Rekonštrukcia teraz čaká na budovy s celkovou podlahovou plochou takmer 60-tisíc štvorcových metrov. Patria pod ministerstvá financií, obrany a spravodlivosti a Úradu priemyselného vlastníctva SR.
Nachádzajú sa v 17 mestách, najviac ich je v Martine a Žiline, ďalšie sú aj v Bratislave, Banskej Bystrici, Leviciach, Rašove, Poprade, Michalovciach, Liptovskom Mikuláši a ďalších mestách.
Obnova 22 objektov bude financovaná zo štátneho rozpočtu, v ktorom je na to vyčlenených 7,53 milióna eur. Ďalšie štyri objekty budú opravené vďaka eurofondom, z Operačného programu Kvalita životného prostredia pôjde 3,36 milióna eur.
„Hĺbkovou obnovou budov sa okrem zníženia spotreby energie a emisií CO2 zabezpečí predĺženie životnosti budov, užívateľskej bezpečnosti a zlepšenie hygienických podmienok pri užívaní budov,“ uvádza ministerstvo výstavby v predkladacej správe.
Všetky budovy majú už spracovanú projektovú dokumentáciu a vyčíslené predpokladané investičné náklady, ale nie všetky majú vydané stavebné povolenie. „Od 1. januára 2016 prišlo k sprísneniu požiadaviek na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov,“ stojí v materiáli o obnove budov.
Preto budovy, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie už vlani, počítajú s obnovou do energetickej triedy B a budovy, ktoré majú vydané alebo podanú žiadosť o stavebné povolenie tento rok, do triedy A1. Celkový potenciál úspor je 5,9 GWh za rok.
Materiál obsahuje aj zoznam budov ústredných orgánov štátnej správy, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Ide o 70 objektov s celkovou podlahovou plochou 422-tisíc štvorcových metrov.
Zoznam vypracovalo ministerstvo výstavby na základe smernice Európskej únie o energetickej efektívnosti, ktorá požaduje od roku 2014 každoročne obnoviť tri percentá z celkovej podlahovej plochy vykurovaných a chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy.
