Maria Daniilová mohla v 80. rokoch minulého storočia využiť subvencie a bankové pôžičky, aby zreštaurovala svoj trojpodlažný rodinný dom postavený v roku 1936 v štvrti Kukaki neďaleko Akropoly, píše agentúra AFP.
„Dnes je pre krízu drahé a obtiažne opravovať tento typ budov. Štát na to už neposkytuje podporu a tak ich ľudia opúšťajú alebo zbúrajú,“ konštatuje táto architektka, ktorá sa špecializuje na stavby z konca 19. a začiatku 20. storočia.
Jej dom s tristo štvorcovými metrami je postavený v neoklasicistickom a eklektickom štýle zmiešanou technikou: steny sú z kameňa a podlahy zo železobetónu. Rovnako ako mnoho ďalších domov z tohto obdobia má vysoké stropy, uzavreté balkóny a nástenné maľby nad vstupným schodiskom.
Atény nedokážu ochrániť modernú architektúru prelomu 19. a 20. storočia Zdroj: Flickr / Dimitris Kamaras | CC
Podľa združenia Monumenta, ktoré vytvorilo databázu údajov s cieľom podnietiť úrady a majiteľov domov do zachovania modernej architektúry, zostáva v Aténach len 10 600 obytných domov v neoklasicistickom či modernom štýle.
„Väčšina domov je opustená, rozpadáva sa alebo boli zbúrané. Viac ako 80 percent takýchto domov zmizlo,“ hovorí Irina Gratsiová, architektka špecializujúca sa na ochranu pamiatok a spoluzakladateľka Monumenty.
V 60. a 70. rokoch minulého storočia boli mnohé tieto stavby zbúrané a nahradené budovami zo železobetónu. Bolo to v čase, keď sa metropola chaoticky rozširovala. Stavali sa päť- až šesťpodlažné budovy. Bol to zároveň spôsob, ako oživiť ekonomiku, ktorá bola po druhej svetovej vojne v troskách.
Zákon z roku 1983 o zachovaní neoklasicistických stavieb mal prinútiť ich majiteľov, aby ich reštaurovali, ale kríza pretrvávajúca od roku 2010, vysoké zdanenie a nedostatok pôžičiek či štátnej podpory znovu viedli k ich chátraniu.
Pred dvomi rokmi bol napriek snahe Monumenty zbúraný neoklasicistický dom z roku 1875 v jednej z najstarších štvrtí na západe Atén. Bol jedným z mála svedkov prvého rozvoja mesta v 19. storočí, keď mali Atény len 15-tisíc obyvateľov. V prvej polovici 20. storočia už mali pol milióna obyvateľov a v posledných desaťročiach ich počet stúpol na viac ako štyri milióny, uvádza I. Gratsiová.
Atény nedokážu ochrániť modernú architektúru prelomu 19. a 20. storočia Zdroj: Flickr / Dimitris Kamaras | CC
V 30. rokoch minulého storočia nadchlo bohatých Aténčanov hnutie Bauhaus svojou funkčnejšou stránkou. Byty v tvare štvorca už nemali neoklasicistické dekoratívne prvky, ale zodpovedali požiadavkám vtedajšej strednej triedy na pohodlné bývanie. Mali ústredné kúrenie a výťah.
Budovu veľvyslanectva Spojených štátov, jeden z majákov modernej architektúry v Aténach, navrhol v 50. rokoch nemecký architekt Walter Gropius, zakladateľ školy Bauhaus (pozrite si foto).
Grécki architekti, žiaci vedúcej osobnosti architektúry 20. storočia Le Corbusiera, sa tiež pustili do výstavby bytov a štátnych budov v tomto štýle. „Tieto stavby boli skvosty vtedajšej architektúry a tie, ktoré nám zostali, musia byť zachované,“ zdôrazňuje I. Gratsiová.
Atény nedokážu ochrániť modernú architektúru prelomu 19. a 20. storočia Zdroj: Flickr / Dimitris Kamaras | CC
Dimitris Joakim žije v podnájme v dome postavenom v roku 1935 v štýle Bauhaus. Sťažuje sa, že náklady na opravu sú vysoké a majiteľ sa zdráha preplácať ich. „Väčšina majiteľov takýchto domov ich predala alebo prenajala imigrantom,“ hovorí.
Nedávny boom prenajímania bytov cez internetovú službu Airbnb otvoril cestu k predaju vzácnych budov zahraničným investorom. Opravujú ich, aby ich mohli prenajímať, väčšinou turistom. „My však potrebujeme dlhodobé riešenia,“ zdôrazňuje M. Daniilová.
