„Ak by stavební odborníci rozhodli, že budovy sú nedostavateľné, územie by bolo vhodnejšie na zástavbu rodinných domov, o ktorú je aj záujem,“ povedal pre TREND pred rokom starosta Lamača Peter Šramko.
Štát už s dostavbou nemocnice nepočíta. Pozemky a hrubú stavbu by chcel predať, pre problémy s vysporiadaním pozemkov vyvlastnených za účelom výstavby zdravotného zariadenia to však zatiaľ nie je možné.
Starosta dodal, že o územie sa zaujímalo viacero investorov, ktorí mali alebo majú záujem o výstavbu bývania, ale aj o súkromnú nemocnicu či kongresové centrum. Mestská časť sa na zástavbu zhruba 85 hektárov pripravuje, štátnym orgánom predložila na posúdenie návrh územného plánu zóny.
Lamač nechce satelit
Lamač chce zabrániť vzniku ďalšieho satelitu so všetkými negatívnymi znakmi takejto zástavby, aké vidno vo viacerých obciach na okraji Bratislavy. Hlavnou ambíciou návrhu regulácie výstavby v zóne je vytvoriť kvalitné a udržateľné mestské prostredie.
Dosiahnuť to chce „doplnením školských, športových a kultúrnych zariadení do funkčných plôch určených na obytnú zástavbu saturujúcich potreby bývajúceho obyvateľstva“. Občianska vybavenosť má „vytvoriť predpoklady pre to, aby sa riešená lokalita stala cieľovou destináciou pre obyvateľov širšieho okolia mesta“.
Výsledkom by podľa predstavy mestskej časti mala byť zmiešaná štvrť kombinujúca zdravotnícke a rehabilitačné zariadenia s bývaním, obchodom, službami, oddychom a rekreáciou v prírodnom prostredí.
Zástavba má využiť genius loci so zaujímavým zvlneným profilom, takmer výhradne s južnou dispozíciou s dostatkom slnka a panoramatickými výhľadmi na okolie. Výhodou je prirodzené prúdenie vzduchu a Zelenohorský potok pretekajúci východnou časťou.
Lamač - Zečák - vizualizácia návrhu územného plánu zóny Zdroj: Mestská časť Bratislava - Lamač
Dvojnásobok obyvateľov
Lamač má dnes vyše 6 800 obyvateľov. V zóne Zečák by mohlo podľa návrhu bývať ďalších takmer šesťtisíc ľudí v 3 800 bytových jednotkách a vzniknúť by tu malo 3 100 pracovných miest a 6 800 parkovacích státí.
Novej zástavbe by mali dominovať nízkopodlažné rodinné domy, radové a átriové rodinné domy, mestské vily a bytovky. Najvyššia by mala byť v južnej časti s maximálne siedmimi podlažiami a smerom od diaľnice D2 do kopca Zečák by mala klesať, v centre na najviac štyri a na severe na dve nadzemné podlažia.
Premiešanie bývania s občianskou vybavenosťou a zeleňou má zachovať plynulý prechod nového mestského prostredia do prírodného prostredia Bratislavského lesoparku a Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.
Návrh Územného Plánu Zóny Zečák
Pešo a na bicykli
Územie má byť na okolie napojené na štyroch miestach. Z južnej strany na Harmincovu ulicu a Lamačskú cestu, na juhozápadnom okraji na ulicu Pod Zečákom, na severozápade sa prepojí s centrom Lamača cez Vysokohorskú ulicu a v severnej časti na Cestu na Klanec a ulicu Podháj.
Dopravné riešenie podporuje alternatívne formy dopravy. Na prvom mieste má byť peší pohyb a cyklistická doprava. Priestor je aj pre mestskú hromadnú dopravu a železnicu s novou zastávkou pri Tescu Lamač. Uvažuje sa nad systémom P+R (park and ride).
V minulosti sa už začalo s úpravami terénu pre hlavnú komunikáciu územia a uložením kanalizácie. Vychádzali zo štúdie Obytný súbor Zečák z roku 1988, ktorá predpokladala výstavbu klasického socialistického sídliska pre takmer desaťtisíc obyvateľov s materskými a základnými školami, obchodmi, kultúrnym zariadením aj športovými a detskými ihriskami.
Rozhodne torzo nemocnice
Zóna Zečák je ohraničená prstencom zástavby rodinných domov a záhrad, medzinárodným dopravným koridorom tvoreným diaľnicou D2, Lamačskou cestou a železnicou, areálom rozostavanej nemocnice Rázsochy a lesným masívom.
Práve areál nemocnice a jeho budúce využitie rozhodujúcim spôsobom ovplyvní rozvoj lokality. Areál má rozlohu 15 hektárov, zastavané zatiaľ boli tri hektáre. Od začiatku výstavby v roku 1987 do jej zastavenia v roku 2001 tu vznikli inžinierske siete a hrubá stavba nemocnice.
Štúdia ešte rieši zónu za predpokladu dostavania nemocnice na základe novej dokumentácie, keďže projekt už nezodpovedá súčasnej legislatíve. Problémom je aj majetkovo-právna rozdrobenosť územia s množstvom parciel a vlastníkov. Prvým krokom preto má byť nové rozparcelovanie podľa druhu využitia. Možné však bude až po doriešení majetkovo-právnych problémov.
O obstaraní územného plánu zóny Zečák rozhodli lamačskí poslanci v roku 2011. Štúdio Milan Architecture odovzdalo návrh v septembri 2013, odvtedy prebiehalo prerokovanie. Mestská časť by chcela dokument schváliť do konca tohto roku.
