohou púštnej krajiny bude ochrániť futbalistov aj divákov pred horúčavou. V lete dosahuje priemerná denná teplota až 41 stupňov celzia a na poludnie sa často vyšplhá nad 45 stupňov.
Katar 1
Štadión na okraji metropoly Doha pre 45-tisíc divákov postaví Katar podľa návrhu slávnej britskej architektky Zahy Hadid. Okrem energetickej efektívnosti zaručujúcej ochladenie vnútri štadióna nesmie stavba narušiť historickú štvrť Al Wakreh, kde bude umiestnená.
Z. Hadid navrhla perforovanú dvojitú strechu, ktorá zaručí filtrovanie svetla a prúdenie vzduchu. Okolie má ochladiť zeleň, zatiaľ však nie je známe, aké rastliny v púštnych podmienkach prežijú aspoň mesiac počas majstrovstiev.
Na uržateľnosť a efektívne využívanie energií sú zamerané aj návrhy ostatných štadiónov pre katarské majstrovstvá. Jeden z nich využije silný púštny vietor a susednú vodnú plochu na pasívne chladenie odparovaním.
Rusko 2018
Na ekologickú, ale aj ekonomickú udržateľnosť sa zamerali aj projekty niektorých z 12 štadiónov pre ruské majstrovstvá sveta. V Rostove na Done vsadili na americkú firmu Populous, ktorá sa špecializuje na projekty športovísk a naposledy sa zviditeľnila londýnskym olympijským štadiónom.
Rostov
Architektúra štadióna je inšpirovaná starovekými mohylami, ktorými je táto oblasť známa. Vďaka pretiahnutému vlnovkovitému tvaru bude štadión zapadať do okolia podobne ako spomínané hroby z navŕšenej zeminy či kamenia. Zvlnená strecha má zároveň účinne regulovať prúdenie vzduchu a teplotu. Stavba bude základom novej ekologickej štvrte, ktorú mesto plánuje pri bažinách okolo delty Donu. Po majstrovstvách sa 45-tisícová kapacita zníži o 20-tisíc sedadiel.
Podobný princíp má aj projekt v Kaliningrade, kde sa kapacita po turnaji rovnako zníži a štadión, ktorý sa bude zrkadliť vrieke Pregoľa, má byť základom novej štvrte Októbrový ostrov. Štadión v Krasnodare zas dostane tvar slnečnice, ktorú budú pripomínať pohyblivé strešné lamely reagujúce na počasie.
Brazília 2014
V najfutbalovejšej krajine sveta otvorili koncom mája prvý z niekoľkých plánovaných futbalových stánkov so strechou pokrytou solárnymi panelmi. Štadión Mineirao v Belo Horizonte postavený v roku 1965 dostal vlastný zdroj energie v rámci rekonštrukcie pre blížiace sa majstrovstvá a olympiádu.
Brazilia - Belo Horizonte
Ešte väčšia prestavba premení do konca tohto roka aj štadión zo 70. rokov v hlavnom meste Brasília na modernú futuristickú ekologickú stavbu s oveľa vyššou kapacitou. Škvrnou na „zelenom“ imidži projektu je výrub 50 stromov.
Brazília pôvodne plánovala solárne strechy pre všetkých 12 štadiónov, na ktorých sa bude odohrávať najbližší záverečný turnaj. Neskôr plány zredukovala a štadión v Rio de Janeiro práve pre problémy so strechou musel byť dokonca zatvorený na neurčito.
Národné štadióny
Z. Hadid vyhrala súťaž aj na dizajn národného štadióna v Japonsku. Aréna pre 80-tisíc divákov bude slúžiť aj na ragby alebo ako olympijský štadión. Vyrastie v Tokiu na mieste štadióna, ktorý hostil olympiádu v roku 1964.
Tokio 2
V súčasnosti budovaný štadión v Singapure zas zakryje najväčšia štadiónová strecha na svete dlhá 310 metrov. Vďaka unikátnemu systému zasúvania môže byť otvorená, úplne zavretá alebo zatiahnutá ale nadvihnutá, aby umožnila prúdenie vzduchu.
Stavajú aj chudobnejší
Nové športové centrum plánuje aj africká Etiópia. V metropole Addis Abeba v rámci projektu vyrastie aj futbalový štadión pre 60-tisíc divákov. Zaujímavosťou je, že bude vyhĺbený do zeme a tribúny budú na upravenom svahu. Vyhĺbené stavby sú pre krajinu typické. Zvonku bude pokrytý farebnými panelmi pripomínajúcimi štruktúru tradičného miestneho košíka na jedlo. Výstavba by sa mala začať na budúci rok.
Architektúra nového národného štadióna v Maroku, ktorý má byť dokončený na budúci rok, je ovplyvnená islamskou kultúrou. Štadión v Casablanke pre 80-tisíc divákov má vlastnú mikroklímu, ktorú zaručuje mriežkový obal chrániaci vnútornú záhradu pred slnečnou páľavou. Vonkajší betónový vejár reguluje svetlo a zabezpečuje prúdenie vzduchu.
Casablanca 2
Darček k prekvapivým úspechom v európskych pohároch z posledných rokov dostane aj bieloruský futbalový klub FC Bate z Borisova. Moderný štadión pre 13-tisíc divákov za 40 miliónov eur začalo 180-tisícové mesto na severovýchod od Minska stavať pri príležitosti vlaňajšieho 910. výročia založenia. Aréna zasadená v zeleni bude „zelenou“ stavbou aj z pohľadu vplyvu na životné prostredie.
Zaujímavý koncept má aj návrh nového štadióna v bulharskej Sofii. Multifunkčný komplex, ktorý vyrastie blízko centra mesta na mieste olympijského štadióna, bude zároveň parkom. Nové bytovky a kancelárie vyrastú po okrajoch areálu, aby stredná časť so športoviskami zostala zelená. Teraz plochý park získa výrazné zvlnenie vďaka zatrávneniu striech stavieb.
Vizualizácie – Hhvision, Populous, Luan S.R., Castro Mello, Zaha Hadid Architects, Arup, LAVA, SCAU, OFIS, Gras Arquitectos
