Ďalšie kolo obhliadok začíname v Bolerázi za Trnavou. Je to síce vybočenie z plánovanej lokality, ale nechal som sa zlákať na inzerát lokálnej realitky ponúkajúcej viac ako stopätdesiaťročný tradičný gazdovský dvor s históriou. Moja žena je od začiatku skeptická a mala aj nakoniec pravdu. Cesta po D1 a prejazd cez Trnavu cez pracovný deň je zdĺhavá. Počas jazdy nás zastihne telefonát realiťáka, že majitelia ponúkajú zaujímavú zľavu. Potešilo nás to, ale zároveň prekvapilo keď ešte nedošlo ani k obhliadke.  Zásadný dôvod prečo nekupiť sa objavil hneď pri príchode. Dom bol na hlavnej ceste a premávka bola taká hustá, že snaha zaparkovať do brány  spôsobila malú zápchu...  Ako sa vzápätí dozvieme obchvat obce je už naplánovaný dlhé roky a určite sa bude čoskoro stavať.... Samotný dom má nepochybne svoje vidiecke čaro i keď je to skôr dobre zachovalý skanzen s peknými  kusmi nábytku, ktorý by sa hodil skôr na prevádzku štýlovej vinárne či reštaurácie ako to poznáme z Modry, či Pezinka. Ako sa ukáže – ponúkaná výrazná zľava má vyvážiť fušersky zrekonštruovanú strechu, kvôli ktorej majitelia vedú s firmou súdny spor. Ten sa samozrejme ťahá už nejaký ten rok a zatiaľ nie je ani možné strechu zhodiť a urobiť znovu. Podľa nás patová situácia, ktorá robí dom nepredateľný, ale oceňujeme aspoň čestnosť majiteľky.

Podobný viac ako storočný zachovalý veľmi pekný staručký dom vidíme neskôr aj v dedinke Lubina a to už ale na pokojnom tichom mieste. Pri oboch bola cena prijateľná (cca 60.000 euro) ale nakoniec sme rozhodli, že by to pre nás nebola práve najlepšia voľba.

Maklérka z Myjavy, s ktorou máme ísť pôvodne na obhliadku čiastočne zrekonštruovaného domu v tichej časti dediny Rudník, má pre nás po stretnutí tiež prekvapenie. Prichystala pre nás ďalšie dve nehnuteľnosti (keď už sme tam....).  Súhlasíme, ale keďže sú to obhliadky mimo našeho časového plánu, musíme nasadiť rýchle tempo presunov medzi nimi a na samotnú obhliadku domov nám zostáva tak asi 10 minút čistého času. Nie je však ani čo obzerať, máme pocit, že vidíme „ležiaky“, ktoré nás ničím nezaujmú. Po nich nasleduje nami pôvodne vybratý dom, ktorý je však veľké sklamanie. Z čiastočnej rekonštrukcie sa vykľuje nepodarený pokus o novú omietku polovice domu a asi 5 ročný akože nový sprchovací kút.

Z tichej časti obce je zase reálne vyhľad do doliny s hlavnou cestou. Cena je absolútne neadekvátna (cca 80.000 euro).

V ten istý deň  pokračujeme v Rudníku s iným agentom obhliadku ďalších dvoch domov. Jeden, ktorý vyzeral na fotkách veľmi milo a vkusne je v realite svojpomocne postavený zlepenec rôznych prístavieb. A naviac oproti nemu je veľkosklad sanity a keramiky, čo neveští pokojné bývanie. Druhý je úplný omyl. Socialistická kocka, opäť s výhľadom do doliny na hlavnú cestu.

Pokračujeme do jednej z častí Krajného. Opäť chybný výber. Dom je na jednej strane cesty a pozemok na druhej strane. Nepoužiteľné.

Obhliadky končíme upachtení s pocitom premárneného času a najazdených kilometrov a predsavzatím, že pred ďalšími obhliadkami musíme dramaticky rozšíriť rozsah otázok kladených agentom aby sme predišli podobným prekvapeniam.