Na vývoj realitného trhu sa dá nazerať viacerými spôsobmi. Pri formovaní stratégií v budúcom vývoji je nemožné problematiku študovať len na základe ekonomických kritérií. Do procesu vstupujú aj ďalšie vedné disciplíny, kde by nemala chýbať sociológia, geografia, ale v istom ohľade aj filozofia či etika.
Aj v realitách sa totiž odrážajú základné pohyby vnútri našej (resp. globálnej) civilizácie, fyzicky sa odzrkadľujúce v špecifických procesoch urbánneho vývoja. V našom prostredí to môžeme demonštrovať predovšetkým na suburbanizácii, teda rozsiahlej rezidenčnej, ale aj komerčnej výstavbe v zázemí väčších miest.
Suburbanizácia je však len jeden z mnohých súčasných urbánnych procesov, ktorými sú mestá vo svete aj u nás zasiahnuté. V západných krajinách sa už dlhé roky mimoriadna pozornosť venuje inému procesu, ktorý možno do istej miery považovať aj za opak suburbanizácie. Je ním gentrifikácia.
Čo je vlastne gentrifikácia? Veľa napovie už samotný vznik pojmu. Prvýkrát ho v 60-tych rokoch 20. storočia použila britská sociologička Ruth Glass, ktorá tak ironicky pomenovala skupovanie zanedbaných viktoriánskych domov vo vnútornom Londýne príslušníkmi „novej strednej triedy“, ktorí sa o tieto nehnuteľnosti zaujímali ako novodobá „gentry“, teda vidiecka šľachta.
Spomenutá autorka predstavila prvú základnú definíciu procesu, ktorý by sme po desaťročiach ďalšieho výskumu mohli najlepšie popísať ako príliv kapitálu do určitej mestskej časti či štvrte (predovšetkým centrálne lokalizovanej s dobrým napojením na hlavné administratívne zóny mesta) nasledovaný ekonomickou, sociálnou, fyzickou a kultúrnou transformáciou zasiahnutej oblasti. K vhodným príkladom gentrifikácie patria naprílad štvrte SoHo alebo Chelsea na Manhattane v New Yorku, z európskeho kontinentu je to londýnsky West End alebo vnútorné mesto Paríža, zvlášť štvrte ako Marais či St. Germain.
Netreba si však robiť ilúzie, že gentrifikácia sa týka len veľkých, globálnych miest. V súčasnosti postupuje stále nižšie na hierarchickej úrovni sídiel a šíri sa po celom svete. Aj Bratislava začína podľa všetkého spĺňať všetky predpoklady pre naštartovanie gentrifikácie v blízkej budúcnosti (ak sa už gentrifikácia istých území nezačala).
K nim patrí napríklad vytváranie rent-gapu, teda vznikajúcim rozdielom medzi reálnou a potenciálnou hodnotou nehnuteľného majetku, ktorý môže v súvislosti s úbytkom obyvateľstva v centrálnej časti mesta narastať. Gentrifikáciu môže naštartovať aj rozvoj postmodernej urbánnej kultúry (človeku nedá nespomenúť jej prejavy u nás – Dobrý trh či snahy o oživenie Starej tržnice), konverzia industriálnych priestorov či veľké revitalizačné projekty.
Prečo má význam o tomto probléme diskutovať? Proti sebe stoja ekonomické a sociálne dôsledky procesu. Na jednej strane je to jednoznačný ekonomický zisk samospráv aj nových investorov, ktorý je výsledkom revitalizácie a rozvoja komerčnej sféry nevyhnutne spojenej s gentrifikáciou.
Na druhej strane stojí vytlačenie a strata dostupného bývania pre slabšie sociálne vrstvy, ktoré sa stávajú stále ohrozenejšími. Gentrifikácia patrí k ťažiskovým témam výskumu súčasnej (svetovej) urbánnej geografie, ekonómie alebo sociológie. Zaoberajú sa ňou však aj publicisti či politici, keďže gentrifikácia je pre niektoré mestá stratégiou a cieľom, pre iné zas nepriateľom.
Na Slovensku zatiaľ akákoľvek diskusia chýba. Aktuálnosť a význam procesu nás núti k zvýšeniu záujmu o túto problematiku, nielen v teoretickej, ale aj praktickej rovine. Len na základe kvalitnej, širokej a bohatej diskusie budeme potom schopní promptne a správne reagovať na prítomnosť procesu gentrifikácie, pričom je možné, že raz by sa gentrifikácia mohla stať jedným z najvýznamnejších predpokladov pre rozvoj našich miest.
