Hlavná architekta mesta Ingrid Konrad chce vytvoriť participačný tím, ktorý umožní obyvateľom Bratislavy ovplyvniť výslednú podobu zadania pre urbanistickú štúdiu územia okolo električkovej trate.
„Počas letných mesiacov chceme občanom prostredníctvom urban walku priblížiť lokality okolo električky a možnosti, ako by do nich mohla priniesť život,“ povedala nedávno I. Konrad pre TREND.
Ľudia dostanú možnosť stretnúť sa priamo v teréne s odborníkmi a autormi urbanistickej štúdie, aby lepšie pochopili návrhy a mohli podať pripomienky. Štúdia bude tvoriť základ pre zmenu územného plánu.
Účasť verejnosti na rozhodovaní o rozvoji mesta bola jednou z hlavných tém aj na minulotýždňovej pražskej konferencii reSITE. Diskusie ponúkli rôzne pohľady na participatívny proces a konkrétne projekty, ktoré využili rozdielne formy zapojenia občanov.
Tvorte svoje mesto
„Mesto môžete rozvíjať, aj keď nie ste developer,“ hovorí o význame participácie členka mestskej rady Stuttgartu Niombo Lomba. Práve šesťstotisícové mesto patrí k najinovatívnejším v Nemecku v oblasti zapojenia verejnosti do rozhodovania.
Stuttgart predbehol aj kreatívnu metropolu Berlín zmenou politiky po škandáloch okolo projektu budovania nových železničných koridorov a prebudovania hlavnej stanice. Prešľapy politikov vyniesli do vedenia mesta Zelených, ktorých zastupuje aj N. Lomba.
„Samospráva musí byť pripravená na nové riešenia. Ak nie ste, potom nerobte participáciu, inak len sklamete ľudí,“ vysvetľuje. Aj v samospráve sú podľa nej angažovaní ľudia, bez politickej podpory však nič nedosiahnu. Úspešný proces je taký, kde diskutujú s ľuďmi aj politici. Verejnosť a odborníci ich nesmú vynechať, ak chcú presadiť zmeny, opisuje N. Lomba.
Niektoré mestá v Nemecku už majú smernice pre participatívny proces. Sú však stovky spôsobov, ako zapojiť verejnosť, radnice preto musia byť pružné a pripravené prijať nepredvídateľný výsledok procesu.
Nevieme ako na to
Procesy participácie sa už začínajú aj v strednej a východnej Európe, ľudia ich vítajú, ale nevedia ako na to, upozorňuje česká sociologička a aktivistka Tereza Stöckelová. „Politici však často využívajú participatívny proces len na to, aby utlmili kritické hlasy a odpor obyvateľov,“ dodáva.
S takouto nedôverou sa pozerajú aj bratislavskí aktivisti na projekt električky. Po vyhlásení výsledkov súťaže o zhotoviteľa urbanistickej štúdie kritizovali mesto, že zadanie súťaže neobsahovalo pripomienky verejnosti. Participačný proces, ktorý by mal prebiehať v lete, je prvou šancou a zároveň testom, či sa zapojí aj širšia verejnosť.
Participácia totiž nemá byť len priestorom pre aktivistov, ale najmä pre širšiu verejnosť, podotýka nemecký architekt Florian Köhl. Musí sa vždy týkať len jednotlivých projektov, nikdy nie všetkých rozhodnutí.
Potrebná je dobrá klíma, ktorú vytvoria len jasné pravidlá a vytvorenie participačných skupín. Samospráva sa podľa F. Köhla nesmie báť vylúčiť ľudí z procesu, pretože nemôže zapojiť každého do všetkých tém.
Nepozývajú vás? Choďte a žiadajte
F. Köhl stál na začiatku berlínskeho trendu samoiniciovanej výstavby bytov. Ide o projekty bez účasti developera či profesionálneho investora. Architekti okolo seba združia budúcich obyvateľov, nájdu vhodný pozemok a spoločnými silami vytvoria projekt finančne dostupného ale kvalitného bývania. Ide teda o participáciu, ktorú podnietia sami občania.
„Ak vás nikto nepozýva, choďte na radnicu sami a presviedčajte ich. Musíte pochopiť, aké majú politici či investori záujmy a odprezentovať svoje nápady tak, aby videli, aký to má pre nich prínos, inak nepochodíte,“ pridáva sa Mario Husten, spoluzakladateľ berlínskeho združenia Holzmarkt.
Aj v tomto prípade ide o samozvanú participáciu. Na začiatku bolo zatvorenie legendárneho undergroundového klubu Bar 25 v štvrti Friedrichshain, ktorý mal ustúpiť novej výstavbe na brehu Sprévy. Megaprojekt Mediaspree mal sústrediť v lukratívnej lokalite mediálne a komunikačné spoločnosti.
„Nie sme len proti. Máme lepšie nápady,“ vysvetľuje jeho kolega Juval Dieziger, prečo sa rozhodli projekt zastaviť a rozvíjať vlastné komunitné aktivity. Mesto podľa neho nemalo reálny plán, radnica len potrebovala peniaze a aby mohla drahšie predať pozemky, povolila na nich výstavbu kancelárií. „V Berlíne je plno prázdnych kancelárií, netreba ďalšie. Takýmito krokmi sa verejný priestor stáva súkromným,“ opisuje M. Husten.
Združenie napokon muselo ponúknuť najvyššiu sumu, aby pozemok stiahli z trhu. Kúpil ho švajčiarsky penzijný fond, ktorý pozemok združeniu prenajíma. Združenie vytvorilo koncept tvorby verejného priestoru a novej komunity, záujemcovia o využívanie priestorov sa môžu uchádzať s projektami. Podobne funguje napríklad bratislavská Stará tržnica.
„Pri takýchto projektoch by sa nemali úradníci pýtať na detaily, ako bude projekt vyzerať, ale určiť základný rámec a presné pravidlá,“ hovorí M. Husten. Nejde totiž o zisk, ale o spoločný život komunity v samostatne organizovanom prostredí.
Participatívny rozpočet
Ďalšou formou zapojenia občanov je vytvorenie participatívneho rozpočtu. Mesto v takomto prípade vyčlení časť prostriedkov z rozpočtu, o ktorých využití rozhodujú spomedzi prihlásených projektov hlasovaním priamo občania.
Táto forma nevznikla v žiadnej vyspelej krajine, ale v brazílskom meste Porto Alegro už v roku 1989. Participatívny rozpočet bol súčasťou inovatívneho programu reforiem, ktoré mali pomôcť odstrániť veľké rozdiely v kvalite života ľudí. V meste žila tretina obyvateľov v slumoch.
Participatívny rozpočet spustila ako prvé mesto na Slovensku Bratislava. V roku 2011 dala k dispozícii 15-tisíc eur získaných od sponzorov, na ďalší rok už bolo 30-tisíc eur riadnou súčasťou mestského rozpočtu. Na tento rok je to 46-tisíc eur, ktoré sa na základe hlasovania občanov rozdelia medzi sedem z 28 navrhnutých projektov.
Časť rozpočtu, o ktorej rozhodujú obyvatelia, už majú aj ďalšie mestá ako Ružomberok či Banská Bystrica, aj niektoré mestské časti. Bratislavské Nové Mesto nedávno získalo od investora veľkého projektu 230-tisíc eur na verejnoprospešné investície. Mestská časť z nich 22-tisíc eur vyčlenila na projekty iniciované a odhlasované občanmi.
