Zimný prístav láka developerov, architekti chcú otvoriť jeho pamiatky

Kým vtedy plánované projekty ako River Park a Eurovea už stoja a ďalšie časti nábrežia, vrátane územia v Petržalke, developeri kreslia a plánujú, Zimný prístav zostáva zatiaľ zdanlivo bokom a postupne chátra. Hlavným dôvodom je, že štát stále počíta s jeho využitím pre dunajskú plavbu. O budúcnosti cenného územia však treba začať hovoriť už teraz, upozorňujú mladí architekti Katarína Mackovičová a Martin Dubiny, doktorandi Ústavu manažmentu a Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity, ktorí spracovali návrhy oživenia častí prístavu.

• Pozrite si, ako vyzerá Zimný prístav v súčasnosti a návrhy mladých architektov na premenu niektorých častí .

Už spomínaný bývalý primátor, po ktorom zostalo v Bratislave viacero pochybných projektov od predraženého zimného štadióna po doteraz zamrznutú Hlavnú stanicu, si predstavoval budúcnosť Zimného prístavu ako polyfunkčnú štvrť, ktorá by nadviazala na mohutnú výstavbu medzi Starým mostom a Apollom. Územie s rozlohou 145 hektárov by sa podľa rôznych úvah, ktoré sa objavujú dodnes, mohlo premeniť na mestskú štvrť v štýle hamburského HafenCity, londýnskych Docklands či „štrasburskej Eurovey“ Rivetoile.

Zimný prístav - Remorkér Šturec a výstavba v okolí Zdroj: STU

Dva bazény a päť pamiatok

Zimný prístav patrí k posledným pozostatkom priemyselnej histórie Bratislavy. Je najstaršou zo súčasných troch častí Nákladného prístavu Bratislava, stavať sa začal v roku 1897. Okrem dvoch pôvodných bazénov na zimovanie a opravu lodí, situovaných západne od Prístavného mosta, sa tu zachovali aj ďalšie cenné objekty.

V minulosti sa lodné stavby asanovali a žeriavy či plavidlá po vyradení z prevádzky zošrotovali. Päť objektov v Zimnom prístave však už bolo vyhlásených za národné kultúrne pamiatky. Najväčší potenciál využitia má Dom lodníkov pripomínajúci architektúru lode zaobleným tvarom, pozorovacou vežou a kruhovou vstupnou halou s dekoráciou podlahy evokujúcou kompas. Postavený bol v rokoch 1940 – 1942 v štýle funkcionalizmu podľa návrhu architekta Júliusa Lehockého. Slúžil ako jedáleň, ubytovanie lodných posádok a kancelárie.

Najstaršou dochovanou stavbou je prečerpávacia stanica v štýle novorenesancie z rokov 1904 – 1905. Ďalšími pamiatkami sú remorkér Šturec a lodná dielňa s lodným výťahom