Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) chcú predávať všetko, čo nesúvisí s ich hlavnou činnosťou, a spravovať infraštruktúru pre železničnú dopravu. Ako nepotrebné evidujú 1 960 stavieb v obstarávacej hodnote viac ako 1,5 miliardy korún a štrnásť miliónov štvorcových metrov pozemkov. ŽSR spravuje aj dvetisíc päťsto bytov, o ktoré by sa už nechceli starať.
Predaj viazol
Predávať nepotrebný železničiarsky majetok bolo dosiaľ veľmi zložité, najmä pre komplikovanú administratívu. Celý proces od dohodnutia ceny, cez Správnu radu železníc, ktorá zvykla cenu upraviť, až po schválenie vo vláde trval aj dva roky.
Predaj sa neschvaľoval len s konkrétnou cenou, ale aj s konkrétnym majiteľom. „Kým prebehlo celé administratívne koliečko, záujemca mohol odskočiť alebo povedal, že bola schválená iná cena, než na akú znela pôvodná dohoda. A tak sme mohli začať odznova,“ hovorí riaditeľ Strediska hospodárenia s majetkom ŽSR Milan Šleboda.
Z pomalosti vznikal aj opačný problém. V súčasnosti by ŽSR vedeli predávať drahšie ako pred dvoma rokmi, keď bola stanovená cena – ceny na realitnom trhu sa medzitým vzrástli. Aj preto ŽSR vlani predali stavby iba za vyše pol milióna korún a pozemky za 53,5 milióna korún.
Prijali postup
Začiatkom júna prijalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR postup schvaľovania prevodu vlastníctva majetku štátu v správe ŽSR. Predaj majetku do päť miliónov korún musí odsúhlasiť ministerstvo.
Predaj majetku vo vyššej hodnote schváli vláda. Prebytočný majetok by sa mal odpredávať súťažou. „Postup“ určil aj možnosti na priame predaje.
Ide o pozemky pri tratiach do 500 štvorcových metrov, ktoré si budú môcť kúpiť záhradkári, pozemky, ktoré sú na základe nájomnej zmluvy užívané aspoň päť rokov, či prenajaté nehnuteľnosti, ktoré si nájomca opravil a zhodnotil.
V tomto roku by tak malo prísť k ráznejšiemu predaju nepotrebných nehnuteľností v správe ŽSR. Železnice tým chcú znížiť nielen náklady na údržbu nehnuteľností, ale aj daň z nehnuteľností. Tá vytiahla firme z tohtoročného rozpočtu 84 miliónov korún.
Zbytočné domčeky
ŽSR sa chcú zbaviť najmä domčekov pri tratiach, ktoré už neslúžia pre prevádzku. Zbytočných je ich približne šesťstopäťdesiat. Bolo by na nich treba opravovať strechy, komíny, meniť elektroinštaláciu. „Ak dám do takéhoto domu päťdesiattisíc korún, je to kvapka. Takáto malá suma v celej republike je hneď 30 miliónov korún,“ pripomína M. Milan Šleboda.
Na to však železnice nemajú peniaze. Ak by si chceli investície zahrnúť do nájomného, nájomníci by to nedokázali finančne utiahnuť. Podobný problém je železničiarska bytovka v Trnave. Na jej rekonštrukciu, aby vyhovovala normám, treba niekoľko desiatok miliónov korún. Nájomníci v nej nechcú odkúpiť byty ani za symbolickú korunu.
„Náhradné byty, aby sme ich vysťahovali, nemáme. Ak urobím rekonštrukciu, musím prudko zvýšiť nájomné alebo robiť nezmyselnú stratu pre železnice. Je to začarovaný kruh, a ľudia žijú v tom, že železnice sa postarajú,“ hovorí M. Šleboda.
Múr a rekreačné zariadenia
Železnice sa však budú musieť vyrovnať aj s inými nepotrebnými nehnuteľnosťami, napríklad s tými, ktoré nakúpili v období ministrovania Alexandra Rezeša. Z historického domu v Banskej Štiavnici je použiteľná už len predná stena. Jeho účtovná cena je 17 miliónov korún, no nik zaň nenúka viac ako päťstotisíc korún. Podobných nákupov urobila železnica v minulosti viac.
Manažéri ŽSR chcú odpredať aj množstvo chát a rekreačných areálov, na tie si však robia nárok odborári. Argument vedenia firmy je logický. Mnohé z týchto rekreačných zariadení stavali za prostriedky železníc zamestnanci železníc, a to v pracovnom čase.
- Problematické železničiarske byty
Najkonfliktnejším predajom majetku ŽSR budú byty v novom bytovom dome na Šancovej ulici v Bratislave. Od marca sa nimi každý mesiac zaoberá Správna rada ŽSR. Nájomníkmi sú prevažne vyššie postavení zamestnanci železničných firiem s vplyvom na správnu radu a s dobrými kontaktmi na ministerstvo dopravy. Niektoré byty v štyroch vchodoch domu si už nájomníci odkúpili.
Manažéri ŽSR však teraz chcú od nájomníkov trhové nájomné alebo celé dva vchody, ktoré ešte ostali železniciam, odpredať. Bývajúci sa však takejto alternatíve bránia. V čase, keď bol šéfom spoločnosti Ladislav Saxa, boli dva vchody domu postavené za rekordných 52,4 tisíca korún na štvorcový meter. Železnice na to dali zo svojho rozpočtu takmer 180 miliónov korún. Niektorým nájomníkom železnice do bytov nakúpili nielen kuchynské linky, ale aj chladničky či mikrovlnky. Nájomníci chcú, aby ŽSR pristúpili na odpredaj bytov podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a dali im tridsaťpercentnú zľavu. No aj tak by museli za štvorcový meter zaplatiť 33-tisíc korún. To všetko v splátkach rozložených na desať rokov bez úroku. „ŽSR by z tejto transakcie vykázali stratu vyše 67 miliónov korún. Myslím, že si to nemôžu dovoliť. Zamestnanci, ktorí bývajú na tomto lukratívnom mieste, by boli oproti iným, ktorí si musia kúpiť byt za trhové ceny, veľmi zvýhodnení. Nepredávalo sa to žiadnou lotériou, ale priamo vybraným ľuďom,“ tvrdí riaditeľ Strediska hospodárenia s majetkom ŽSR Milan Šleboda.
ŽSR podporené právnou analýzou tvrdia, že nemusia postupovať podľa zákona o vlastníctve bytov. Žiadne zľavy nechcú dávať, nereagujú ani na povinnosť odpredať byť do dvoch rokov od podania žiadosti. Manažéri presadzujú alternatívu predať celé dva problematické vchody domu záujemcovi výberovým konaním, verejnou súťažou za cenu, ktorá sa priblíži tomu, čo ŽSR za domy výstavbu domu zaplatili. Ďalšou alternatívou je domy si ponechať a dať nájomníkom trhové nájomné, päť percent z obstarávacej ceny bytu ročne. Znamenalo by to napríklad na osemdesiat štvorcových metrov asi 17,5 tisíca korún mesačne.
Foto – Miro Nôta
