Zmluvy súčasných nájomníkov mali vypršať k 30. aprílu, YIT im poskytlo dva mesiace navyše na vysťahovanie. Nateraz sa tak skončili rokovania s kreatívnou komunitou, ktorá v Cvernovke za posledných desať rokov spontánne vznikla. Sídlia tu architekti, dizajnéri, filmári, fotografi, maliari, vývojári či tvorcovia reklamy a digitálneho obsahu.

Umelci a kreatívni profesionáli zastrešení Nadáciou Cvernovka prišli s vlastným návrhom fungovania kreatívneho centra, aké v posledných rokoch vyrastajú v mestách po celom svete. Developer tento nápad nezavrhuje, k budúcemu využitiu Pradiarne len všeobecne konštatuje, že o ňom rozhodne pamiatkový prieskum.

Funkciu jednotlivých častí areálu však záväzne určí územný plán zóny, ktorý aktuálne pripravuje architekt Peter Žalman, víťaz verejného obstarávania vyhláseného mestskou časťou Ružinov.

„Nadáciu Cvernovka mrzí, že majiteľ sa nestotožnil s ponúkaným modelom, napriek tomu rešpektuje jeho rozhodnutie v danej situácii. Skutočnosťou však ostáva, že kultúrna mapa Bratislavy tak prichádza o výrazný a fungujúci kultúrny bod," napísali zástupcovia nadácie v stanovisku.

Nadácia chce využiť potenciál, ktorý sa nazhromaždil v Cvernovke, preto sa rozhodla vybudovať kreatívne centrum podobného rozsahu na inom mieste v Bratislave. Už začala rokovať s viacerými subjektmi a inštitúciami o možnostiach realizácie tohto plánu.

„Iste si uvedomujeme hodnotu „kreatívneho hubu“, ktorý tu rokmi vznikol, a preto myšlienku jeho pokračovania nezavrhujeme. S podporou mesta, prípadne aj štátu, a zabezpečením financovania cez rôzne fondy, granty a dotácie by mohol vzniknúť udržateľný projekt, ako to vidíme na viacerých príkladoch zo zahraničia,“ tvrdí Milan Murcko, generálny riaditeľ YIT Slovakia.

Zámerom YIT je zachovať genius loci územia bývalej textilnej továrne aj v chystanom projekte, ktorý počíta s výstavbou osemsto bytov a občianskej vybavenosti. Fínsko-slovenský developer však zdôrazňuje, že jediná pamiatkovo chránená budova areálu je v havarijnom stave a na žiaden z priestorov, ktoré tam vznikli, nie je vydané kolaudačné rozhodnutie o užívaní.

Priestory sú podľa majiteľa nevyhovujúce z hľadiska bezpečnosti a chýbajú im potrebné povolenia, napríklad revízie výťahov a overené projekty požiarnej ochrany či elektroinštalácií. „Pre YIT je bezpečnosť a dôsledné dodržiavanie zákonov základným princípom. Za takýchto okolností nemôžeme prevziať zodpovednosť a garantovať bezpečnosť súčasných užívateľov a návštevníkov objektu,“ dodáva M. Murcko.

Ďalším dôvodom neuzavretia zmlúv je pamiatkový výskum v Pradiarni. O presnom postupe a podmienkach pamiatkovej obnovy objektu YIT v súčasnosti rokuje s Krajským pamiatkovým úradom v Bratislave.

Pamiatkový výskum by sa mal začať v najbližších dňoch a bude si vyžadovať úplné sprístupnenie všetkých priestorov, odstránenie pridaných sadrokartónov, priečok či odkrytie podláh, čo by museli zabezpečiť súčasní užívatelia priestorov. Pamiatkový výskum ani následnú rekonštrukciu budovy preto nie je podľa developera možné realizovať v týchto priestoroch za prevádzky.