Už je to takmer 80 rokov odvtedy, čo v Bratislave postavili prvú vysokú budovu priamo v centre mesta. Išlo o známy 11-poschodový Manderlák, ktorý zostal nadlho aj jediným vysokým domom v Bratislave. Až 60-te roky priniesli opäť presvedčenie urbanistov a architektov, že vysoké budovy patria aj do Bratislavy.
Vtedy vznikli v Bratislave prvé vysoké budovy, akými sú dnes 24-poschodová budova Slovenskej televízie, o niečo nižšia budova Stavebnej fakulty STU Bratislava alebo známe Presscentrum na Pribinovej ulici. Situácia po roku 1990 priniesla okrem nových technológií pre stavebníctvo aj nové ambície investorov a architektov stavať v Bratislave ďalšie vysoké budovy. Tieto ambície sa rýchlo podarilo naplniť najmä pri výstavbe bankových inštitúcií. Prvou bola 24-poschodová budova centrály VÚB (architekt Ján M. Bahna a kol.), druhou 30-poschodová budova centrály NBS (architekti M. Kusý a P. Paňák). Väčšina z vysokých budov postavených v Bratislave pred aj po revolúcii plní funkciu kancelárskych budov. Vysoké budovy určené na bývanie nemali v Bratislave žiadnu tradíciu. Prvou lastovičkou bola až obytná budova Gloria, postavená na Záhradníckej ulici v polovici deväťdesiatych rokov, ale vzhľadom na svoju nízku architektonickú kvalitu nebola vhodným príkladom nasledovania.
Trvalo viac ako desať rokov, kým sa opäť niekto pokúsil napraviť zlú reputáciu v riešení výškových obytných budov. Našťastie, investor, ktorý bol súčasne aj zhotoviteľom (ZIPP Bratislava), sa rozhodol radšej nič neriskovať a na spoluprácu na projekte moderného bývania pre mladých dynamických ľudí, ktorým vyhovuje americký štýl bývania po vzore “priateľov”, prizvať osvedčenú dvojicu architektov Kusý – Paňák. Že to bola správna voľba dokazujú aj ocenenia, ktoré Manhattan získal v tohoročných súťažiach, v ktorých odborné medzinárodné poroty oceňujú hotové realizácie architektonických diel (nominácia na Cenu ARCH 2010 v súťaži časopisu ARCH, Cena SKSI v súťaži Stavba roka 2010).
Bratislavský Manhattan
87 m vysoká obytná veža, 26 nadzemných a 3 podzemné podlažia – to je bratislavský Manhattan. Tento bytový dom nedostal názov Manhattan náhodou. Investor aj developer samotným názvom domu chceli vyslať signál širokej verejnosti, že dom chce ponúkať americký spôsob bývania. V dome preto na prízemí umiestnili okrem prevádzok reštaurácie, stánku s tlačou, fittness centra, kaderníctva, atď. aj recepciu. Recepčná služba monitoruje všetkých návštevníkov obytnej časti domu a zabezpečuje pre obyvateľov pocit bezpečia a ochrany. Zároveň je v dome na 1. poschodí aj spoločný priestor, ktorý môžu využívať všetci obyvatelia domu na budovanie susedských vzťahov a na rôzne oslavy.
V Manhattane sa nachádzajú 1-,2-, 3- a 4-izbové byty, pričom najviac je práve 2-izbových. Všetky byty majú menšie balkóny či lodžie a byty na najvyšších poschodiach majú krásne terasy, z ktorých sú aj nádherné výhľady na Bratislavu. Spolu je v obytnej veži 161 bytov na 25 nadzemných podlažiach. V troch podzemných podlažiach sú garáže so 195 parkovacími miestami a na prepravu medzi takmer 30 podlažiami slúžia 4 rýchlovýťahy, ktoré sa pohybujú rýchlosťou 2,5 podlažia za 1 sekundu.
Veľa dverí, veľa okien...
Keďže v obytnej veži je spolu 30 podlaží, viete si predstaviť, koľko je tu namontovaných okenných konštrukcií, dverí, radiátorov a iných stavebných výrobkov. Ing. Alexander Heffner, konateľ spoločnosti FORBE, ktorá dodávala do Manhattanu bezpečnostné dvere do bytov, nemusí počty dvier hádať. Bolo ich presne 161. „Z hľadiska požiadaviek na výrobu išlo o výrobu oceľových, protipožiarnych, bezpečnostných (bezpečnostná trieda 2), plných dverí s priezorom vo výške 155 cm. Osádzané boli do oceľovej zárubne. Vyššie požiadavky boli skôr na dizajn. Z vonkajšej strany sú dvere fóliované vo farbe dreva – javor a z vnútornej strany sú bielej farby. Všetky dvere do bytov spĺňajú požadované bezpečnostné štandardy“, hovorí Ing. Heffner a dodáva, že „... táto zákazka bola špecifická aj vysokým počtom dodaných a namontovaných dverí v relatívne krátkom čase, čo si vyžadovalo dobrú organizáciu práce vo výrobe a následne aj pri montáži. Žiaľ, aj na tejto stavbe sa stalo, že pri dokončovacích prácach na stavbe sa niektoré dvere poškodili a bolo ich treba následne opravovať, ale tak to už asi na slovenských stavbách chodí, ľudia si nevážia prácu iných. Napriek tomu sme svoju časť práce odovzdali v požadovanom termíne, spomína Ing. Heffner.
Zdroj: 02
Zdroj: 03
