Súboj o budúcnosť Domu odborov Istropolis v Bratislave sa opäť rozhorel naplno v ďalšom kole. Na jednej strane je jeho vlastník – developer Immocap, na druhej iniciátor petície za záchranu stavby a vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku – organizácia DOCOMOMO Slovensko. Majú diametrálne odlišné názory nielen na to, či je dominanta Trnavského mýta kultúrnou pamiatkou, ale aj na developerov projekt Nový Istropolis. Ten je v štádiu Investičného zámeru a v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
Diskusiu o ktorej hovoria oba tábory, a priame odpovede na konkrétne otázky môže priniesť verejná prezentácia projektu na budúci týždeň 19. apríla. Bude on line formou za účasti popredných predstaviteľov Immocapu a Miroslava Hrušovského, architekta zo štúdia Pantograph. „Žiadosť o búracie povolenie sme nepodali. Informácie, ktoré uvádza DOCOMOMO sú nepravdivé,“ odpovedal pre TREND na základnú otázku CEO spoločnosti Martin Šramko s tým, že si uvedomujú význam územia a hodnotu Trnavského mýta.
Sú pripravení diskutovať s predstaviteľmi štátu, mesta, mestskej časti Nové Mesto, architektonickou a kultúrnou obcou aj dotknutou verejnosťou. O kubánskom mramore na fasáde budovy uviedol, že jeho kvalitu preverujú a je v pláne jeho opätovné využitie v novom projekte. Medzi umelecké diela, ktoré plánuje Immocap zachovať, patrí vitráž, fontána, exteriérové svietidlá a ďalšie hodnotné diela.
Istropolis je v súkromných rukách a jeho zachovanie alebo búranie rieši príslušný úrad mestskej časti Nové Mesto. Nie je to v kompetencii mesta. Vnímame, že ide o dôležité územie, kde má byť zachovaná funkcia kultúry a kvalitný verejný priestor rešpektujúci regulatív, či už na základe pôvodnej budovy alebo v jej novej forme. K petícii sa budeme vedieť vyjadriť, až keď nám bude doručená.
Problém č.1: Architektonická hodnota
Na Enviroportáli je od novembra 2020 uverejnený zámer Nového Istropolisu, ktorý vzbudil veľa odoziev. Jednou z nich je aj verejná petícia Záchráňme Istropolis. Investor v reakcii na petíciu tento týždeň pripomenul, že v čase kúpy Istropolisu v roku 2017 ani štát, ani mesto, či DOCOMOMO neprejavili záujem o jeho nadobudnutie ani o rekonštrukciu v pôvodnej architektonickej podobe. Odborné publikácie alebo samotný register modernej architektúry Slovenska v čase predaja nehodnotili Istropolis ako „ikonickú budovu Bratislavy s nesmiernou architektonickou a spoločenskou hodnotou,“ napísal M. Šramko.
Henrieta Moravčíková z petičného výboru však namieta, že mestské časti sa ho pokúšali získať. Prvý krát za 150 miliónov slovenských korún, neskôr za 200 miliónov. Odborári vtedy odmietli Istropolis predať. Predali ho až v roku 2017 za doteraz nezverejnených podmienok a za neznámu sumu. Dom odborov, techniky a kultúry je podľa petičiarov dielom neskorého modernizmu a významnou pamätihodnosťou mesta. „Istropolis je v súčasnosti v procese posudzovania na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku, vzhľadom na pozitívne stanovisko Komisie pre posudzovanie pamiatkového fondu Pamiatkového úradu SR SR, Krajského pamiatkového úradu Bratislava a na základe odborných posudkov a analýz, na ktorých sa pracuje od roku 2019,“ dôvodia petičiari s tým, že napriek tomu Istropolisu hrozí zbúranie.
Problém č. 2: Súkromné vlastníctvo
Nezhoda názorov panuje vo vzťahu súkromného vlastníctva k budovám, ako je Istropolis. Podľa Immocapu v demokratickej spoločnosti, ktorá ctí práva vlastníkov, nie je korektné dodatočne, retroaktívne, po štyroch rokoch od predaja nehnuteľnosti vyvolávať spoločenský tlak na prekvalifikovanie objektu na národnú kultúrnu pamiatku. H. Moravčíková oponuje, že si ctia súkromné vlastníctvo. Verejný záujem stojí nad individuálnym záujmom aj v prípade developerov. Skutočnosť, že na Slovensku je dlhodobo zanedbávaná ochrana modernistickej architektúry, nikoho neoprávňuje na ich ničenie. Investor podľa nej vedel, že kupuje pozemok, na ktorom stojí jedna z ikonických stavieb Bratislavy a v plánovanej investičnej činnosti to nezohľadnil.
Problém č.3: Autorské práva
Pamiatková ochrana Istropolisu by podľa developera zasiahla nielen do vlastníckych práv k budovám, ale aj do práv duševného vlastníctva k budove Domu odborov, ktorými disponuje. H. Moravčíková však oponuje, že duševné vlastníctvo k budove spoločnosti Immocap nepatrí. Kladie otázku, či má investor odkúpené autorské práva od všetkých autorov architektonického návrhu a umeleckých diel, respektíve od ich dedičov. Títo totiž tvrdia,že svoje autorstvo developerovi neodstúpili.
V prípade Nového Istropolisu je pre mňa najdôležitejšie, že investor zachová kultúrno-spoločenskú funkciu, pričom ja osobne som ho vyzýval k tomu, aby sa práve kultúrno-spoločenská sála postavila ako prvá. Ako starosta sa nejdem vyjadrovať k architektúre, na to nemám ani vzdelanie, no viem, že revitalizácia celého okolia Trnavského mýta je potrebná. Súčasný stav je neudržateľný. V návrhu oceňujem verejné priestory a zeleň, s ktorou sa okolo Nového Istropolisu počíta. Verím, že po desiatkach rokov chátrania pomôžu tejto lokalite vrátiť život.
Problém č.4: Azbest
Výsledky technického auditu a prieskumných sond v objekte odhalili osemdesiattri ton azbestu a iných škodlivých látok, ktorých odstránenie by bolo v prípade rekonštrukcie ekonomicky mimoriadne nákladné. Bez vytvorenia ekonomicky zdravého modelu využitia územia nedôjde k odstráneniu environmentálnej záťaže z tohto územia mesta. Upozornil v reakcii investor a priblížil, že azbestu je tam v rôznych formách, ako napríklad obklady a izolácie.
Z toho dôvodu nie je ho možné odstrániť, ani zamurovaním odizolovať. Pokiaľ ide o azbest, mieni H. Moravčíková, ak sa objekt nebude búrať, ale premyslene rekonštruovať a adaptovať pre nové potreby, obmedzí sa tým aj poškodzovanie životného prostredia. Zamurovaný a obkladom chránený azbest neohrozuje prostredie. Naopak, ak príde k asanácií, budú obyvatelia Trnavského mýta a okolia ohrozovaní prachom a splodinami.
- Projekt Nový Istropolis
- Kultúrno-spoločenské centrum, dve obytné budovy, tri administratívne budovy a kongresový hotel s podzemnými parkovacími miestami pre obsluhu celej stavby.
- V rámci komplexu sú navrhované i obchodné priestory, najmä v parteri budov, prechodné ubytovanie, podzemná garáž a verejné priestranstvá. Neoddeliteľnou súčasťou návrhu nového viacúčelového súboru sú verejné priestranstvá.
- Predpokladaný termín začiatku výstavby: 2022
- Predpokladaný termín ukončenia prvej fázy výstavby: 2025
- Predpokladaný termín ukončenia druhej fázy výstavby: 2026
- Celkové náklady na realizáciu stavby odhadované v obidvoch navrhovaných variantoch na úrovni asi 200 mil. EUR.
