Na prenájom byt v Bratislave. Výhľad na Dunaj, centrum desať minút autom, v blízkosti športoviská a rekreačné centrá. Poistenie proti tisícročnej vode zabezpečené. Nájomné 20 eurocentov za štvorcový meter mesačne. Celkovo – 20 eur za stometrový byt plus desať eur za polovičnú terasu. Zmluva znie na 99 rokov.
Tak by s trochou preháňania mohol znieť inzerát na byt v obytnom komplexe firmy Xiland Development pri Jarovskom ramene v Bratislave. Ak by ho raz postavili. A ak by firma použila parametre, za akých si tristo hektárov v chránenej krajinnej oblasti na pravom brehu Dunaja medzi Petržalkou a Rusovcami prenajala od štátu ona. Trhový prenájom podobného bytu je už dnes zhruba dvadsaťkrát vyšší. S takýmito miničíslami trh nepracuje. No štát nimi, zdá sa, v niektorých prípadoch nepohrdne.
Zem pre XI
Kráľovstvo obytných člnov a chatiek pri vode, rybárov a veslárov, korčuliarov a bicyklistov už niekoľko rokov šteklí fantáziu realitných hráčov. Tí zasa šteklia ochotu politikov a štátnych manažérov pristať na podivuhodné nájomné konštrukcie. Základný menovateľ – zakliesniť sa v území, vyblokovať konkurenciu, za málo peňazí si objednať veľa muziky na veľa rokov. Alebo vyťažiť z odškodného.
Na jeseň minulého roka štátne podniky Vodohospodárska výstavba a Slovenský vodárenský podnik prenajali 300 hektárov okolo Jarovského ramena za cenu 50 halierov (0,0166 eura) za štvorcový meter ročne. Bez verejnej súťaže a informovania, takmer tajne. Nájomcom sa stala schránková firma z Bratislavy. Jej názov azda ani nemôže lepšie symbolizovať podivné obchody s nehnuteľnosťami – Xiland, a.s.
Celkovo majú štátne podniky dostať ročne zhruba 50-tisíc eur za územie, ktoré pôvodne zhabali vlastníkom pred výstavbou Gabčíkovskej priehrady. Dodnes leží v záplavovom pásme, veď známa cyklistická hrádza sa tiahne až za ním – bližšie k bratislavskej mestskej časti Jarovce. Okrem médií, ktoré zdôrazňovali nevýhodnosť podmienok a ceny za prenájom, sa ozvali aj Jarovčania. Mnohí si svoje pozemky pri ramene nárokovali v reštitúciách, no konania sa roky ťahajú a oni ich zatiaľ nedostali. Preto, že sú súčasťou projektu Gabčíkova. A zrazu ich priehrada už nepotrebuje.
Po pol roku sa ozval aj vtedajší riaditeľ Vodohospodárskej výstavby (VV) Roman Straka. Vysvetlil, že prenájom nie je nevýhodný a že išlo len o vybíjanie klina klinom. Ešte za minulej vlády Mikuláša Dzurindu totiž vedenie oboch vodárskych inštitúcií zriadilo vecné bremeno na dvojnásobnú výmeru pozemkov pre Družstvo Lužné lesy z Banskej Štiavnice. Za cenu desať halierov za štvorcový meter ročne, teda pätinu terajšej. Keď sa nové vedenie VV nevedelo zo zmluvy vyvliecť, mal sa objaviť Xiland s tým, že „vie vybaviť“ zrušenie vecného bremena a žiadať za to maličkosť – prenájom pozemkov okolo Jarovského ramena pre seba.
Tajomná krajina
Výhodnosť biznisu s Xilandom trvala iba do chvíle, kým kreslo ministra životného prostredia s veľkým krikom predsedu vlády Roberta Fica začiatkom septembra neopustil nominant SNS Viliam Turský. Jeho rezort dostal na starosť vicepremiér Dušan Čaplovič a takmer okamžite dal príkaz zmluvu zrušiť. Keď sa R. Straka zdráhal, D. Čaplovič ho vzápätí odvolal.
Nájomná zmluva totiž „bola v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a tiež ohrozovala hospodárske záujmy rezortu životného prostredia“, vysvetľuje hovorca vicepremiéra Michal Kaliňák. D. Čaplovič plánuje podľa neho územie ponúknuť na využitie výhradne cez „informačné memorandum a verejnú obchodnú súťaž postavenú na transparentných pravidlách a takzvanom manuáli pre fair-play“.
Otázka, ktorá sa po takomto krátkom procese s 99-ročným vzťahom tlačí na jazyk, je, čo na to druhá strana. Nuž, pravdepodobne nič. Xiland, ktorý na budove svojho sídla nemá ani len zákonom vyžadovanú firemnú tabuľu, reprezentuje niekoľko nenápadných ľudí. Všetci majú spoločné jedno. Nové lyžiarske stredisko Salamandra Resort pri Banskej Štiavnici. Predseda predstavenstva Xilandu Štefan Stanko je mediálne známy z vášnivého sporu s dlhoročným politikom a podnikateľom Ľudovítom Kaníkom práve o toto stredisko. Napokon Ľ. Kaníka zo skicentra vytlačil.
Už vyše roka médiá vytvárajú hypotézy, kto vlastne za tajomným Xilandom naozaj stojí. Stankovci sa totiž javia ako ľudia formálne nasadení do orgánov spoločnosti, ktorá de facto patrí niekomu podstatne vplyvnejšiemu. Že Š. Stanko a jeho skupina nie sú skutoční vlastníci firmy, potvrdil v minulosti nielen on sám, ale aj starosta Jaroviec Pavel Škodler. Ten pripustil, že ho informatívne navštívili ľudia stojaci za Xilandom a predstavili mu projekt. Š. Stanka nepozná. O koho šlo, odmietol prezradiť aj TRENDU.
Kto je za dverami
Sídlo firmy na Vajnorskej ulici v Bratislave zvádza smerovať nitky k prominentnému právnikovi a podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi. Sídli tam i advokátska kancelária Kubík, Kovár a partneri, v ktorej pôsobil. V lete pre Pravdu odmietol, že stojí za Xilandom, s tým, že „by rád za tým bol, pretože ide o dobrý obchod. Nemá však také dobré kontakty v SNS.“ Doplnil, že jeho kolegovia z právnickej kancelárie zastupujú klienta, ktorému Xiland patrí.
Xiland pripravoval podľa oficiálnych informácií spred roka na pozemkoch výstavbu športovo-obytného areálu. „Priestory na relaxačné pobyty v prírode s piknikmi, prírodné kúpalisko s plážou, detský rekreačný areál s ihriskami, prístav pre medzinárodnú vodácku turistiku nemotorových lodí s kempom, multifunkčnú halu pre kolektívne športové hry, halový beh, tenis a podobne. Ďalej priestory na rekreáciu verejnosti a v menšej miere objekty bývania, obchodu, služieb a zábavy,“ ospevovala program nájomníka vo svojom vyhlásení Vodohospodárska výstavba. Komplex mal stáť vyše miliardu eur.
Naopak, mestská časť Jarovce zatiaľ nezverejnený zámer odmietla. Starosta P. Škodler podal na jar dokonca podnet na prokuratúru, v ktorom žiadal zrušiť nájomnú zmluvu. Zákon totiž zakazuje narábanie s pozemkami, ktoré sú predmetom reštitučných nárokov. Jarovčanom bol proti srsti nielen preto, že by mal stáť na zhabaných pozemkoch. Dôvodom je aj, že „menšia miera objektov bývania, obchodu, služieb a zábavy“ je zjavne podstatne väčšia ako predstavy mestskej časti o využití tejto romantickej lokality.
Zámer flexibilný
Cieľom skutočných majiteľov Xilandu nemuselo byť developovať tristohektárové územie vlastnými silami. Už vlani jeho vedenie naznačovalo, že pripravuje projekt pre „silného investora“. Ten by sa po vstupe nemusel obťažovať dodržiavaním prísľubov Xilandu a mohol by pracovať na komerčnom vyťažení územia. Športoviská by tak v lepšom prípade dlhé roky ostali na papieri, v horšom zmizli aj zo štúdií.
Napriek zahmlievaniu cez prenájmy možno prípad Xiland predsa len s niečím porovnať. O niekoľko kilometrov po prúde pripravuje podobný projekt bratislavská skupina Danubia Invest. Rozdielom je, že na 99-ročný prenájom 220-hektárového územia sa v roku 2005 uskutočnila verejná súťaž s podmienkou, že na ňom majú vyrásť iba športoviská a krátkodobé ubytovanie, byty, kancelárie ani obchody sa nepripravujú. Víťaz ponúkol viac ako trojnásobok ceny Xilandu – 1,68 Sk (0,0505 eura) za štvorcový meter ročne. Projekt za 100 miliónov eur by mal odštartovať budúci rok.
Otvorenou otázkou ostáva, čo si ktorýkoľvek investor počne s územím, ktoré v niektoré roky aj viackrát zaplaví dunajská voda. V Jarovskom ramene by všetko, čo treba pred vodou uchrániť, muselo stáť na koloch ako v Benátkach. Alebo by musel investor postaviť niekoľkometrovú hrádzu dlhú pár kilometrov, ktorá by sa v prípade povodne zatvorila. Táto investícia by územie tak predražila, že by pozemky boli zrejme nepredajné.
Otvára sa tak druhá možnosť riešenia kauzy Xiland. Stane sa z nej potrava pre právnikov. Ak investor vyúčtuje ušlý zisk a štátne firmy ho zaplatia, môže tento developerský projekt vo výnosnosti pretromfnúť aj tie na brehu rieky v centre Bratislavy.
Aj pešo, aj na voze
Je celkom pochopiteľné, že štátne podniky štátnu pôdu vo svojej správe nemienia predávať, iba prenajímať. Hoci prenájom na 99 rokov je faktickým predajom, právne ide o podstatne menej nápadný postup. Nie je naň potrebný súhlas vlády, zo strany ministerstva dokonca iba dodatočný. Navyše je to vhodná prešmyčka, ako využiť cenné pozemky, ktoré sa štátu dlhoročnými prieťahmi darí nevracať do rúk pôvodných majiteľov. Ani ceny sa nedajú porovnať s predajmi, kde sa hodnota pozemkov na okraji Bratislavy šplhá do astronomických výšok.
Postupný presun pozemkov z verejného do súkromného vlastníctva cez prenájom má svoje dlhé tradície nielen v prípade štátnych firiem. Majstrom v tomto smere je napríklad aj mesto Bratislava. Množstvo cenných mestských pozemkov je už roky prenajatých z iniciatívy nájomcu bez jasného zámeru mesta, ako by sa mali využívať. Developeri neskôr ponúknu svoje plány a magistrátu neostáva ako súhlasiť. Keď developer v čase rozbehu projektu navrhne odkúpenie mestského majetku, dostane lepšiu cenu, pretože „má pozemky dlhodobo prenajaté“ – inak povedané, aj tak by sa nedali predať nikomu inému. Firmy blízke magistrátu takto získali hektáre mestskej pôdy najmä v Petržalke za zlomkové ceny. Neskôr ich predali zahraničným hráčom za niekoľkonásobné ceny.
Podobný scenár mohol prebehnúť aj v prípade Jarovského ramena. Pôvodná zmluva o vecnom bremene sa v roku 2006 uzavrela s Družstvom Lužné lesy so sídlom v Banskej Štiavnici, kde vtedy sídlil aj Slovenský vodárenský podnik. „Štiavnická spojka“ Štefan Stanko zjavne fungovala aj pri nájomnej zmluve s Xilandom. Hoci vlani už bol SVP oficiálne presídlený do Žiliny, jeho časť stále úradovala v Štiavnici. Podľa informácií TRENDU majú za družstvom i Xilandom stáť tie isté osoby.
Ilustračné foto - Maňo Štrauch
