Jej renomé sa zakladá na robotickej fasáde napojenej na inteligentný riadiaci systém budovy. Vrchnú časť fasády pokrýva z troch štvrtín obal – okrem miest, kam sa neopierajú slnečné lúče.
Projektanti z Aedasu ho nazvali dynamické mušrabie podľa mrežovaných drevených výplní okien, ornamentálneho prvku v islamskej architektúre.
Úlohou mušrabií vo vežiach Bahar nie je chrániť interiér pred pohľadom nepovolaných alebo, ako to nazval server Saudi Aramco World, vytvoriť „závoj pred vonkajším svetom“. Rovnako dobre ako „závoj“ chráni pred slnkom. Znižuje ohrievanie fasády až o polovicu.
Na spodnú časť fasády je upevnených vyše dvetisíc tvarovo zhodných geometrických prvkov. Líšia sa veľkosťou. Najväčšie s rozmermi 6 x 4 metre vážia 600 kilogramov. Prvky zakotvené dva metre od okien s konštrukciou z pätnástich častí, vážiacou 240 kg, vyrobili v Šen-jangu v Číne.
Bahar v Abú Zabí Zdroj: Aedas
Testovali ich vo Švajčiarku v 30 tisícoch cyklov zodpovedajúcich 75 rokom životnosti, v teplote 60 stupňov Celzia, presahujúcej najvyššiu nameranú teplotu v lokalite. Vystavili ich piesku, prachu a vode dovezeným z okolia dvojičiek.
Konštrukcia z priehľadného mikrolaminátu s teflónovou vrchnou vrstvou a s rámom z hliníka a nehrdzavejúcej ocele odolá zemetraseniu a orkánu s rýchlosťou 240 km/h.
Mechanizmus zatvárania panelov pri ich osvietení slnkom pripomínajúci slnečník inšpirovali japonské origami (pozrite si video). Mohli by sa skladať plynulo a presne reagovať na intenzity slnečného svetla, nastavili ich však na tri polohy.
Zložené panely sú v tvare trojuholníka. Prejdú do strednej polohy a napokon sa roztvoria a poskytnú 80 až 90-percentné zatienenie. Systém nahrádza silne tónované neúsporné reflexné sklo používané na Blízkom východe, zmenšuje potrebu používanie umelého svetla a vnútorných okenných clon. Južnú stranu dodatočne chránia pred prudkými slnečnými lúčmi tri palmové záhrady vo výške štyroch poschodí.
Bahar v Abú Zabí Zdroj: Christian Richters
Predchodcom veží Bahar je Inštitút arabského sveta (1987) v Paríži od Jeana Nouvela, ktorého mušrabie sú neporovnateľné s vežami Bahar dimenziami aj systémom. Otvory na inštitúte sa pohybujú ako clony na fotoaparáte.
Podobné sú viac stropu v tvare slnečníkov na nádvorí mešity Al-Masjid al-Nabawi v Medine z 80. rokov minulého storočia od Boda Rascha a firmy Buro Happold, ku ktorým sa projektanti hlásia ako k inšpirácii.
Rovnaké veže spojené pódiom sú v pomeroch Abú Zabí nevysoké (145 m). Stojí tam tridsať vyšších budov. Valcovitý tvar komplikujú len mušrabie, v strede sú veže mierne rozšírené, v dolnej a hornej časti zúžené.
Zrezané špičky smerujúce k juhu optimalizujú výkon fotovoltických strešných panelov, zabezpečujúcich päť percent spotrebovanej energie. Presklený vrcholok vo výške piatich poschodí využívajú ako spoločenskú halu. Fasádu spevňuje šesťhranná oceľová diagonálna sieť.
Bahar v Abú Zabí Zdroj: Christian Richters
Štyridsaťpercentnou redukciou spotreby elektrickej energie a emisií CO2 dosiahli ako jedny z prvých blízkovýchodných budov certifikát LEED – strieborný. Novšie projekty v Abú Zabí majú ešte vyššie ambície. LEED Gold chce získať Clevelandská klinika (HDR, 2015), platinový certifikát udelili novému sídlu Siemensu (Sheppard Robson, 2014) v Masdad City.
Veže Bahar nazval domáci denník The National najuznávanejšou budovou Emirátov popri Burj Al Arab, Burj Chalifa a Yas Marina.
Aedas s hlavným sídlom v Londýne je piata najväčšia architektonická firma na svete s vyše 900 zamestnancami, s osemdesiatimi percentami aktivít v Ázii. V Abú Zabí projektovala okrem iných stanice metra (od 2009). K najväčším realizáciám patria terminály na hongkongskom letisku Chek Lap Kok. Denník Emirates 24/7 nedávno informoval, že čoskoro obnovia realizáciu ich projektu Pentominium, najvyššej obytnej budovy na svete (516 m) v Dubaji Marine pozastavenej pred tromi rokmi.
Svetová architektúra prináša každý piatok architektonický skvost. Pozrite si všetky.
Autor je spolupracovník TRENDreality.sk.
