Pláž by podľa návrhu mala vzniknúť pri novo vybudovanej lagúne medzi lodenicami a Chránenou krajinnou oblasťou Soví les. V týchto miestach bola až do konca 70. rokov minulého storočia pláž Lido. Zanikla po vybudovaní kamenného opevnenia a zriadenia miesta na vykladanie a skladovanie štrku, ktorým sa zúžila aj rieka.
„Podstatou je mierne a plynulé rozšírenie koryta Dunaja takmer na úroveň pôvodného brehu a vytvorenie pláže v línii súčasného brehu, ktorá by bola oddelená úzkou kamennou stavbou a otvorená z oboch strán,“ opisuje zámer Martin Mišík, autor myšlienky a technického riešenia, ktorý je odborníkom na riečnu hydrauliku a kapitánom vodáckeho klubu Dunajčík.
Nová lagúna na Dunaji
Lagúna s dĺžkou 400 a šírkou 35 až 40 metrov by bola od hlavného toku Dunaja oddelená, ale nebola by uzavretá. Vďaka tomu by vznikla chránená vodná plocha so slabším prúdom a vlnami, zároveň však s dostatočným prúdením vody, ktoré by obmedzilo zanášanie a znečisťovanie. Lagúna by preto bola vhodná a bezpečná na kúpanie a vodné športy.
Lido Lagúna Zdroj: VK Dunajčík
Autor ideového návrhu, architekt a vodák Matúš Janota hovorí, že projekt je technicky aj finančne realizovateľný. „Čo sa týka stavebných prác, návrh nie je príliš ambiciózny. Pri rozumnej etapizácii a prípadnom spojení napríklad s výstavbou obchvatu, by sa vybagrovanie lagúny mohlo urobiť ako získanie stavebného materiálu,“ približuje.
Najkomplikovanejším bodom realizácie je podľa autorov návrhu odhalenie piliera mosta Apollo. Je však technicky realizovateľné a ako pre TREND Reality nedávno uviedol hlavný projektant mosta Miroslav Maťaščík, konštrukcia počíta s rozšírením koryta rieky.
Lido Lagúna Zdroj: VK Dunajčík
Náklady na vybudovanie lagúny a pláže aktivisti podľa M. Janotu nemajú vyčíslené, keďže technické riešenie by vyplynulo až z konkrétneho projektu. „Najprv by sme radi získali podporu obyvateľov a následne aj mesta a boli by sme radi, aby sa zámer prejavil v príprave podkladov pre nový územný plán,“ vysvetľuje.
Pláž musia chcieť ľudia
Podľa M. Mišíka chcú aktivisti dosiahnuť, aby mestskí poslanci na základe petície vnímali vybudovanie verejnej mestskej pláže ako spoločenskú objednávku a zaradili ho medzi prioritné rozvojové aktivity.
Aktivisti už absolvovali neformálne stretnutia so spoločnosťami Verejné prístavy a Slovenský vodohospodársky podnik, s mestom, mestskou časťou aj so spracovateľmi urbanistickej štúdie Nové Lido na územie za hrádzou. Realizovateľnosť zámeru si overili aj odbornými prepočtami. „Od vodohospodárov sme dokonca dostali podporné písomné stanovisko pre ďalšie rozpracovanie tohto zámeru, na ktorom chcú spolupracovať,“ dodáva M. Mišík.
Lido Lagúna - mapka Zdroj: VK Dunajčík
Následne vyhlásili spolu s viacerými občianskymi združeniami petíciu za prijatie návrhu, ktorá rýchlo získala potrebný počet podpisov. Magistrátu ju chcú odovzdať tento týždeň.
Mestských poslancov oslovili listom, v ktorom ich žiadajú o schválenie uznesení o vypracovaní štúdie verejnej mestskej dunajskej pláže Lido na základe ideového návrhu, o jeho zakomponovaní do územného plánu zóny a zaradení medzi prioritné rozvojové oblasti mesta a tiež o zachovaní lodeníc v tejto lokalite.
Inšpiráciou Hainburg aj Nový Sad
Autorov návrhu obnovy Lida inšpirovala výzva aktivistov na magistrát upraviť kedysi hojne navštevované miesto. Bratislavčania ho v ankete zo začiatku tohto roka označili za druhú najschátranejšiu lokalitu v metropole, ktorú treba oživiť. Záujem verejnosti zvýšila aj vlaňajšia výstava historických fotografií Spomienky na Lido.
„A k tomu sa pridal odborný záujem profesionálov, čiže riečnych inžinierov a architektov, nadviazať na tradíciu Lida,“ dodáva M. Mišík. Pláž by sa tak stala miestom oddychu a rekreácie, zároveň by zlepšila podmienky pre vodácke kluby a vrátila Soviemu lesu prirodzený breh.
Mestská pláž Štrand v srbskom Novom Sade Zdroj: Wikimedia / Wolfgang Hunscher | CC
Riečny inžinier tiež upozorňuje na príklad Rakúska, kde Dunaj v lužných lesoch oproti Hainburgu sám bez zásahu človeka vytvoril prirodzenú štrkovú pláž. Kúpaliská na rieke si však vytvárajú mnohé mestá.
Inšpiráciou pre autorov obnovy Lida je najmä mestská pláž v srbskom Novom Sade nazývaná Štrand. Funguje od roku 1911, v lete ju denne navštívi okolo 15-tisíc ľudí. Mnohí tvrdia, že je najkrajšia na Dunaji a srbské organizácie cestovného ruchu ju zaraďujú medzi 10 najväčších atrakcií krajiny.
Obnova nábrežia
Podobnú obľubu by si mohlo opäť nájsť aj Lido. Autori návrhu označujú lokalitu medzi Starým mostom a Apollom za najvhodnejšiu. Je priamo v centre, ľahko dostupná zo Starého Mesta aj Petržalky, v blízkosti lodeníc a Sadu Janka Kráľa.
„Pre nás je najdôležitejšie vytvorenie samotného priestoru,“ zdôrazňuje M. Janota. Na pláži by museli vzniknúť aj drobné stavby, napríklad šatne, sociálne zariadenia, občerstvenie. Vzhľadom na umiestnenie v záplavovom území by museli byť mobilné.
Víziou je vytvoriť aj na petržalskom brehu súvislú nábrežnú promenádu od Sadu Janka Kráľa až po pláž. Na rozdiel od staromestského nábrežia, ktoré síce vďaka Riverparku a najmä Eurovei ožilo a ponúka bližší kontakt s riekou, by malo ísť o mestský verejný priestor.
Kajakári a dievčatá na Lide Zdroj: Anton Šmotlák
Zámer počíta aj s možným budúcim revitalizovaním Ovsištského ramena. Potrebuje však nájsť súlad s pripravovanou urbanistickou štúdiou Nové Lido vypracovanou pre územie medzi mostami od hrádze po Einsteinovu, ktoré vlastnia developeri J&T Real Estate a HB Reavis.
Oba zámery sa podľa urbanistu a vodáka Norberta Takátsa zhodujú v rekreačnom a športovom využití priestoru v inundačnom území, ktorý by mal byť verejne prístupný a okrem zelene obsahovať aj vodný prvok.
Líšia sa v tom, že Nové Lido počíta s novou zátokou a prístavom pre motorové člny na mieste lodeníc, kým Lido Lagúna chce lodenice zachovať. Autori návrhu obnovy kúpaliska odkazujú, že sa chcú pokúsiť nájsť riešenie, ktoré umožní koexistenciu oboch zámerov.
Bývalé kúpalisko Lido dnes Zdroj: TREND Reality
